Robbie

Som tak sklamaný že ani nemam silu ísť do detailov. Opakované vtipy, ktoré už nie sú vtipné a pobavia akurát tak priemerného predškoláka alebo dospelého na jeho mentálnej úrovni, ktorých pozerám že tu (aj v kine) je viac než by sa patrilo. Násilné dojímanie diváka, ani štipka napätia, nezmyselné, detinské zvraty, žiadny poriadny charizmatický záporák a nulový príbeh. Som šokovaný, že ľudia majú dnes takú nízku úroveň (nielen filmovej) zábavy. Ani ten soundtrack to nezachránil a nemal ani zďaleka také grády ako vol 1. Veľká škoda, že Marvel po svojom krátkom víťazstve opäť klesol do svojej povrchnej a silenej nudy. Hviezdy dávam za jediné vtipné cameo Davida Hasselhofa a zopár podarených hlášok.

Veľkým plusom Logana je jeho silný kontrast s ostatnými filmami série. Hlavní hrdinovia, kedysi mocní mutanti, sú zrazu starí, zoslabnutí, chorí a zraniteľní. Mal som o nich strach a bolo mi ich ľúto, čo som doteraz u žiadneho superhrdinského filmu nezažil. Z tohto dôvodu považujem Logana rozhodne za najsilnejší film celej X-Men série a určite najlepší samostaný film o Wolverinovi. Hlavnej dvojici Jackmanovi a Stewartovi som uveril všetko, vedeli efektne pobaviť aj dojať, a počuť starého profesora Xaviera vulgárne nadávať bolo na nezaplatenie. Bohužiaľ, detským mutantom som to už tak veľmi nežral. To ale stále nerobí film slabším. Malá Wolverina bola aspoň zábavná a svojím spôsobom strašidelná. Lepšiu asi vybrať nemohli, keďťže nájsť malé dievča, ktoré zahrá takúto rolu 100% presvedčivo je takmer nemožné. Skutočný problém je však absencia poriadneho záporáka, ktorý by film okorenil. Ani jeden z hlavných protivníkov nebol dostatočne dôstojným súperom pre bodku za cestou komiksového velikána, v dôsledku čoho film pôsobí zbytočne dlho a nedeje sa v ňom veľa skutočne zaujímavého. Vo výsledku je teda Logan skôr surová sci-fi dráma ako drsné akčné finále jedného superhrdinu, ktoré by si Wolverin zaslúžil. Nemyslím prehnane a neprehľadne akčné finále v štýle Avengers, ale rozhodne akčnejšie a Wolverinovskejšie ako to čo sme nakoniec dostali. Také, kde by sme si nasratého Wolverina ako za starých čias vychutnali dlhšie ako 3 minúty. Škoda, ale napriek tomu som odchádzal z kina spokojný.

Silené, bez pointy, bez poriadneho zloducha, s nezáživnou, neprehľadnou cgi akciou. Tak ako celý nový marvelovský vesmír. Nuda.

Takto vyzerá romantický film pre mužov. Dovoľujem si tvrdiť, že asi každý chlap, ktorý aspoň raz v živote zažil vážny vzťah a nejaké to sklamanie, sa nájde minimálne v jednej situácii v tomto filme. To je na London veľmi deprimujúce a zároveň to robí film tak skvelým, uveriteľným a zábavným, napriek tomu že prostredím, príbehom aj obsadením je veľmi minimalistický. Pri výborných hercoch (áno, aj samotný Kapitán Amerika ma tu dostal) a výbornom scenári toho viac netreba. Jason Statham a Chris Evans v najlepších rolách, v akých som ich doteraz videl, a to som veľký fanúšik Stathamovej akcie.

Zatiaľ končím Season 1 a je to celkom zábavné. Humor je skvelý a postavy a ich príbehy zaujímavé. Čo ma však neskutočne sere je umelé vytváranie napätia a problémov len v dôsledku toho, že sa postavy a) medzi sebou očividne vôbec nebavia b) že pripečená Piper sa nevie vykoktať alebo obhájiť. Dúfam a verím že takéto umelé zápletky sa nebudú v ďalších sériách opakovať a budú sa riešiť "skutočné" problémy, lebo inak ma to donúti prestať seriál sledovať.. ***Update*** Prebojoval som sa až na začiatok štvrtej série a stále sa sem-tam dobre zasmejem, ale väčšina postáv na čele s čím ďalej tým afektovanejšou Piper mi už lezie na nervy, takisto ako čím ďalej tým neznesiteľnejšia úvodná zvučka. Pridalo sa niekoľko úplne zbytočných dejových línií (Crazy Eyes a jej oplzlý román alebo jej ľúbostná zápletka). Skrátka, dej sa príliš orientuje na postavy, ktoré boli na začiatku seriálu len účinný a príjemný tmel, ale rozhodne nie sú tak zaujímavé, aby uniesli pomaly celé epizódy ako hlavné hrdinky. Seriál sa tak dostáva do toho smutného bodu, keď si divák uvedomí, že sa to celé len umelo naťahuje a pritom to už vlastne nemá čo ponúknuť. Dobojujem to už do konca lebo nerád nechávam veci otvorené, ale inak nič moc.

Zatiaľ strašná nuda. Síce pekná kamera a atmosféra starého Anglicka, ale príbeh zatiaľ úplne nezaujímavý a postavy takisto nič moc. Jediné, čo môže seriál zachrániť je mysteriózna zápletka, ktorá vo mne ako jediná živí chuť pozerať ďalej. Bol som veľmi zvedavý na Hardyho, či sa už konečne spamätal a ukáže aj trošku zo svojho ozajstného hereckého umenia, ale opäť sme dostali len ďalšieho umrmlaného, emočne prázdneho divadelne tvrdého chlapa ako pokračovanie Forresta Bonduranta, Alfieho Solomonsa a Johna Fitzgeralda. Táto herecká poloha mne osobne k Hardymu sedí najmenej a nežeriem mu to ani náhodou. Takže v skratke, komu stačí ku šťastiu hodiny sledovať divného, špinavého Toma Hardyho bez výrazu potulovať sa starým Londýnom od dverí k dverám a mrmlať, ten bude mať divácky orgazmus. Koho naopak zaujíma dobrý príbeh, zaujímavé postavy a nejaké to napätia a akcia, po prvých 3 dieloch bude spokojný dokopy tak 3 minúty.

Už to začína byť riadna blbina a vidno že tvorcovia už siahli na dno svojich síl čo sa nápadov týka. Meganina odhalená identita a príchod jej matky, to už aj na mňa bolo veľa. Ďalšia zbytočnosť, ktorá síce začala sľubne, ale tvorcovia nezvládli udržať tempo a atmosféru dlhšie ako v prvých troch dieloch a teraz už len tápajú v tme. Možno by som tomu vedel odpustiť viac keby sa to volalo Constantin a nesnažilo by sa to tváriť ako pokračovanie neporaziteľného kráľa tohto žánru..

Seriál poňal veľmi zložitú a desivú tému exorcizmu a Diabla zmocňujúceho sa ľudského tela veľmi ľahko vstrebateľnou, mainstreamovou, a bohužiaľ o to menej zaujímavou cestou. Všetko sa snaží až kŕčovito vysvetliť dopodrobna a tým pádom ostáva málo priestoru pre tajomnú, zlovestnú atmosféru. O čo lepšie by to bolo keby nám tvorcovia zakaždým neukázali čo sa deje v hlave posadnutého dievčaťa a tak by sme aspoň raz naozaj nevedeli či je pri zmysloch alebo už pracuje démon? Alebo keby sme nemali žiaden dôkaz že tam naozaj nejaký démon je a mali by sme možnosť to (aspoň na začiatku) spochybňovať? Atmosféra takto už od druhého dielu citeľne upadá a s každým ďalším dielom je to horšie a horšie. Druhým pre mňa vážnym problémom je vyobrazenie kňazov, konkrétne najväčší problém mám s otcom Marcusom. Viac by ma bavilo vidieť ako sa Diabol zahráva s poslušným a pokorným kňazom, ktorý je zároveň ťažený strachom z neznáma a pochybnosťami a pomaly sa mu dostáva pod kožu, ako sledovať neurotického exkomunikovaného alkoholika, ktorý sa na kolegov oháňa zbraňou a netrpezlivo vybuchne pri každom prdnutí démona. Ortega a tiež nejak extra neoslovil, je sympaťák ale zároveň je jeho postava napísaná tak nijako, že mi je vlastne ukradnutý a jediná emócia, ktorú smerom k nemu pociťujem je pochopenie pre jeho nadržanosť. V skratke, tento seriál by mohol byť fajn, keby viac tlačil na psychologickú strunu, možnosť voľnej interpretácie a uveriteľnosť postáv, ale bohužiaľ je to len ďalšia nehororvá seriálová jednohubka, akých dnes vygrcá hociktorá produkcia za kýble.

Del Torove filmy rozhodne nie sú pre každého. Popcornový divák očakávajúci jednoduchú, priamočiaru zábavu ich len ťažko pochopí a môže ich považovať za nedynamické a nudné. "Náročný" divák ich zas môže obviniť, že nie sú silno inovátorske čo sa týka originality príbehu či nejakej prekvapivej pointy na záver. Prečo by im teda človek mal dať šancu? To, čo robí del Torove filmy unikátnymi je režisérov "signature" prístup a štýl. Volí si jednoduché, úplne obyčajné príbehy úplne obyčajných ľudí a obohacuje ich a) pridaním trošky detskej fantázie alebo ľahkého dotyku nadprirodzena, b) drsnými scénami násilia a tragédií, ktoré silno kontrastujú s režisérom vyzdvihovanou láskou, ľudskosťou a nehou. Celý zážitok navyše podčiarkuje silnou atmosferickou hudbou. Inak tomu nebolo ani vo Faunovom labyrinte. Del Toro opäť dokázal, že nepotrebuje nasilu vymýšľať rébusy a pasce na diváka, ani plniť svoje filmy neprehľadnou akciou, ale namiesto toho sa sústredí na poctivé, kvalitné prerozprávanie jednoduchého príbehu a krásnu umeleckú formu svojho diela. Výsledkom je film tak citlivý, úprimný a vyšperkovaný vo všetkých detailoch, že ak sa divák dokáže vzdať zbytočného analyzovania, ale radšej sa nechá niesť prúdom krásnych obrázkov a emócií, musí byť nakoniec spokojný a svojim spôsobom dojatý.

Veľkými plusmi filmu je jednoznačne skvelá kamera, nádherné zábery na začiatku a celkovo zaujímavé vizuálne spracovane a v neposlednom rade Blake Lively (super sexi a naozaj dobrá herečka ako tu všetci píšu). Čo sa príbehu týka, od Čeľustí sa už naozaj z témy žralok vs. človek nedá nič viac vyťažiť, ale napriek tomu sa mi izolácia na skale a časová tieseň páčila. Je pravdou, že správanie žraloka by už od začiatku pripadalo podozrivé každému triezvo uvažujúcemu človeku so základným vzdelaním, ale je to film, ktoý má účel zabaviť diváka a myšlienka diabolského žraloka-zákeráka pre nás vždy bude atraktívna. A áno, Blake bola tak trošku Wonder Woman ale na to tiež srať. Prečo je teda The Shallows slabý film? Posledných pár rokov letí taký zvláštny trend, že akonáhle Američania konečne vyprodukujú niečo, čo dáva zmysel a zdanlivo má hlavu a pätu, v záverečných (niekedy aj menej ako) 5 minútach sa zrazu scenár tragicky dojebe a zvrtne na akúsi psychadelickú podivnosť, ktorá totálne zruinuje dovtedy pekne gradovaný dej. U The Shallows samozrejme nemôže ísť o výnimku. Neskutočne debilný záver a maximálne nevkusné a stupídne vydrbanie so žralokom mi úplne pokazilo dovtedy veľmi dobrý dojem z filmu aj náladu a zo zbytočnej vedľajšej línie s čajkou som na konci grcal krv. Oveľa spokojnejší by som bol keby pre hlavnú hrdinku priletela helikoptéra, žralok by sa stratil alebo by ho ulovili a problém vyriešený. Aspoň by sa na to dalo pozerať do konca. Z mojej strany je to všetko, tak sa tu teda majte a ja sa idem vrátiť k európskej filmovej produkcii, lebo tá americká je už nenávratne v prdeli.