Robbie

Ako film podľa fikcie by to malo ďaleko od dokonalosti. Množstvo postáv, z ktorých je tou hlavnou žiadna a zároveň všetky. Nestihol som si obľúbiť ani jednu a zrazu bol koniec. Množstvo príbehov, ktoré nakoniec nevedú nikam. Žiadna gradácia deja. Hudba síce skvelá, kamera na úrovni, z hercov Jozef Vajda tradične na výblrnú ale nikto nebol vyslovene rušivý amatérizmom alebo prehnanou teatrálnosťou, ale to sú asi tak všetky pozitíva. Toľko bohužiaľ nestačí na dobrý film. Prečo to vo mne teda zanechalo silné pocity? Pretože to nie je film na základe fiktívneho príbehu. Tento film nie je dokonalým, možno ani len obstojným umeleckým dielom, ale je veľmi potrebný a ja som vďačný že je, a že je práve teraz. Dúfam, že bude mementom pre celý národ a prostriedkom k otvoreniu očí tých, ktorí toto svinstvo nepriamo či priamo podporujú alebo vedome či nevedome prehliadajú. Zomreli ľudia, ublížilo sa ľuďom, roky pľujú ľuďom do tváre a nie je to ani zďaleka koniec. Ale dúfam, že aj vďaka umeleckým iniciatívam ako táto sa začne konečne variť voda aj na tie najväčšie sviňe..

Plusy: Sarah Connor, obidvaja terminátori a zábavný, celkom zmysluplný príbeh a dokonca aj nie úpne nahlúply scenár, čo ma veľmi milo prekvapilo a potešilo. Až na novoobjavené svedomie starého vraždiaceho stroja a jeho nadšenie pre kopírovanie ľudksých emócií mi motivácia postáv dávala zmysel. Ale na druhej strane, aj tento zvláštny zvrat priniesol zopár naozaj vtipných momentov tak prečo nie? :-) Zlý terminátor "Deluxe Edition: Mexican Gardener" bol tiež založený na zaujímavom koncepte a okrem toho bol super znepokojivý v scénach, v ktorých sa snažil pôsobiť ako bežný človek. Jednoznačne palec hore za výber herca. Linda Hamilton je nezastaviteľná bohyňa skázy a aj po takej dobe jej stále verím že vie strojom riadne nakopať prdel. Oldscholová ženská hrdinka, ktorá sa do akčného filmu naozaj hodí. Škoda, že o ďalších dvoch sa to povedať nedá. A týmto prejdem k mínusom: Grace z budúcnosti je celkom znesiteľná a sympatická ale drsnosť jej rozhodne neverím. M. Davis nemá ani suverénnosť a chladnosť polostroja, ani nebezpečný výzor (ani krátke vlasy nepomohli). Železná Hamilton ju fyzickou prípravou na film podľa mňa aj vo svojom nie najmladšom veku predbehla míľovými krokmi, nehovoriac o neskutočnej fyzickej forme ktorú mala onehdy v T2. "Rovnosť pohlaví" a diverzita je síce veľkorysý cieľ Hollywoodu, ale bohužiaľ, ak sa už aj rozhodnete spraviť politicky korektného Terminátora, v ktorom sa modelky a drobné mexické dievčatá majú rovnať strojom, musia si holt trošku zašpiniť ruky a siahnuť aspoň kilometer od dna svojich fyzických síl, aby pôsobili presvedčivo. Dani sa najskôr na svoju rolu chúďatka, ktoré nutne potrebuje zachrániť, aj celkom hodila, ale akonáhle prišli scény prerodu, v ktorých sa mala "nasierať", alebo scéna, v ktorej už bola líderkou povstalcov (spomienka z budúnosti), bolo až bolestivo smiešne a trápne ako neprirodzene pôsobila so svojou tváričkou (a aj telom) sedemročného dievčatka.. Taký malý castingový prúser. Ale to, čo ma na filme najviac rozčarovalo, boli plne digitálni ľudia, hlavne zlý terminátor v scénach, kde skákal ultraskokmi alebbo ultrarýchlo behal. To sa dalo úplne v kľude natočiť prakticky s pomocou káblov a pod. a vyzeralo by to super, no namiesto toho tu máme digičloveka čo skáče ako gumkáč bez náznaku gravitácie. Rozumel by som ešte full CGI postavám v krátkych záberoch v naozaj náročných scénách ako padajúce lietadlo, ale keď má niekto "len" zoskočiť z výšky päť metrov alebo rýchlo behať, príde mi až kriminálne neprofesionálne a lenivé vyriešiť to úplnou animáciou. Hlavne z tohto dôvodu nemôžem film hodnotiť ako 100% vydarený. Ten vizuál ma proste rušil. Po ostatných strákach je to však skvelý akčný film, dôstojné pokračovanie kultového terminátora a pre mňa osobne veľmi príjemné prekvapenie.

Pi*ovina jak žito!

Tento film je dokonalou ukážkou filmového remesla na všetkých frontoch. Inteligentný scenár a príbeh bez zbytočného pátosu, preháňania alebo idealizovania, autentické dialógy, dokonalé obsadenie krásne naturálnych hercov v hlavných aj vedľajších úlohách, perfektná kamera a strih, hudba.. Možno som mal doteraz hlavu v zadku, ale meno Noah Baumbach som zaregistroval prvýkrát. Odteraz ho ale budem pozorne sledovať lebo takýto skvost vie napísať a zrežírovať len skutočný pán režisér. Film sa nehraje na nič iné len na život a presne taký aj je. Miestami veselý, milý a humorný, niekedy láskavý a dojímavý, inokedy až srdcervúci a nervydrásajúci, alebo jednoducho smutný. Oceňujem nezaujatosť režiséra, ktorý veľmi citlivým scenárom docielil, že som sa nevedel prikloniť ani na jednu stranu a neostávalo mi, než bezmocne a so zatajeným dychom sledovať ako sa to celé vyvine. Vzhľadom na "jednoduchosť" konceptu celé bremeno tejto ťažkej témy leží na pleciach hlavných protagonistov, ktorí robia zázraky. Som veľmi šťastný že aj v dnešnej dobe filmovej recyklácie a víťazstva formy nad obsahom vznikol takýto klenot v ktorom sa mieša nová generácia hercov so staršou v nádhernom hereckom koncerte.

Od 1983 tu nebol solidny hrany film Star Wars. Už som sa s touto ságou nadobro rozlúčil a zrazu ju zachraňuje televízna tvorba (?!). Po prvých troch dieloch musím konštatovať, že moje nadšenie pre vzdialenú galaxiu sa prebúdza prvýkrát odkedy som videl originálnu trilógiu. Dej je síce zataľ jednoduchý a relatívne slabý, ale zato prevedenie je veľmi zábavné, vizuálne krajšie ako nejden blockbuster, opäť sa využíva veľa praktických efektov a masiek a opäť z toho srší radosť z tvorby a láska k originálnym Star Wars. Oceňujem najmä náhľad do zvykov a kódexu tajomného Mandalorskeho kmeňa, ktorý dáva seriálu tak dlho postrádanú dávku mystiky. Možno moja latka naozaj spadla odkedy sa zo Star Wars stala len peňaženka filmových štúdií, ale ruku na srdce, ani originálna trilógia nebola príbehom žiadne veľdielo, ale skôr pekná rozprávka zaobalená v krásnom fantasy vesmíre, z ktorého rozmanitosti primárne čerpá svoje kúzlo. Mandalorian pokračuje v podobnom duchu a ja som zatiaľ veľmi šťastný. ****UPDATE**** Tak po zhliadnutí celej prvej série musím moje hodnotenie poupraviť, bohužiaľ negatívne. Celý seriál síce ostáva zábavný na sledovanie a vizuálne naozaj krásny, ale po treťom dieli je jeho dej žiaľ až príliš nekonzistentný na to, aby som si ho užil s nadšením. Nepomáha ani záverečné objasnenie záhadného rozhodnutia Mandaloriana, ktoré odštartovalo celý seriál. Namiesto príbehu ktorý sa vyvíja a niekam smeruje nám Disney polovicu celkovej stopáže seriálu servíruje skôr krátke samostatné epizódky, z ktorých je len bolestné minimum navzájom prepojených a väčšinou sú pre ústredný konflikt príbehu úplne bezvýznamné. To by však nebol najväčší problém. Hlavným kameňom úrazu je, že každá takáto "nezávislá" epizóda musí predstaviť nové postavy, uviezť diváka do vlastného mikrokonfliktu, vystupňovať ho a následne nájsť riešenie pre hlavných hrdinov, a to všetko v rekordne krátkom čase pod 40 minút. Tvorcovia sa tak uchyľujú k očividne narýchlo zbúchaným, uponáhlaným rozuzleniam ktoré sú veľmi neuspokojivé a okrádajú seriál o akýkoľvek pocit nebezpečenstva, napätia alebo osudovosti. Mňa osobne to začalo nudiť a v podstate mi na hlavnom hrdinovi postupne úplne prestalo záležať. V poslednej epizóde série to už-už vyzeralo na jeden zaujímavý zvrat, keď opäť prišlo na rad expresné zázračné uzdravenie a atmosféra bola fuč ešte predým ako bola vôbec vybudovaná. Nezachránil to ani pokus o šok a návnada na diváka v úplnom závere, ktorá so mnou vôbec nepohla. Osobne by som uprednostnil jeden konzistentný príbeh a poriadny vývoj postáv. 8 krátkych epizód by tak bolo akurát a mohli sme si užiť oveľa viac kúzelnej Star Wars zábavy.

Napriek tomu že milujem obidvoch predošlých Predátorov a tento film im kvalitou ani len nesekunduje, bavil som sa veľmi dobre. Akcia bola hustá a záživná, na niektorých humorných scénach som sa nahlas a zchuti zasmial a zvyšné mi aspoň neprišli trápne, predátorov ako príšerky sa nedá nemilovať pôvodný soundtrack ma nesmierne potešil. Možno mám tak pozitívne dojmy aj preto, lebo som to pozeral viac-menej s veľmi skeptickým a negatívnym naladením, vzhľadom na otrasné hodnotenia filmu. Ale až taký strašný prúser to z môjho pohľadu rozhodne nebol. Teda ono to vôbec nebol prúser. Sú však veci, v ktorých by som ocenil konzervatívnejší prístup. Väčší a obludnejší predátor nie je vždy zaručene lepší a už vôbec nie, keď je celý CGI. Bohužiaľ, po krásnom praktickom make-upe klasického predátora, ktorý naozaj žil, dýchal a pôsobila naňho gravitácia bolo predstavenie veľkej beštie skôr päsťou na oko a ani pri dnešných technológiách a možnostiach tento pánko proste nevyzeral dobre. Fakt by sa oplatilo zainvestovať energiu do mixu CGI a praktických efektov a vrátiť sa k poctivému remeslu á la Jurský Park. Filmu by to pridalo na kvalite aj na atmosfére. Ale najväčší problém podľa mňa prichádza v samotnom závere. Posledných pár minút by som úplne vynechal. Rozumiem, že mali byť návnadou k ďalšiemu filmu, ale je to tak výrazný krok ktorý nejde vrátit spät a navyše s nekonečným potenciálom pre naozajstný prúser a poriadny prepadák, že sa čudujem, že si to tvorcovia radšej neodpustili a nenechali uležať v hlave. Pre tento film ako taký to bol úplne nepotrebný záver, ktorý vo mne zanechal minimálne rozpačitý dojem, ak nie rovno strach o budúcnosť série..

Oplatí sa pozrieť tento film. Je v tom nadšenie a veľa lásky k žánru, aj keď Adrien Brody je asi najväčší kastingový miss všetkých čias. On je židovský pianista a nie nástupca Arnolda, sorry.

Miestna "akadémia" tu film odsudzuje, ale dal by som krk na to, že títo istí ľudia považujú Marvel universe za vrchol inteligentnej zábavy, ha ha ha. Predátor je primárne o štýlovej béčkovej zábave a neprišiel sem ohúriť pseudointelektuálov. Nechápem, prečo by som mal hodnitiť tento film ako sofistikované sci-fi, keď to má byť presný opak. Ľahká sci-fi zábavka o najviac coolovom vesmírnom monštre. Hutná atmosféra tvorená spojením dokonalej hudby a mystiky predátorskej rasy v kontraste s ľudskými zločineckými subkultúrami a špinou veľkomesta je len veľkou šťavnatou čerešničkou na torte. Milujem tento film bez ohľadu na to aký má smiešny scenár. To, čo tak nostalgicky oslavujeme na filmoch z osemdesiatych rokov, budeme zrazu na samotnom počiatku deväťdesiatych odsudzovať? Vám sa fakt nikdy nikto nezavďačí, vážení. Niet divu že to dnešní filmári vzdali a robia filmy bez ducha čisto pre zisk. Je to vaša chyba.

Nie strašidelné, ale po celú dobu zábavné, so skvelými, sympatickými postavami. Mal som veľmi príjemný filmový zážitok, a to napriek dosť dlhej stopáži. Veľmi fajn druhý diel bez zbytočného pátosu, viac príšer a menej Pennywisa čo osobne oceňujem, lebo mi z celej adaptácie prišiel ako najslabší článok.

SPOILERY v komente. Pre mňa najodvážnejší komiksový film spolu s Watchmen, ak nie ešte o kúsok odvážnejší, keďže paradoxne svoju najväčšiu silu čerpá z úplnej ''normálnosti''. Atrhur Fleck nie je žiadny superzloduch a mastermind, práve naopak: je to jednoduchý, podpriemerne inteligentný, fyzicky slabý, nešťastný, chorý a zakomplexovaný človek, snívajúci o métach, na ktoré proste nikdy nebude mať. Tak ako Thomas Wayne nie je žiadny milionárksy dobráčik ale arogantný politik, absolútne vytrhnutý z reality zúfalej prevažnej väčšiny obyvateľov Gothamu. A nakoniec Murray Franklin nie je ľudový hrdina a dobrý ujo z televízie, ale pokrytecké, naoko politicky korektné prasa, pasúce sa na nešťastí druhých, presvedčené, že jeho sledovanosť a úspech mu dáva právo a moc súdiť druhých. Film sa nehrá na klišé, na romantiku, na zázraky ani na ideály. Arthurov prerod na Jokera nie je žiadny epickým, veľkolepým, štýlovým príbehom. Je to len príbeh extrémne nešťastného ľudského osudu, akým mohlo byť ktorékoľvek decko streľajúce spolužiakov na jednej z amerických stredných škôl. Toto veľmi uveriteľné zobrazenie duševne chorého a životom ťažko skúšaného človeka nám dáva možnosť súcitiť s ním, ľutovať ho a svojím spôsobom rozumieť dôvodom jeho extrémnych činov. Znamená to, že tento film je nebezpečný? Nie. Z môjho pohľadu tento film využíva nesmrteľnú popkultúrnu ikonu, aby nám okrem iného pripomenul fatálne následky ignorovania alebo odsudzovania ľudí v extrémnych životných podmienkach, či už sociálnych, duševných, alebo kombinácie týchto dvoch. Veľa postrehov hlavného hrdinu sa zarývajú hlboko pod kožu. U mňa rezonuje najviac myšlienka, že najhoršie na duševnej chorobe je, že sa od vás očakáva, že sa budete správať ako zdravý človek. Táto myšlienka presne vystihuje pokrytectvo spoločnosti a dôvod na zrod takýchto "Jokerov". Tento film nabáda na súcit so zloduchom, nie na jeho obdiv. Je to silná myšlienka, že každý sme hrdinom svojho príbehu a aj tí zlí veria vo svoju pravdu, majú svoje dôvody, ktoré si vedia pred sebou obhájiť a sú presvedčení, že oni sú tí dobrí. Ak ich chceme zastaviť, najskôr ich musíme pochopiť a v prvom rade snažiť sa predísť ich zrodu. Aj malé detaily niekedy zavážia a každý môže minimálne začať od seba a spraviť vo svete aspoň malú zmenu. Takže, bratia a sestry, namiesto silných rečí od klávesnice a vysmievania sa ľuďom, ktorí nám nespravili absolútne nič okrem toho že sú iní, skúsme pre zmenu niekoho podporiť, povzbudiť a potešiť :-) Čo sa filmu samotného týka, Phoenix je neskutočný a ani Oscar by nebol dostatočným uznaním za takýto výkon. Ďalej by som chcel vyzdvihnúť hudbu, ktorá je dokonale ponurá, depresívna a dostával som z nej zimomriavky v pravidelných dávkach. Vilončelo je diabolský nástroj a dokonale použitý v tomto soundtracku. Vizuálna stránka je taktiež neskutočne vydarená, násilie nie je prvoplánové ale vždy dáva v kontexte filmu zmysel a všetky spomínané aspekty do seba zapadajú tak dokonale, že tvoria jeden neuveriteľne depresívny, nešťastný a zároveň tak dokonale krásny celok. Čo mi vadilo? Možno len že to utrpenie Arthura začalo už časom byť až moc zdĺhavé a úmorné na sledovanie, a taktiež zbytočné doslovné vysvetlenie pointy v jednej scéne v poslendom akte, ktoré by bolo nutné len pre extrémne neinteligentných divákov.