misterz

Pomádu som naposledy videl ešte niekedy v dobe kamennej a tak nezaškodilo si tento kultový muzikál zopakovať. Musím uznať, že po rokoch stratil zo svojho kúzla iba málo, stále čarovné, stále neuveriteľne pozitívne. A k tomu super pesničky, na náladu nepoznám nič lepšie. 75/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

Lawrence z Arábie bol posledným skutočným dobrodruhom a hrdinom, ktorému sa ako jednotlivcovi ešte podarilo zapísať do dejín, a to čisto len svojou charizmou, rozumom, silou osobnosti a prístupom k životu. Samozrejme, aj on mal slabšie chvíľky, čo je koniec koncov výborne vystihnuté i prostredníctvom tohto filmu. Je neuveriteľné, akým moderným dojmom na mňa snímok zapôsobil. Nielen svojim geniálnym technickým a vizuálnym spracovaním, ale aj svojimi témami, z ktorých mnohé sú aktuálne ešte aj dnes (a myslím, že aktuálne budú už naveky). Príbeh je spracovaný pútavo a neskutočne ľudsky, samozrejme treba v tom uznať aj zásluhu P. O'Toola, ktorého herecké umenie, hlavne pri niektorých náročnejších emotívnych scénkach, dokázalo dať predstave tohto hrdinu punc dokonalosti. David Lean si dal po všetkých stránkach ohromne záležať, už len ten komparz bol úchvatný, nedokážem si predstaviť, že by sa niečo takéto natočilo dnes, a to nehovorím o výprave. Z tohto pohľadu si staršia filmová tvorba uchováva svoje typické magické čaro, ktoré sa žiaľ v dnešnej dobe zdá byť už len nedosiahnuteľnou métou. Škoda, že sa vďaka svojej krutej stopáži snímok neubránil istej vláčnosti, čo sa prejavilo na pár nudnejších scénkach. Keby sa dodržal štandardný 3 hodinový formát tak by to bolo pre tento výpravný veľkofilm optimálne. 89/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

Priznám sa, Batman nikdy nebol práve moja šálka kávy, zo všetkých komiksových hrdinov ma vždy priťahoval najmenej, ani neviem prečo. Preto trvalo hrozne dlhý čas kým som sa dokopal k Temnému rytierovi. Bola to chyba, zbytočne som sa okrádal o výborný filmový zážitok. Nolanova verzia Batmana je bezkonkurenčne najlepšie filmové spracovanie tohto komiksového hrdinu, normálne som dostal chuť na pokračovanie. Nolan u mňa jednoducho dokázal zázrak. Ani nemá význam vyjadrovať sa ku všetkým tým technickým finesám a akčnej lahôdkovej dokonalosti, to všetko je jedna veľká paráda. Zaujal ma aj obsah, ktorého kompozícia pekne lavírovala medzi humornou a temnou stránkou. Oceňujem aj to, že narozdiel od iných spracovaní Batmana, sa v tomto prípade s postavami nemaznalo a narábalo sa s nimi omnoho drsnejšie a nekompromisnejšie. Len škoda toho Jokera na konci, prišlo mi to také odbité a nijaké. 85/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

Z mnohých pohľadov nadčasový snímok. A prečo nadčasový? Jednoducho preto, že násilie tu bolo vždy a vždy aj bude. Nehovorím o takom bežnom násilí, ale o nebezpečných deštruktívnych pudoch, ktoré je možné nájsť v každom človeku. Je to síce myšlienka nepríjemná, ale určite má skôr bližšie k pravde ako k nepravde. Celý film je výborne spracovaný a obsahovo koncipovaný. Základný kameň tvoria vzájomné protiklady, ktoré vychádzajú hlavne z jednotlivých postáv. Stoja tu proti sebe dva svety, na jednej strane uhladený, mierumilovný a inteligentný matematik, na strane druhej tu je partia primitívnych buranov, ktorých jedinou životnou náplňou je ukojiť svoje telesné pudy nehladiac na dôsledky. Tento kontrast tu už nemohol byť znázornený lepšie. K tomu drsné prostredie samoty, trocha provokácie zo strany matematikovej manželky a nešťastie je na svete. Myslím, že to najnepríjemnejšie na filme je skutočnosť, že ak takýto láskavý a mierumilovný človek za krajnej situácie dokáže prepadnúť zlu, tak to už môže postretnúť naozaj hocikoho. Jeden z najlepších thrillerov aký bol kedy natočený.

Myšlienkový presah a celkový prínos je nesporný. Borenie starých skostnatených tradícií, novátorský prístup k učeniu, užívať si života, prchavosť chvíle.... to všetko je fajn. Nepáčil sa mi však spôsob ako to bolo podané divákovi, ani obsahové minicestičky smerujúce k týmto "obecným pravdám". Úvod ešte ušiel, ale potom sa film začal prepadať do čoraz väčšej detinskosti, naivity a prehnaného sladkobôľu. Situáciu nezlepšil ani R. Williams, naopak, smutný klaun tento pocit ešte znásobil. Navyše tu bolo veľa nereálností, ktoré celú vec len zbytočne okato idealizovali, napríklad John Keating potreboval až podozrivo krátky čas na to, aby si chlapcov získal a naopak kostnatým konzervatívnym starcom trvalo až podozrivo dlhý čas na to aby zasiahli a pod. Odhliadnuc od naivnej a detinskej predstavy v štýle založme si tajný spolok v opustenej jaskyni a čítajme si básničky mi niektoré myšlienky prišli protirečivé a preto mi to vyznelo ako niečo čo sa nasilu snaží tváriť múdro. Nakoniec som sa ani tých básničiek v jaskyni nedočkal. Predvídateľný koniec bol impulzom k tomu, aby som si spomenul, že veď ja som vlastne tento film už pred približne 20 rokmi videl, ale akosi mi vyfučal z hlavy. Pre mňa dôkaz slabého a ničím výnimočného filmu. Samozrejme, viem že idem proti prúdu, ale nemôžem si pomôcť, zároveň ale rešpektujem, že sa väčšine snímok páči. 55/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

Zvláštne, ale pritom zaujímavé spojenie filmového umenia s prvkami klasického hororu, prípadne thrilleru. Snímok predstavuje niečo úplne iné ako som u bežného hororového thrilleru zvyknutý. Predovšetkým je to náročná hra tieňov so svetlom, pričom nemôžem zabudnúť ani na perfektnú kameru, ktorá mi v niektorých momentoch doslova vyrážala dych. Niektoré klasické hororové prvky sú tu okýptené, ako keby sa im autori vysmievali, niečo síce naznačili ale už nedotiahli, hm... zvláštne, ale väčšinou to fungovalo. Tu máme krásnu ukážku toho, že aj s pomerne jednoduchým a k záveru i predvídateľným dejom, ale po technickej stránke so sofistikovaným prístupom, je možné film dotiahnuť až na úroveň nadpriemernosti. Hnacím motorom nepríjemnej, kvázi hororovej atmosféry, je až pod kožu lezúca neistota ohľadom identity matky oboch chlapcov (pravda, alebo iba detská fantázia a predstavivosť?) a všadeprítomná ponurá opustenosť, skrátka atmosféru tu vidím na jedničku s hviezdičkou. Na hlavnú otázku síce film neodpovie, ale myslím, že to ani nie je podstatné, výsledný dojem je veľmi pozitívny, príjemné prekvapenie. 80/100

Vitajte v neurotickom svete Woodyho Allena! Najlepšie filmy tohto velikána sú tie, ktoré si sám napíše, zrežíruje a aj zahrá. A tento sa mi z nich zdá zatiaľ najlepší. Podľa mnohých je Annie Hall prelomovým v jeho kariére a ja s nimi súhlasím. Po prvý krát tu totiž začína prevažovať hlboký filozoficko-obsahový rozmer nad komediálnou stránkou. Niečo by sa síce našlo aj v Láske a smrť, tam však niektoré filozofické myšlienky boli zatienené výraznou paródiou ako takou. Prostredníctvom snímku sa tu divák nedozvedá iba o filozofii partnerského vzťahu a možných riešeniach a scenároch partnerských problémov a kríz, ale aj o Allenovi samotnom, o jeho názoroch, svojskej životnej filozofii (pritom tak geniálne trefnej) a v neposlednom rade aj o jeho láske k mestu New York, ktorá sa mimochodom odzrkadľuje vo väčšine jeho filmoch. V týchto smeroch možno Woodyho Allena považovať za najlepšieho scenáristu a režiséra na svete. Vždy sa v téme dokáže trafiť presne tam kde má, pričom s milimetrovou presnosťou dokáže vystihnúť jej podstatu. Geniálne filmové dielo, ktoré by nemalo uniknúť pozornosti žiadneho fanúšika filmu.

Mám taký dojem, že som pozeral Avengers, ktorí vo väčšej miere začali využívať autá. Tak ľahučko sa princípy elementárnej fyziky neporušujú ani v komiksoch, ani nemá význam všetko menovať. Len jeden príklad za všetko. The Rock spadne so sanitkou z mosta na bojový dron, pričom samozrejme nasleduje veľký výbuch a niekoľkometrový pád sanitky na zem. Z nej vylezie The Rock s guľometom akoby sa nechumelilo a zahlási, že je kavaléria (a to mal predtým zlomenú ruku, ktorá sa mu zázračne rýchlo zrástla). No čo už, aspoň humor tu nechýba, možno to aj tak autori mysleli, že absurdnosť protifyzikálnych a preexponovaných akčných scén prevrátia na žart a recesiu. Nech je ako chce, bavil som sa fajn, taká nenáročná pukancová zábava nad ktorou sa nevyplatí premýšľať, len si treba užívať akciu a pokúsiť sa brať snímok ako srandu. Potom to ide. 70/100

W. Allen so svojim typickým humorom dokáže plávať vo vodách vzťahových problémov medzi partnerskými dvojicami ako ryba vo vode. V tomto prípade mi však forma snímku sadla menej, nebola zlá, ale nebavila ma tak ako ostatné Allenove filmy. Možno to bolo tými častými dokumentárnymi vsuvkami, neviem. Ale aj napriek tomu film hodnotím pomerne vysoko, pretože obsah, ten je naozaj brilantný. 75/100

Na oko príjemná žánrovka, divácky atraktívne natočená. Akýmsi spestrením je tu postava rozprávača, postavy, ktorá akoby celý dej "kočírovala". Nedá sa tu uprieť výborný námet, proces starnutia alebo mladnutia vo filme je atraktívna téma, ktorá vždy dokáže pritiahnuť širokú divácku základňu. Naposledy čo si tak spomínam to bol Podivný prípad Benjamina Buttona, mimochodom výborný film. Aj v tomto prípade sa autori s námetom popasovali celkom slušne, len s tým rozdielom, že tu sa nemladne, ale človek ostáva "primrznutý" na určitej vekovej hranici (29 rokov). Podarilo sa tu vypichnúť niekoľko problémov a starostí súvisiacich s týmto fenoménom a výborne ich rozpracovať. Páčila sa mi aj z toho vyplývajúca psychológia hlavnej postavy. Samozrejme odhliadnuc od úvodného pozliepaného pseudovedného zlepenca ohľadom vysvetlenia, prečo hlavná hrdinka prestala starnúť. Škoda toho záveru, tu sa mi žiadalo niečo dramatickejšie a nekompromisnejšie, cukríkový koniec toho veľa z môjho pohľadu pokazil. 70/100