Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (5 311)

plagát

Umlčaní (2008) 

Priemerný thriller v štýle hry mačky s myšou. Na môj vkus je tu ale príliš veľa náhod (po pár km došiel benzín, keď treba volať nie je signál...), ktoré sa v tomto žánri už dostali do polohy klišé. Niežeby mi to extrémne vadilo, to nie, ale všetkého treba s mierou. V tomto snímku však toho bolo vyše hlavy, lepšiemu výslednému dojmu nepomohla ani kamera, ktorá bola v mnohých kritických momentoch prehnane roztrasená. Je to škoda, pretože snímok si dokázal po celý čas udržať istú dávku napätia a príjemnej mrazivej atmosféry. Nič zvláštne, ale stačilo to na to, aby ma film nenudil. Na druhú stranu trocha gore, prípadne nejakého mučeníčka by nezaškodilo. 60/100

plagát

Cesta do krajiny Oz (2013) 

Veľmi zvláštny film, plný čarovných postavičiek (opičiak je jasný víťaz) a krásneho vizuálneho spracovania. Obsahovo ma to až tak nechytilo, ale pripúšťam, že po prípadnej ďalšej projekcii pôjdem s hviezdičkami vyššie. Podľa môjho názoru hodnotenie tohto filmu vo veľkej miere záleží aj od momentálnej nálady diváka. Asi som si to mal nechať na vianoce... 69/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

plagát

Hafið (2002) 

Trocha zdĺhavý a neprehľadný úvod, ale od momentu príchodu syna z Francúzska sa veci dali konečne do pohybu. Miestami mi to pripomínalo snímok Festen od Vinterberga, len to nebolo tak dramaticky vypäté. Aj na Islande platí, že ten pravý charakter človeka sa ukáže až v krajnej situácii, kedy sa už nedá čo stratiť, alebo naopak, človek môže prísť o všetko. 75/100

plagát

Nový život (2007) 

Film, ktorý je dôkazom vyspelosti švédskeho národa. Iba málokto si dokáže takto otvorene priznať chybu a svoju hroznú minulosť, za ktorú sa musí každý slušný človek hanbiť. Eugenika je svinstvo, ktoré neospravedlňuje ani hlad a biedny stav vtedajšej švédskej spoločnosti. Preto aj keď snímok neoplýva zvlášť výrazným dramatickým a emotívnym nábojom aký by si možno táto ťažká téma zaslúžila, jeho posolstvo a myšlienkový presah je veľmi veľký a to treba oceniť. 75/100

plagát

Starbuck (2011) 

Starbuck je takmer doslova identický s jeho americkým remakom - Pozdrav zo spermobanky (2013). Odlišujú sa hlavne réžiou. Kým Pozdrav zo spermobanky je ladený viac humorne, u Starbacku je to taký smiech cez slzy, vlastne sa človeku ani moc smiať nechce. Snímok je omnoho vážnejší a emotívnejšie ladený, skrátka dramatická stránka jasne prevažuje. Je na divákovi čo preferuje, mne sa zdal lepší Starbuck. 80/100

plagát

Pomáda (1978) 

Pomádu som naposledy videl ešte niekedy v dobe kamennej a tak nezaškodilo si tento kultový muzikál zopakovať. Musím uznať, že po rokoch stratil zo svojho kúzla iba málo, stále čarovné, stále neuveriteľne pozitívne. A k tomu super pesničky, na náladu nepoznám nič lepšie. 75/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

plagát

Lawrence z Arábie (1962) 

Lawrence z Arábie bol posledným skutočným dobrodruhom a hrdinom, ktorému sa ako jednotlivcovi ešte podarilo zapísať do dejín, a to čisto len svojou charizmou, rozumom, silou osobnosti a prístupom k životu. Samozrejme, aj on mal slabšie chvíľky, čo je koniec koncov výborne vystihnuté i prostredníctvom tohto filmu. Je neuveriteľné, akým moderným dojmom na mňa snímok zapôsobil. Nielen svojim geniálnym technickým a vizuálnym spracovaním, ale aj svojimi témami, z ktorých mnohé sú aktuálne ešte aj dnes (a myslím, že aktuálne budú už naveky). Príbeh je spracovaný pútavo a neskutočne ľudsky, samozrejme treba v tom uznať aj zásluhu P. O'Toola, ktorého herecké umenie, hlavne pri niektorých náročnejších emotívnych scénkach, dokázalo dať predstave tohto hrdinu punc dokonalosti. David Lean si dal po všetkých stránkach ohromne záležať, už len ten komparz bol úchvatný, nedokážem si predstaviť, že by sa niečo takéto natočilo dnes, a to nehovorím o výprave. Z tohto pohľadu si staršia filmová tvorba uchováva svoje typické magické čaro, ktoré sa žiaľ v dnešnej dobe zdá byť už len nedosiahnuteľnou métou. Škoda, že sa vďaka svojej krutej stopáži snímok neubránil istej vláčnosti, čo sa prejavilo na pár nudnejších scénkach. Keby sa dodržal štandardný 3 hodinový formát tak by to bolo pre tento výpravný veľkofilm optimálne. 89/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

plagát

Temný rytier (2008) 

Priznám sa, Batman nikdy nebol práve moja šálka kávy, zo všetkých komiksových hrdinov ma vždy priťahoval najmenej, ani neviem prečo. Preto trvalo hrozne dlhý čas kým som sa dokopal k Temnému rytierovi. Bola to chyba, zbytočne som sa okrádal o výborný filmový zážitok. Nolanova verzia Batmana je bezkonkurenčne najlepšie filmové spracovanie tohto komiksového hrdinu, normálne som dostal chuť na pokračovanie. Nolan u mňa jednoducho dokázal zázrak. Ani nemá význam vyjadrovať sa ku všetkým tým technickým finesám a akčnej lahôdkovej dokonalosti, to všetko je jedna veľká paráda. Zaujal ma aj obsah, ktorého kompozícia pekne lavírovala medzi humornou a temnou stránkou. Oceňujem aj to, že narozdiel od iných spracovaní Batmana, sa v tomto prípade s postavami nemaznalo a narábalo sa s nimi omnoho drsnejšie a nekompromisnejšie. Len škoda toho Jokera na konci, prišlo mi to také odbité a nijaké. 85/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

plagát

Straw Dogs (1971) 

Z mnohých pohľadov nadčasový snímok. A prečo nadčasový? Jednoducho preto, že násilie tu bolo vždy a vždy aj bude. Nehovorím o takom bežnom násilí, ale o nebezpečných deštruktívnych pudoch, ktoré je možné nájsť v každom človeku. Je to síce myšlienka nepríjemná, ale určite má skôr bližšie k pravde ako k nepravde. Celý film je výborne spracovaný a obsahovo koncipovaný. Základný kameň tvoria vzájomné protiklady, ktoré vychádzajú hlavne z jednotlivých postáv. Stoja tu proti sebe dva svety, na jednej strane uhladený, mierumilovný a inteligentný matematik, na strane druhej tu je partia primitívnych buranov, ktorých jedinou životnou náplňou je ukojiť svoje telesné pudy nehladiac na dôsledky. Tento kontrast tu už nemohol byť znázornený lepšie. K tomu drsné prostredie samoty, trocha provokácie zo strany matematikovej manželky a nešťastie je na svete. Myslím, že to najnepríjemnejšie na filme je skutočnosť, že ak takýto láskavý a mierumilovný človek za krajnej situácie dokáže prepadnúť zlu, tak to už môže postretnúť naozaj hocikoho. Jeden z najlepších thrillerov aký bol kedy natočený.

plagát

Spolok mŕtvych básnikov (1989) 

Myšlienkový presah a celkový prínos je nesporný. Borenie starých skostnatených tradícií, novátorský prístup k učeniu, užívať si života, prchavosť chvíle.... to všetko je fajn. Nepáčil sa mi však spôsob ako to bolo podané divákovi, ani obsahové minicestičky smerujúce k týmto "obecným pravdám". Úvod ešte ušiel, ale potom sa film začal prepadať do čoraz väčšej detinskosti, naivity a prehnaného sladkobôľu. Situáciu nezlepšil ani R. Williams, naopak, smutný klaun tento pocit ešte znásobil. Navyše tu bolo veľa nereálností, ktoré celú vec len zbytočne okato idealizovali, napríklad John Keating potreboval až podozrivo krátky čas na to, aby si chlapcov získal a naopak kostnatým konzervatívnym starcom trvalo až podozrivo dlhý čas na to aby zasiahli a pod. Odhliadnuc od naivnej a detinskej predstavy v štýle založme si tajný spolok v opustenej jaskyni a čítajme si básničky mi niektoré myšlienky prišli protirečivé a preto mi to vyznelo ako niečo čo sa nasilu snaží tváriť múdro. Nakoniec som sa ani tých básničiek v jaskyni nedočkal. Predvídateľný koniec bol impulzom k tomu, aby som si spomenul, že veď ja som vlastne tento film už pred približne 20 rokmi videl, ale akosi mi vyfučal z hlavy. Pre mňa dôkaz slabého a ničím výnimočného filmu. Samozrejme, viem že idem proti prúdu, ale nemôžem si pomôcť, zároveň ale rešpektujem, že sa väčšine snímok páči. 55/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.