misterz

Škoda toho hlúpeho deja, príbeh o chlapíkovi, ktorý vyjde z väzenia s cieľom stať sa majstrom sveta v súložení, potom svoj objekt spaľujúcej vášne takmer usúložiť k smrti, na druhý deň ju odkopnúť a kochať sa, ako ju tým vytrestá, že už ďalej nemôže rátať s majstrom súložníkom, je fakt riadny úlet, ktorý sa mi do serióznej drámy moc nehodí. Avšak P. Almodóvar aj z tohto negatíva dokázal vyťažiť maximum, predovšetkým angažovaním príjemných hercov, ktorí dokázali dať svojim postavám ďalší rozmer v podobe svojej charizmy a výborných hereckých výkonov. S jednotlivými charaktermi sa v snímku narába priam geniálne, povahy a dôvody správania sa postáv (akokoľvek čudné) sú tu podané ako na lopate až pod nohy diváka, to sa však nedá povedať o ich vzájomnom prepletaní a interakcii, aj keď ani v tomto smere to nebolo najhoršie. Čakal som ale viac, po pocitovej stránke ma preto film moc nezasiahol, skôr išlo o taký konzumný efekt v štýle prišlo, odišlo, dobre sa na to pozeralo a ľahko sa zabudne. 75/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Voľné pokračovanie jednotky veľmi nepresvedčilo. Ubralo sa na strašidelnosti aj na atmosfére. Situáciu sa snažila zachrániť dejová linka s akože prekvapivým pointovým rozuzlením, ale ostalo iba pri snahe. Jediné čo zaujalo boli slušným spôsobom zakomponované flashbacky a pár duchárskych scén, hlavne ku koncu. Na priemer však toho bolo málo. 40/100

Jeden zo snímkov, ktoré si človek pozrie iba z nutnosti. Miestami to bolo tak trápne, že sa mi mimovoľne privierali oči. Ku koncu som prišiel k nečakanému záveru, a síce, že vlastne som už film kedysi videl, ale totálne som naň zabudol. To je aj hlavná charakteristika filmu - úplne zbytočné a ľahko zabudnuteľné. Strata času, dve hviezdy pre H. Swank, holt, každý musel nejak začínať, z tohto pohľadu je pre ňu umelo naťahovaná trápna epopeja s malinkým Miyagim celkom dobrá voľba, napr. taký Stallone to mal v začiatkoch podstatne ťažšie :). 30/100

Obyčajne filmy s voľnejším tempom a jednoduchším dejom majú tendenciu skĺzavať k nude. To však nie je tento prípad. Snímok pozitívnou a nenútenou formou uvedie diváka do sveta japonských tradícií, zvyklostí a rituálov, predovšetkým tých pohrebných. Neviem do akej miery spoločenský a rodinný život vo filme zohľadňovali reálny stav, pokiaľ by sa na to dalo spoľahnúť, tak v modernej japonskej spoločnosti by to znamenalo ďalší výraznejší príklon k západnej kultúre. Emotívna stránka si tu tiež ide svojou vlastnou, nevyšľapanou cestičkou, zo začiatku žiadna sláva, ale s každou minútou bez prestávky naberá na sile, aby potom ku koncu, za doprovodu nádhernej hudby, zaplavila diváka sladkou vlnou príjemných pocitov. To by neboli Japonci, aby neprišli s nejakým nápadom a ku koncu z pointy niečo nevytĺkli. Veľká spokojnosť. 85/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Kto by nechcel rozlúsknuť podstatu ľudského bytia a všetky otázky Všehomíra? Vedec Eddie Jessup neostal iba pri teoretizovaní a filozofii, vyhrnul sa rukávy a pustil sa do práce... Námet je teda lákavý a obsahovo aj výborne spracovaný, pričom mi nevadila ani istá schematickosť. Na kvalite snímku žiaľ výrazne uberajú slabšie vizuálne efekty, aj keď na druhú stranu niektoré "psychedelické" scény sú celkom zaujímavé. Nič pre epileptikov. 70/100

Vzťah matky so synom patrí medzi najkrajšie a najintenzívnejšie pocity, aký si len vieme predstaviť. Zároveň však, v závislosti od jednotlivých pováh a okolia, je často tento vzťah aj veľmi krehký a citlivý. Niečo také ako vojna dokáže v duši malého chlapca urobiť riadny chaos a matku zase zneistiť a priviesť do úzkych. O tomto všetkom pekne pojednáva aj tento film, kde celkový dojem je navyše ozdobený celkom vizuálne netypickým, opačným farebným prevedením minulosti (farebné) a prítomnosti (čiernobiele). Škoda, že charaktery jednotlivých aktérov (až na nevlastnú matku) neboli rozvinuté a rozobraté do väčšej hĺbky, hlavne u matky išlo o povrchné rozpitvanie problému. Tiež to chcelo viac osobných súvislostí v kontexte udalostí vojnového prostredia a celkovej neutešenej situácie. Niektoré scénky si žiadali aj vyššiu emotívnu hladinu. 70/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Keby som sa mal na film pozrieť čisto konzumným spôsobom tak sa vyjadrím v zmysle - megalománia vo filme. Bojové scény sa tu dajú porovnať s tými v Bondarčukových filmoch, všetko maximálne realistické, obrovské masy ľudí a vojenskej techniky bez dodatočných grafických úprav, každý vojak tu má svoje miesto... To ale nie je to najhlavnejšie. Film má aj veľkú historickú výpovednú hodnotu, celková stratégia a priebeh bitky o Kursk (ale aj jej prípravy) sú tu absolútne faktograficky bez chybičky. Jediné čo by som snáď mohol vytknúť je hrdinský pátos (ten je ale pochopiteľný a odpustiteľný) a tiež súboje muža proti mužovi mi miestami prišli dosť infantilne zahrané, ako keby si herci na nejakom kurze precvičovali nové bojové chvaty. Beriem to však iba za také "srandovné" mínus, pretože prínos na poli histórie je veľmi veľký. 80/100

Životopisný, verne spracovaný špionážny príbeh, mapujúci osudy plk. Kuklinského alias Jacka Stronga. Nesporné pozitívum snímku je veľké množstvo informácií, ako vtedy pracovala tajná služba a čo to všetko obnášalo. Niektoré scénky mi však prišli ak nie priamo smiešne, tak minimálne iracionálne. To ako sa napríklad Jack Strong pohyboval, alebo ako odovzdával správy... no neviem, na jeho mieste by som to určite nerobil vo vojenskej uniforme plnej vyznamenaní. Tomu sa povie nenápadný ako akné na nose :). Napätie a celková dramatizácia neboli zlé, ale pri niektorých scénach by som v tomto smere trochu pridal, niekedy to chcelo viac energie a možno aj hereckého nadšenia. Inak spokojnosť. 70/100 Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.

Rodinná dráma s ambíciami rozplakať nejedno detské srdiečko, aspoň u nás doma to tak fungovalo. Nakoniec, hlavne u staršej dcéry, prišli slzy veľké ako hrach.... Melodramatický príbeh tu funguje na základe lásky a vzťahu dieťaťa ku zvieraťu, pričom narozdiel od haldy podobných námetov, sa dejová linka dokázala vyhnúť trápnym, nudným a klišoidným prvkom. Čapica z medvedíka mi pripomenula jeden dobrodružný film, ktorý som videl ako malý, takže mi snímok nevedomky navodil spomienku aj na moje detstvo. Celkom spokojnosť, odporúčam hlavne deťom. 65/100

David Lynch mi opäť raz svojim majstrovským kúskom dokázal, že je z inej planéty. Ide o temné, abstraktné krimi, ktoré je nasiaknuté typickou Lynchovinou a atmosferickou originálnosťou. Film vám za celý čas nedovolí ani jeden poriadny nádych, pričom bez prestávky si tu režisér s divákom pohráva ako mačka s myšou. Snímok sa mi vo všetkých smeroch zdal duchovne resp. zmyslovo duálny, čiže napr. keď sa zdá, že už chýba iba jeden kamienok k pochopeniu celej skladačky, príde niečo, čo túto predstavu hodí do smetného koša a zostane len pocit, že film sa v plnej miere dá aj nedá pochopiť, že má aj nemá význam. Už úvod v tomto smere mnohé naznačil svojou krátkou a naoko nič neznamenajúcou (až na jedno zmiznutie) epizódou vyšetrovania dvoch detektívov.... Ako keby chcel režisér vyjadriť, že divákovi dovolí odhaliť takmer všetko, ale niečo si predsa len nechá sám pre seba. Ostáva tak hlavne úžasne atmosfericky ponuro spracovaná atmosféra priebehu posledných pár dní života krásnej strodoškoláčky, ktorá vo mne vyvolala neskutočne silné pocity. Je veľmi málo filmov, ktoré dokážu takto zapôsobiť na diváka. 10 hviezdičiek je málo. Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou.