Robbie

Brutálne dobrý začiatok, po celý čas veľmi krásne vizuálne remeslo, zaujímavé a sympatické postavy, výborný soundtrack, ale ako seriál prechádza do druhej polovice, bohužiaľ vyjde na povrch odfláknutý scenár bez pointy. Postavy sa chovajú vyslovene dementne len aby spôsobovali problémy a zamotávali nasilu situáciu a koniec posledného dielu je jedno masívne sklamanie a fiasko. Tak ako ma seriál zo začiatku kompletne vtiahol svojou až takmer watchmenovskou atmosférou, tak ma na konci úplne stratil zbytočným naťahovaním ktoré nakoniec k ničomu nevedie, à la Walking dead. Druhú sériu si nechám ujsť, lebo už teraz mi je jasné, že tvorcovia kompletne stratili fantáziu ešte pred rozbehom.

Začnem pozitívami. Po vizuálnej stránke Netflix pokračuje vo svojom nadštandarde. Až na pár scén s príliš okatým CGI bubákom je celkový výsledok veľmi dobre pozerateľný a seriálová tvorba sa opäť raz dostáva na úroveň filmovej. Postavy sú inteligentne napísané a obsadené skvelými hercami, či už v mladších alebo dospelých verziách. Každý člen rodiny má niečo do seba a ich rôzne charaktery, ako aj postupne odhaľované tajomstvá a osobní démoni navzájom tvoria celok, ktorý do seba pekne zapadá a ako divákovi mi táto rodina nebola ukradnutá. Navyše sa na seba dokonca detské a dospelé verzie podobajú, čo osobne veľmi oceňujem a dodáva to celému zážitku na uveriteľnosti. Príbeh o prekliatom dome, ktorý svojou kliatbou nainfikuje a zničí (ne)jednu rodinuje tiež zaujímavý, aj keď sa viac-menej jedná o kombináciu klasického strašidelného domu s Kingovým IT. Tvorcovia sa snažia ozvláštniť príbeh naznačovaním psychickej poruchy ako prekliateho rodinného dedičstva a démonických síl ako jej metafory, čo sa zdá byť v posledných rokoch novým trendom hororu a v tomto seriáli to na mňa príjemne fungovalo. A teraz k negatívam. Samotné strašenie dostáva na hororvý seriál príliš málo priestoru. Lakačky sú síce na úrovni, ale scény, ktoré majú skôr postupne desiť ako náhle vyľakať vôbec nefungujú. Umenie postupného odhaľovania a budovania teroru tu úplne chýba a v prípade spomínaných CGI bubákov naozaj platí, že niekedy je menej viac. Na rozdiel od strašenia, príliš veľa priestoru dostávajú zbytočne rozvláčne dialógy a monológy, ktoré len umelo naťahujú stopáž a sú väčšinou úplne nepotrebné pre vývoj príbehu. Hodina na každú z postáv sa ukazuje byť prehnanou, keďže to najhlavnejšie sa aj tak zakaždým odohráva v posledných pätnástich minútach epizódy. Seriál sa bohužiaľ až do konca nerozbehol a držal si bolestivo rozvláčne tempo, a tak som v jeho druhej polovici od nedočkavosti a nudy preskakoval scény so zbytočnými monológmi o zbytočných zážitkoch a spomienkach, len aby som sa konečne prebojoval k podstate veci na konci každej epizódy. Druhým veľkým nedostatkom pre mňa bolo finále, ktoré ma zanechalo úplne chladným. Nevyhlo sa zopár vrcholne trápnym klišé a mal som pocit, že sa tvorcovia snažili na poslednú chvíľu rýchlo zvrátiť všetko zlé, čo sa počas celého seriálu nabaľovalo a zanechať v divákovi čo najlepší pocit. Tým však docielili len veľmi rozpačitý a neurčitý záver, ktoému úplne chýbala hororvá šťava naznačovaná v predošlých epizódach. Pre mňa osobne z 80% strata drahocenného času, ale ak máte veľa času a žiadne iné hobby, tak tých zvýšných 20% stojí za zhliadnutie.

Nápad ako prepojiť príbeh s pôvodným texaským masakrom a dorozprávať čo sa stalo s rodinou Sawyerových, keď ich zverstvá vyšli na povrch je dobrý. A to je všetko k pozitívam. Prevedenie a rozvinutie príbehu je otrasné. Postavy sú tak debilne napísané že by sa ani s jednou nedá zžiť alebo súcitiť, ale ako by to nestačilo, aj herecké obsadenie je úplne drevené. Alexandra Daddario bohužiaľ tentokrát ani neukázala kozy v plnej kráse, takže jej netalent tu vyniká a žiari nad všetkými ostatnými zbytočnými a nesympatickými postavami. A prekvapuje ma, že nikomu z ľudí ktorí pracovali na tomto filme nenapadlo, že za daných okolností môže byť človek v šoku, nervovo sa zrútiť, žialiť za kamarátmi a partnerom a podobné nepodstatné blbosti, ktoré by dodali filmu aspoň trošku psychologického rozmeru a uveriteľnosti. Takže, milé dámy, ak vám niekedy niekto vyvraždí celú partiu vrátane frajera, utečte z policajnej stanice a choďte si do krčmy pri pivku s niekým kto pozná históriu vraha porozprávať ako to vlastne všetko bolo. A to ešte ani zďaleka nebola najväčšia blbosť ktorú na nás tvorcovia vygrcali. Ak náhodou zistíte, že ten vrah je váš príbuzný, zabudnite na to že zmasakroval vašich najbližších priateľov ("Do your thing, Cuz"). Veď ste si našli rodinu tak hurá oslavovať! A keď už si myslíte, že viac sa to zhovadiť nedá, tak príde grand finále ("Clean this shit up"). Fakt sa oplatí počkať si do konca . FiImová sračka epických rozmerov. Čistý, nefalšovaný odpad, ktorý sa nemôže schovávať ani za nejaké poctivé béčko.

Pozitíva jednoznačne prevažujú negatíva. Príjemným "spestrením" akciou nabitého filmu je predstavenie Johna Wicka v síce krátkom, ale dojemnom rozbehu filmu. Keanu Reeves je pán herec, ktorý má navyše čo-to za sebou aj v súkromnom živote, takže táto postava mu naozaj sedí a vie čo hrá. Zápletka je síce primitívna, ale motivácia na strane rozmaznaného mafiánskeho smrada, ktorý neberie nie ako odpoveď a musí mať svoju hračku, ako aj na strane hlavného hrdinu, zdrveného bolestivou stratou a postupne prichádzajúceho o všetko na čom mu záleží, dávajú zmysel. Film má skvelé herecké obsadenie, čomu sa osobne veľmi teším, lebo som presvedčený, že aj medzi kritikmi zatracovanými žánrami ako akčný film alebo horor môžu byť veľmi kvalitné, krásne a pútavé filmy, ak majú aspoň relatívne silný scenár a špičkové herecké výkony. John Wick má v rámci žánru oboje. Navyše má výborne zrežírované, prehľadné akčné scény bez kamuflovania roztrasenou kamerou, kde je brutalita a efektivita v boji na prvom mieste (čo na druhej strane môže niekoho nudiť alebo pôsobiť príliš stroho a neinovatívne) a celkovo krásne pôsobiaci vizuál. Fanúšikom mystiky navyše ponúka predstavenie nového tajomného sveta nájomných vrahov s ich nepriestrelnými pravidlami. Jedinými negatívami tak ostávajú niektoré bolestivo nelogické časti príbehu a typické klišé akčných filmov. Nečakajte, že keď má hlavný záporák najslávnejšieho zabijaka na svete v hrsti, aspoň by sa pokúsil spraviť s ním rýchly proces a išiel by na istotu. Kdeže.. A neustále opakovanie celého mena "John Wick" drsným, trpko-nasratým tónom tiež po dvadsiatom raze začne píliť uši. Je to skvelé akčné dielo a skvelý film, ale tvorcovia to z môjho pohľadu mohli povýšiť ešte na viac, ak by si dali trochu viac záležať na maličkostiach.

Najlepší horor minimálne poslednej dekády. Na tento žáner skutočne dlhá stopáž bola podľa mňa využitá naplno k postupnému budovaniu širokej škály pocitov u diváka, od akejsi neurčitosti a očakávania na začiatku cez gradujúcu nervozitu, šok, dojatie, napätie a strach, až po nervydrásajúce, šialené finále. Cez všetky etapy filmu som mal dosť priestoru na to zžiť sa s postavami a nechať sa vtiahnuť do deja. Nenudil som sa ani sekundu, za čo môže viac faktorov, od úžasnej kamery cez atmosferickú, nepríjemnú hudbu, inteligentné dialógy a skvelé herecké výkony. Videl som tu zopár námietok voči výkonu Toni Collette a úprimne, neviem čo viac by miestni odborníci chceli. Áno, bola hysterická, presne ako by bol každý človek v jej koži za podobných podmienok. Vždy som žasol nad tým, ako tvorcovia hororových filmov kompletne ignorujú moment silného šoku alebo extrémneho žiaľu, ktorý by musel bezpodmienečne nastať u každého človeka s priemerným IQ a EQ vo vyhrotenej nevysvetliteľnej situácii alebo pri strate blízkej osoby. V tomto filme som sa konečne dočkal uveriteľných reakcií, s ktorými som sa vedel stotožniť, a to od všetkých hlavných postáv. Toni Collette a Alex Wolff by si podľa mňa zaslúžili Oscara. Ďalším obrovským plusom bol celkový vizuál a hra s kulisami. V niektorých záberoch som si nebol istý, či sa pozerám na miniatúru alebo skutočné prostredie lesa, v ktorom je zasadený dom a väčšina príbehu. Táto vizuálna hra ešte viac podtrhuje znepokojivú atmosféru a dojem, že hlavné postavy sú len figúrky chytené v dobre naplánovanej pasci. Do toho letmo zachytené postavy rozmiestnené po lese alebo podobné maličkosti, ktoré človek zazrie len kútikom oka a zneistia ho ešte viac. Film je jedno veľké umelecké dielo, ktoré vo mne doznievalo ešte pár dní po zhliadnutí. 100%

U JP3 je zjavné, že chýbajú dve najdôležitejšie mená: Steven Spielberg a Michael Crichton. Rozhodne som nebol sklamaný, pretože dinovia sú opäť krásní a film ponúka nejedno osvieženie, avšak už je tu cítiť tú typickú popcornovú hollywoodsku tuposť, ktorej sa prvé dva diely úspešne vyhýbali, alebo ju aspoň dokázali efektne zakryť. Z veľkej časti za to môžu nesympatické postavy a nevtipný humor. Škoda, že časy keď sa aj filmy s najšialenejšou sci-fi tématikou točili celkom rozumne a s láskou sú už pravdepodobne nenávratne preč. Dnes sa točia nasilu, na uspokojenie detí alebo tupých dospelých, lebo tých je naviac, tak nech to poriadne zarába. Pridaná hodnota v podobe kvalitne prepracovaných postáv a dobre gradovaného deja a napätia už takmer vymizla, ale naštasie JP3 ešte trochu toho kúzla má.

Moja srdcovka už od detstva, keď som bol veľký dinomaniak. Efekty vo filme sú o dve triedy lepšie a uveriteľnejšie ako v najnovších Marvelovkách. Darmo, dokonalé spojenie CGI a praktických efektov a k tomu naozajstné kulisy namiesto zeleného plátna, to sa nedá nahradiť full CGI prístupom, ktorý je dnes tak moderný. Dej je síce minimalistický, ale úplne dostačujúci a nie zbytočne prekombinovaný, keďže najväčšie sústo si odkúsli samotné dinosaury a interakcia s nimi. Uvodná scéna s Tyrannosaurom a scéna v kuchyni s raptormi sú podľa mňa vrcholmi kinematografie. Na druhej strane, dej obsahuje zopár vyslovene béčkových, silných nezmyslov. Ak si ich však domyslíte, je to vrchol popcornovej zábavy a úžasná jazda!

Ako dobrodružný film je Stratený svet bez ohľadu na svojho takmer dokonalého predchodcu úplne skvelý. Viac dinosaurov, viac akcie, napätie, skvelé triky, veľkolepá hudba, zaujímavé postavy.. na mňa tento film veľmi funguje a mám ho úprimne rád. Jediné čo mi vážne bije do očí je postava Malcolmovej dcéry, ktorá je zodpovedná za všetky trápne momenty filmu a navyše je očividne 100% černoška, takže naozaj nerozumiem ako... Každopádne za mňa výborný film. Kiežby všetky sequely boli takto vydarené.

Avengers sú podľa mňa najodfláknutejšia filmová komiksová séria vôbec. Nepamätám si vlastne už príbeh ani jedného filmu z tejto série, lebo sú vrcholne nezaujímavé a prepchaté digitálnou neprehľadnou akciou, ktorá celkový dojem aspoň pre mňa robí ešte rozpačitejším. A je dosť možné že som polovicu ani nevidel keďže ich je asi 120 a každý z nich je rovnako naprd. Je až šokujúce ako sú samostatné marvelovky celkom šikovne zvládnuté a potom pri ich spojení ktoré sľubuje epický zážitok je to len silené a hlúpe a nudné. Infinity war bola len nekonečná sľučka nevtipného humoru, neprehľadnej akcie a nefungujúcej silenej hry na city, presne v tomto poradí. Chýbal príbeh, chýbala akákoľvek logika alebo postupnosť v deji a chýbalo napätie lebo všetci dobre vieme že sa z toho tí dobrí nakoniec aj tak nejak vylížu. Na druhej strane, presne to splnilo moje očakávania: uvidím hlúpy, odfláknutý a nudný popcornový film pre deti. Sú epickým dôkazom, že viac nieznamená vždy lepšie. Na ďalší diel sa už nedám nahovoriť.

Zručne natočený seriál s výborným scenárom. Pokiaľ prežijete otrasný výber hercov v hlavnej úlohe - dreveného Sama Worthingtona a nejakú pornoherečku, ktorá má akože predstavovať jazykovedkyňu - a sústredíte sa na príbeh a skvelého Paula Bettanyho, tak sa to veľmi dá..