silentname

"Mazey Day" je pre mňa epizóda, ktorá v rámci konceptu Black Mirror považujem za absolútne najväčšie sklamanie, ktoré mi tento seriál priniesol. V mojich očiach ide o skutočne najslabšiu epizódu, ktorá vôbec nepôsobí, ako keby bola vystrihnutá zo sveta Black Mirror. Ten scenár by sa skôr hodil do niečoho ako je "V/H/S" alebo "American Horror Story". Tu by to podľa mňa nejaké uplatnenie našlo a nepôsobilo by to tak neskonale gýčovito ako to čo som tu mal možnosť vidieť. Myslím si, že do určitého bodu je ten príbeh celkom zaujímavý. Budovanie atmosféry, predstava toho čo sa deje a hlavne to (z pohľadu toho čo sme vedeli) malo aj potenciál do toho dostať zaujímavú hlavnú myšlienku. Problém nastáva v presne jednom konkrétnom bode... a myslím si, že všetci, ktorí túto epizódu videli vedia veľmi dobre, ktorý moment mám na mysli. Nielenže to zabilo dobrý koncept, no prišlo mi to ako to absolútne najabsurdnejšie, čo do toho tvorcovia mohli vraziť. V prvom rade je to neskutonče tuctové a v druhom rade to nijakým spôsobom príbehu nepomáha a nerobí ho v ničom lepším. Čo by som spravil je prepísal finálnu časť scenáru a nahradil to niečím trochu iným... čo by lepšie zapadlo do Black Mirror konceptu a pôsobilo ako reálna epizóda tohto seriálu. Nie niečo iné. Bohužiaľ takto je to pre mňa veľké sklamanie. Hodnotenie: D+

"Beyond The Sea" je najväčšia tohtoročná epizóda v Black Mirror a taktiež aj jedna z najlepších. Je super vidieť po dlhej dobe opäť Kate Mara, ktorú som vo filme už nevidel celkom dlho, no atmosféra vo vesmíre, ktorou si prechádzajú Aaron Paul a Josh Hartnett je absolútne perfektná. Je super vidieť ich rozličné charaktery a následné reakcie na udalosti, ktoré otrasú ich životmi. Najmä v prípade Davida, ktorý oproti Cliffovi pôsobil oveľa otvorenejšie, žoviálnejšie a najmä sa k svojej rodine správal úplne iným spôsobom. Takže keď mu Rory Culkin a jeho nasledovatelia urobia to absolútne najhoršie čo môžu, veľmi dobre rozumiem tomu, že sa mu zosype absolútne všetko, na čom mu záležalo. Veci však postupne naberú oveľa temnejší spád a je treba uznať, že John Crowley to absolútne skvele vie pracovať s atmosférou, kde v závere je povedané v maličkostiach absolútne všetko. Rozhodne skvelá epizódá, ktorá stojí za pozornosť. Hodnotenie: A-

"Loch Henry" je podľa mňa veľmi zaujímavý projekt, o ktorom platí, že niekedy môžeš hrabaním sa v špine odhaliť niečo, čo si vlastne ani reálne odhaliť nechcel. Čo ale spravíš v prípade, že už to vieš? Je pravda, že mistami som sa pri sledovaní trochu nudil, no úvod aj záver sú spracované brilantne a rovnako aj to celkové odhalenie pravdy príde tak nečakane a naraz, že som ostal skutočne zaskočený. Nevýhodou je iba to, že pri určitých postávach budete od začiatku premýšľať nad tým, aká je vlastne ich motivácia a čo sa snažia zakryť. Pretože je to na nich poznať veľmi okato. Každopádne solídna epizóda. Hodnotenie: B+

Black Mirror odštartoval svoju šiestu sériu asi absolútne najlepšou epizódou "Joan Is Awful", ktorá okrem toho ešte tak dobre zapadá do kontextu vecí, ktoré sa momentálne v hereckom svete odohrávajú. Herci zosnímaní umelou inteligenciou a scenáre písané umelou inteligenciou... ani sa človek nediví, že vlastne sa začali obrovské štrajky. Pretože si viem veľmi živo predstaviť, že táto satira nemá ďaleko od pravdy a reality. Film tentokrát pôsobí trošku viac súčasnejšie (teda nie futuristicky), no po technologickej stránke má svoje solídne momentky, ktoré fungujú. Annie Murphy je skvelá, Salma Hayek si takisto ide svoju rolu sto percentne a atmosféra celej epizódy je podľa mňa premakaná do absolútneho detailu. V minulosti som písal poviedku, v ktorej som zachytil podobné udalosti, ktoré vnímali naši hrdinovia... takže nemôžem povedať, že myšlienka je totálne originálna... ale je dostatočne zaujímavá na to, aby ma dokázala zaujať. Skvelá epizóda, ktorá odštartovala tohtoročný Black Mirror. Hodnotenie: A

Na nemecký TV film, ktorý som viac-menej sledoval skôr jedným okom ma to nakoniec v určitých bodoch dokázalo celkom zaujať. Myslím si, že podstata hlavnej myšlienky filmu je zachytená dobre, a väčšina hercov vie svoje role predať celkom dobre. A lekcia, ktorú sa film snaží dať obom stranám (mužskej aj ženskej) je dobre spracovaná a v dnešnej dobe aj celkom dôležitá. Pretože súdom niekedy mnohí vedia stratiť oveľa viac ... a keď sa okrem toho začne s vecami špekulovať, riešiť sťahovanie a podobne... môžu byť niektorí rodičia odlúčení od svojich detí na veľmi dlho. Reakcia je často taká, že môžeš cestovať, tiež sa presťahovať a podobne... lenže je to skôr spôsob, akým sa veci dostanú do skutočne nepríjemného bodu. Toto boli dôvody, pre ktoré ma nakoniec "Der Mann auf dem Baum" celkom zaujal a dokázal som to dopozerať do konca s tým, že som chcel vedieť ako to celé nakoniec dopadne. Čo je od tv filmu vyrobeného v Nemecku celkom slušný úspech. No čo sa týka filmárskej kvality... tie sú niekde trochu inde. Je na tom vidieť, že produkcia nebola zrovna najlepšia a často sa dostávame do obrovskej dávky klišé, ktoré moc nefungujú. Na jedno pozretie ma to ale počas dovolenky celkom príjemne dokázalo zaujať. Hodnotenie: C+

"D2: The Mighty Ducks" je v podstate skoro totožný film so svojim predchodcom. Máme tu opäť naše obľúbené decká, Emilia Esteveza a rozprávame ten istý príbeh, ktorý však teraz posunieme trošku na národnejšiu úroveň a miesto toho na sebe zapracovať je hlavnou myšlienkou nenechať sa uniesť slávou. Inak v princípe všetko ostatné zostalo skoro úplne rovnaké. Vieme od začiatku ako to dopadne, kto bude zloduchom aj cez čo všetko si naši hrdinovia prejdú. No nemôžem to vyslovene hádzať filmu na triko a negatívum, no súčasne je treba uznať, že veľmi zaujímavý film to vo výsledku nie je. Pozrieť sa to dá, no v princípe neprináša nič nové a je to len pokračovanie, ktoré existuje. Ktoré má okrem toho trošku pomalšie tempo. Ak vám to stačí, smelo do toho. Hodnotenie: C+

"Princess Mononoke" je už dnes vo svete animovanej kinematografie vnímané ako jedna z najväčších filmových klasík a je potrebné uznať, že kvality tohto titulu sú nespochybniteľné. Pozerá sa na to skvele, má to veľmi dobre napísané postavy a hlavnú myšlienku, ktorú síce poznáme a videli sme ju viackrát, no v tomto podaní je podľa mňa spracovaná oveľa zaujímavejšie, než to urobili iné filmy. Čo veľmi pomáha je práve skutočnosť, že film je animovaný a dokže jednotlivé scénky vďaka tomu predať. Okrem toho by som povedal, že oproti mnohým iným filmom od Hajaoa Mijazakiho je tento oveľa tvrdší a krvavejší. Najlepšie momentky podľa mňa vo filme prichádzajú pre mňa primárne na konci, kedy nastáva súboj medzi ľuďmi a matkou prírodou. Tecniky, ktoré tu ľudia v určitých bodoch použijú sú podľa mňa skutočne opovrhovania hodné. Neviem nájsť na to iný vhodný termín. No spôsob ako chcú dostať diviaky do pasce je veľmi kreatívna a rovnako aj hrozná. Bolo mi ku koncu veľmi ľúto Otoka, keď sme videli čím si prechádza a aký efekt to všetko na neho má. Pričom pôsobil ako jeden z veľmi racionálnych bohov, ktorých som si hneď po prvom stretnutí obľúbil. Čo sa ostatných postáv týka, princ Ashitaka je napísaný podľa mňa veľmi kvalitne a jeho vzťah s Mononoke je spracovaný dostatočne zaujíamvo na to, aby som chcel sledovať film. Avšak je tu jedna vec, ktorú by som mal povedať. Prial by som si viac, keby sme ku koncu nemali hlavnú myšlienku podanú až tak nasilu. Chápem, že film chce, aby boli jeho myšlienky pochopené, no zase nie je potrebné, aby svojich divákov doslova vodil za ručičku. Každopádne, okrem toho ide pre mňa o výrazný filmový zážitok, ktorý určite odporúčam všetkým fanúšikom japonského animovaného filmu a rovnako aj animovaných filmov všeobecne. Kvalitatívne ide o výrazne silné dielo, ktoré stojí za pozornosť. Hodnotenie: A-

Tak nejako som si vždy hovoril, že si túto sériu konečne pozriem. Minimálne som bol zvedavý, či sa v "The Mighty Ducks" skrýva viac, než to čo tu bolo zrejmé na prvý pohľad. Príbehy športovcov, ktorí sú kompletné drevá, no dokážu zo seba nakoniec urobiť skutočné hviezdy je veľa. Tento je starší a venuje sa hokeju, no to je dokopy asi jediný zásadnejší rozdiel. No myslím si, že čo robí tento film o niečo zaujímavejší je jeho herecké obsadenie. Emilio Estevez je pre mňa veľmi sympatický ako tréner Bombay a je fajn, že sám si musí prejsť určitými momentkami, aby pochopil čo vlastne môže vybudovať a ako to môže docieliť. Decká v tomto filme sú tiež veľmi dobré a vedia do toho všetkého dať celkom dobrú dávku humoru. Hokejové zápasy sú možno miestami trošku pritiahnuté za vlasy, no nedá sa povedať, že by ma to nebavilo sledovať. Minimálne vďaka tomu, že film má svoj ústredný šarm a je vidno, že ho robili ľudia, ktorí chceli priniesť niečo, čo by mohlo dať dobrú lekciu do života deťom aj dospelým. Neviem či by som si to niekedy pozrel znovu, no miminálne za jedno pozretie som rád. Videl som aj, že mnohých tento film inšpiroval k tomu hrať hokej alebo sa posunúť vo svojom živote a pokiaľ to zvládol, tak super. Po príbehovej stránke sme to síce videli miliónkrát, no vďaka príjemnému šarmu a dobrým hercom to pre mňa fungovalo. Hodnotenie: B

Tak "Fear" je úplný opak toho čo sú "Evil Dead Rise" alebo "The Pope's Exorcist". Neskutočne nudný film bez žiadnych kvalitnejších scénok, zaujímavejších postáv alebo identity. Pričom keď sa pozriem na premisu filmu, vôbec mi to tak nepríde. Nedá sa povedať, že tu máme film bez nápadu. V realite je tu skôr film s nápadom spracovaným tak zle, že dokopy sa Deonovi Taylorovi podarilo zabiť celý jeho potenciál. Najmä keď si vezme do svojej hereckej zostavy Ruby Modine a absolútne jej nedá priestor zažiariť. Hanba ti. Nedá sa povedať, že by sa film nesnažil budovať atmosféru, no ide na to úplne z nesprávneho konca a jednotlivé scénky, ktoré by mali byť zaujímavé vo výsledku vystrelia absolútne do prázdna a neprinesú žiadne ovocie. Každú chvíľu som videl potenciál na to priniesť do tohto filmu nejaké napätie, no v prvom rade je potrebné, aby sme sa o postavy zaujímali, aby sme im fandili a chceli ich vidieť dostať sa z tejto situácie. No keď si to spätne premietnete, nebudete dokopy vedieť o postavách absolútne nič. Najviac sme sa dozvedeli počas scénky pri ohni, kde nám je dokopy len okamžite vyklopené, akým spôsobom sa bude hotel snažiť ich vydesiť a zaútočiť. Nič viac v tom nie je. V princípe vieme všetko od začiatku. Nie je ťažké zistiť kto umrie, kto prežije, no prejaviť záujem o kohokoľvek je už oveľa náročnejšie. Dokopy som sa pri filme len neskutočne nudil. Od začiatku do konca som sa nudil a len čakal, kedy sa konečne k niečomu dostaneme. No toto je asi najúbohejšia réžia, akú som videl za celý tento rok. Absolútna tragédia, ktorú si nezaslúži vidieť nikto. Prečo teda tá jedna hviezda? Neviem. Asi môžem filmu uznať, že v tej záplave nudy som aspoň nemal chuť žiadnu z týchto postáv odstreliť a jednotlivé strachy sú aspoň natočené celkom okey a film sa snaží? Varím z vody, ale to sa hold stane, keď tu máme takto nezaujímavý film. Hodnotenie: D-

Česká verzia filmu "Listy Do M." nakoniec vôbec nie je žiadna katastrofa. Je pravda, že "Přání Ježíškovi" pre mňa veľmi veľa prekvapení nemalo, no ak nič iné, aspoň to žiadnym spôsobom nepokazilo solídnu poľskú vianočnú klasiku. Povedal by som, že je to spracované fajn a v rámci možností to funguje. Problém tu osobne vidím len jeden. Bohužiaľ ale je to celkom závažné a súvisí to s tým, že tu ide o remake. O čo ide? Aj keď urobíte dvakrát to isté, nikdy to nebude úplne to isté a v prípade tohto filmu by som povedal, že Marta Ferencová nie je zrovna najlepšou režisérkou. Veľa z toho čo funguje zachraňuje scenár, ktorý ale už poznám a nemá žiadne výraznejšie prekvapenia, ktoré by som vedel oceniť. Zato ale je treba uznať, že v poľskej verzii som tento problém nikdy nemal. Ten je zrežírovaný kvalitne, jednotlivé scénky dokážu vyniknúť a srdce filmu je zachytené kvalitnejšie. Ak by som vám mal úprimne odporúčať, tak by som vás skôr nasmeeroval k poľskej verzii filmu, ktorá pôsobí úprimnejšie a menej hraná. Ak ste poľskú verziu nevideli, možno vás to zaujme viac, pretože koniec koncov príbehové línie nemajú žiadne väčšie odchýlky a spracované sú celkom dobre. Jediná, ktorá ale podľa mňa funguje rovnako dobre ako v originále sú časti s Táňou Pauhofovou, Matějom Hádkom a Valentýnou Bečkovou. A som rád, že práve tieto časti fungujú najlepšie, lebo tie sa mi aj v origináli páčili najviac. No sklamanie je najciteľnejšie v scénkach s Langmajerom a Annou Polívkovou, ktorí rozhodne nevedia to krachujúce manželstvo predať tak ako to spravili Piotr Adamczyk a Agnieszka Dygant. Tá chémia tam bola oveľa lepšia. Takže je to pre mňa dosť mix, ale sám o sebe je film celkom dobrý. Viackrát sa už k nemu ale nevrátim, kým poľskú verziu pozerám rád každý rok počas decembra. Hodnotenie: B-