misterz

Čo sa týka tohto pána režiséra ide o neobvykle priamočiary snímok s výbornou naratívnou zložkou, ktorá divákovi uľahčuje už i tak pohodovú orientáciu v deji, no zároveň však aj podsúva niektoré myšlienky spolu s pocitmi hlavného hrdinu. Príbeh je smutný, ťaživý a vychádzajúci z neutešených pomerov nemeckého vidieka na začiatku 20. st., pričom celkovú depresívnejšiu atmosféru ešte príhodne umocňuje čiernobiele prevedenie, ktoré sa sem vynikajúco hodilo. Veľké plus vidím aj v precíznej práci čo sa týka samotného verného zobrazenia pomerov vidieckej, príp. malomeštiackej predvojnovej spoločnosti a to po obrazovej aj obsahovej stránke. Zaujal ma hlavne pekne spracovaný opis vzťahu cirkvi k spoločnosti a pomery vo vnútri rodiny, hlavne otcovská nadradená zložka, od ktorej sa vlastne v snímku mnohé odvíja. I samotné vypichnuté problémy spolu s následným riešením alebo aspoň čiastočným vysvetlením tu boli ukážkové, pričom veľa toho bolo ponechané na divákovi, nech si niečo domyslí aj sám, skrátka nádherná práca. Zatiaľ môj najlepší Haneke a jasný plný počet hviezd. Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Nie je veľa filmov, ktoré by sa mi páčili v prípade, že forma totálne prevalcuje obsah, ale toto je je presne ten príklad. Priznám sa, bol som zvedavý čo za mutanta môže vzísť zo skríženia D. Lyncha s Argentom, no to čom som dostal prekonalo všetky moje očakávania. Vrcholné majstrovské dielo dvojice Cattet-Forzani posunulo hranice úrovne klasického gialla na ďalšiu úroveň až k samej dokonalosti a čistej esencie tohto hororového subžánru. Audiovizuálna stránka je dokonalá, nemyslím to len ako každú zložku zvlášť, ale mám na mysli aj ich dokonalý súlad a spoluprácu v snahe docieliť maximálny účinok na diváka. A ten sa teda dostavil. Nielenže som sa stratil v tajomnom, prekrásne štylizovanom filmovom labyrinte tak ako som zvyknutý pri snímkoch D. Lyncha (zmienené aj v obsahu filmu), ale ešte mi bolo na cestu riadne naložené na chrbát v podobe tohto audiovizuálneho megaorgazmu. Tak precíznu prácu s kamerou, tieňmi a farbami som ešte nevidel ani v jednom filme, pri tomto je prvotina Amer tejto autorskej dvojice naozaj iba také malé predjedlo. Do toho hudba zabarajúca sa do ľudského podvedomia ako nič v typickej póze gialla 70. rokov a klasického mysteriózneho hororu rokov 80-tych. Potom tu ešte máme hudobnú zložku tak nepríjemného charakteru, že behá mráz po chrbte - rôzne škrípavosti, zvuky rezania rôznych materiálov a v neposlednom rade zvuky rezania a pichania do ľudského tela.... Toto všetko umocňuje pocity diváka na najvyššiu možnú mieru, pričom nedá ani na chvíľku vydýchnuť. Môj názor je, že tento snímok je z dôvodov maximalizácie týchto pocitov za pomoci uvedených prvkov, vhodný predovšetkým pre kiná, preto keď snímok budú dávať v tom našom tak určite nebudem chýbať. Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Nič proti spájaniu rôznych mytologických prvkov, aj keď v tomto prípade sa zdajú byť pomerne nesúrodé. Proti technickej stránke filmu nemám žiadnych námietok, vizuálne, hudobne, strihovo aj režijne pekne spracované filmové dielo. Páčil sa mi aj plynulý a účelový prechod medzi obomi časovými rovinami. Problém mám skôr v obsahu. Samotné zložky s fínskou a čínskou časťou zvlášť sa ešte dali, aj keď ku Kalevale by som mal mnoho faktických námietok, je tu veľa zásadných obmien a to nielen v detailoch, ide vlastne o taký dotvorený fínsko-estónsky guláš. Najväčší problém potom nastal pri pokuse o spojenie týchto dvoch mytológií s čínskou v ponímaní akéhosi archetypu hrdinského bojovníka a kung-fu, pretože keď vychádzam z gulášu, dostanem opäť len guláš. To je asi ten hlavný dôvod, prečo na mňa táto nesúrodá zmeska zapôsobila chaoticky, divne a v konečnom dôsledku aj nudne. Dve hviezdy za technickú stránku, ostatné patrí do smetiaka. 40/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Tak toto bolo veľmi príjemné prekvapenie vo forme karanténneho survivalu, nadčasový snímok, ktorý strčí do vrecka aj mnohé z tých novších s rádovo neporovnateľne väčšími rozpočtami. Od chvíle, keď príde nakazený chlapík do nemocnice a prepukne epidémia, sa za zavretými a stráženými dverami začnú diať veci.... Smrť berie všade, nešetrí nikoho, či už sú to pacienti, nemocničný personál alebo deti. Veľmi sa mi páčilo aj dramatické poňatie filmu, kde sa s jednotlivými charaktermi postáv režisér veľmi dobre pohral, išiel až na kosť problému. Často nie je skutočnosť taká, aká sa nám spočiatku javí, podhubie môže byť úplne opačné. Tak to bolo aj tu. Ľudia, spočiatku sympatické postavy sa nakoniec ukážu ako najväčší kriváci a opačne, pôvodne nesympatické postavy sa ukážu ako hrdinovia a v podstate vo svojom vnútri prejavia najviac ľudskosti. Naozaj zaujímavý film, odporúčam do pozornosti, na svoje si príde aj nehororový divák. 85/100

Námetovo v hrubých rysoch podobné ako Nezapomeň (2006), na týchto dvoch príkladoch je však krásne vidno, ako sa má pointa uchopiť. Na rozdiel od celkovej plochosti a nedbalosti v uvedenom snímku, sa tu Bergman krásne pohral s psychikou každej ženy zvlášť s jej vlastnými sociálno-vzťahovými problémami a životnými situáciami ako aj vo vzájomnej interakcii do takej hĺbky, až sa nechce veriť, že ide o chlapa. 85/100

Vskutku pozoruhodná vojnová dráma o tom, ako je niekedy ťažké ostať človekom a zachovať si ľudskú tvár, hlavne keď všetky okolnosti okolo sú proti nám. Námet a dejová linka je síce jednoduchšia, ale o to viac sa mi to páčilo v emotívnej rovine, ktorú ešte umocňovalo samotné židovské dievčatko, tak nevinné a tak často kladúce otázky, na ktoré sa len ťažko hľadá odpoveď. Len škoda, že to skončilo práve tam, kde to začínalo byť najzaujímavejšie po obsahovej aj pocitovej stránke, koniec je podľa mňa výrazne predčasný, z námetu sa dalo vyťažiť viac. 75/100

Jeden z najsmutnejších námetov aký si len môže niekto predstaviť. Možno som čakal troška silnejšie dramatické spracovanie a ťaživú emotívnu rovinu už hneď od začiatku, ale čo film stratil v tomto smere, si bohato vynahradil svojou obsažnou stránkou a samotným príbehom, ktorý na záver vygradoval do prenádhernej pointy a s tým spojeného očakávanému pretlaku pocitov. Nakoniec to predsa len to dievčatko zvládlo najlepšie zo všetkých, jednoducho krása. Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Prvých pár minút sľubovalo minimálne priemerný, výpravný historický film, ale čoskoro prišlo vytriezvenie. Nevadili ani tak historické bláboly, ktorých tu bolo celkom dosť, ako skôr akási hnusná karikatúra historických osôb, podpriemerné herecké výkony a slabšia výprava. K tomu ešte každá druhá veta v spojení s náboženským fanatizmom (chápem, že v tejto bitke išlo aj o náboženské otázky, ale nič sa nemá preháňať), potom je tu ešte akýsi Marek z Aviata, ktorému sa tento film podarilo premeniť na film plný zázrakov - slepí videli, hluchí počuli, vredovitým a kiahňovitým sa zase vrátila zdravá koža.... Čerešničkou na torte boli v súvislosti so samotnou bitkou odpudivé digitálne efekty, z ktorých nevedel človek či má plakať alebo len neveriacky krútiť hlavou. Celkový dojem sa teda dostal do roviny totálneho hnusu, pričom jedinou záchranou pred odpadom bolo pár krajších tónov, ktoré sem-tam vo filme odozneli. 20/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Škoda toho hlúpeho deja, príbeh o chlapíkovi, ktorý vyjde z väzenia s cieľom stať sa majstrom sveta v súložení, potom svoj objekt spaľujúcej vášne takmer usúložiť k smrti, na druhý deň ju odkopnúť a kochať sa, ako ju tým vytrestá, že už ďalej nemôže rátať s majstrom súložníkom, je fakt riadny úlet, ktorý sa mi do serióznej drámy moc nehodí. Avšak P. Almodóvar aj z tohto negatíva dokázal vyťažiť maximum, predovšetkým angažovaním príjemných hercov, ktorí dokázali dať svojim postavám ďalší rozmer v podobe svojej charizmy a výborných hereckých výkonov. S jednotlivými charaktermi sa v snímku narába priam geniálne, povahy a dôvody správania sa postáv (akokoľvek čudné) sú tu podané ako na lopate až pod nohy diváka, to sa však nedá povedať o ich vzájomnom prepletaní a interakcii, aj keď ani v tomto smere to nebolo najhoršie. Čakal som ale viac, po pocitovej stránke ma preto film moc nezasiahol, skôr išlo o taký konzumný efekt v štýle prišlo, odišlo, dobre sa na to pozeralo a ľahko sa zabudne. 75/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Voľné pokračovanie jednotky veľmi nepresvedčilo. Ubralo sa na strašidelnosti aj na atmosfére. Situáciu sa snažila zachrániť dejová linka s akože prekvapivým pointovým rozuzlením, ale ostalo iba pri snahe. Jediné čo zaujalo boli slušným spôsobom zakomponované flashbacky a pár duchárskych scén, hlavne ku koncu. Na priemer však toho bolo málo. 40/100