albionlady

Chodím na univerzitu, kde sme dva roky mávali prednášky z lingivstiky s profesorom, ktorý bol veľkým obdivovateľom Noama Chomského. Jeho prednášky boli úplne odlišné od prednášok ostatných vyučujúcich, často si kládol otázky, nad ktorými sa dnes zamýšľa len málokto, lebo odpovede na ne považuje za príliš samozrejmé a jednoduché. On nie. On všetko videl ako Chomsky - nad každou jednou "dogmou" sa pozastavil a opýtal sa: "Prečo je to tak? Kto povedal, že sa to má riešiť tak? Prečo sa nad tým nikto nepozastavuje?". Pri pozeraní tohto dokumentu som sa preto veľakrát cítila ako na prednáške spomínaného profesora. Chomsky má veľmi zaujímavé postrehy a nápady (z jeho otázky pri teleportácii som ostala mimo :D), a zaujímavé detstvo a život. Gondryho animácie boli skvelé, zistila som, že väčšinu filmu si pamätám práve vďaka nim. Jeho opravovanie otázok (ktoré Chomsky neporozumel vďaka Michelovmu francúzskemu prízvuku) pobavilo, takisto ako Gondryho "musím film dokončiť skôr, než Noam umrie. And he's not getting any younger."

Pocta Williamovi Hartnellovi. Poklona Verity Lambert, Sydneymu Newmanovi a Warisovi Husseinovi. Poďakovanie všetkým, ktorí stáli pri zrode najkrajšieho seriálu všetkých čias. Tak precítene natočenú doku-drámu som ešte nikdy nevidela, dokonale naplnila moje malé whovianske srdiečko. Pôvodne som chcela napísať, čo všetko ma potešilo a dojalo, ale to sa nedá - každá scéna tvorí nevyhnutný kúsok dokonalej skladačky. Spojenie dojatia a hravosti, láskavosti a radosti, prepojené s citlivým zobrazením trápení našich hrdinov. Gatiss ma rozcitlivel ešte na veľmi dlhú dobu (záverečná scéna je srdcervúca, vrchol filmu) a An Adventure in Space and Time je tým najlepším, čo kedy vytvoril.

Zaujímavá panel show, v ktorej vyniká najmä Richard Ayoade a jeho trefné poznámky, "nevtipné vtipy" (pretože it's kinda pathetic and a bit needy trying to say something amusing within the joke.) a hlavne jeho jednanie s Jimmym Carrom v prvej epizóde bolo na nezaplatenie. Richard je proste môj vzor. Citáty sú skvelé, malé postrehy zo života ich autorov tiež, hostia sú fajn. Jediné, čo mi na tomto programe fakt vadí je, že Mickymu Flanaganovi skoro nikdy nič nerozumiem.

Now we all have a great need for acceptance. But you must trust that your beliefs are unique, your own. Even though others may think them odd or unpopular. Even though the herd may go, ''That's ba-a-a-a-ad.''

Úchvatné. Ešte doteraz mám v pamäti všetky tie meniace sa scénky, príbehy, veci, ktoré mizli a rástli, celé sa to hemžilo hercami, spevákmi, tanečníkmi, radosť pozerať. Len príchod športovcov ma neskutočne nudil, zaobišlo by sa to aj bez nich a bez váhania by som dala plný počet, ak by tam neboli (tá posledná veta má byť vtip - hoci je to pravda. HA! A teraz sa z toho vysomárte.)

Vybuchujúce šípy - geniálne!

Príjemná podívaná s veľmi peknou atmosférou. Trošku ma mrzelo, že keď som sa do príbehu naozaj vžila, tak sa skončil :D. Najzaujímavejšie poviedky: Tour Eiffel, Place des fêtes, Loin du 16éme, Père-Lachaise, Bastille.

Nemohla som sa prestať smiať :D. V živote by mi také niečo nenapadlo. Počas pozerania tohoto "skvostu" mi napadlo, či ten ehm - exkrement, takisto nebol vrahom - veď zabil svoj exkrement :D. A záver - geniálny! (Hoci svojimi témami by sa mohlo zdať, že ide skôr o nemecký film).

Keď som sa dočítala, že filmové spracovanie Peny dní od Borisa Viana si berie pod svoje krídla Michel Gondry, bola som nadšená (a aj tak sa mu podarilo prekonať moje očakávania). Neviem si predstaviť nikoho, kto by sa na sfilmovanie tohto diela hodil viac ako on - francúzsky "surrealista" s veľkou fantáziou, nápadmi, efektami a rekvizitami, pre ktoré ho je na míle spoznať a ktoré dnes nemá asi nikto iný. Veľmi ma potešilo, že sa film držal knižky (a čierneho humoru, ktorý mám strašne rada, hoci sa za to trochu hanbím) takmer na sto percent a zároveň ju vynikajúco dopĺňal - niektoré veci sa dali precítiť a vnímať viac vo filme ako pri čítaní knihy. Neskutočné, ako sa človek dokáže obetovať za lásku (ak nerátam Alise, scéna Colina s ňou to pokazila, to ma naštvalo aj v knihe). Fantastický film, ktorý najprv poteší a vynesie do oblakov, neskôr vráti prudko na zem, a nakoniec ešte prudšie pod zem. Oceňujem aj podmanivú hudbu, žeriem nápad so zmenou farby filmu a Gondry už definitívne získal čestné miesto medzi mojimi top režisérmi.

Oscilujem medzi 4 a 5 hviezdičkami. Prvá polovica filmu bola úžasná, dynamická, nemala som čas ani sa poriadne nadýchnuť, stalo sa v nej toho strašne veľa. Veľmi sa mi páči spôsob, akým Joe Wright spája jednotlivé scény, či už v Karenine (divadlo!), alebo tu (kde vidíte tú istú scénu z dvoch uhlov pohľadu). Záber na pláži (bez strihu) bol epický, pozeralo sa na to dobre, ale od tohto okamihu už film tak dejovo nabitý nebol. No stále bol film veľmi zaujímavý, nemala som tušenie, ako to všetko napokon dopadne. Rozuzlenie deja - ostala som bez slov, len so slzami v očiach, perfektné. Takisto hudba doplnená ťukaním písacieho stroja ma úplne dostala. Jediná vec, ktorá sa mi v Pokáni až tak nepáčila, bola časť s Briony v nemocnici počas 2. svetovej (tieto vojnové sestričky a nemocnice nemám rada :D), a v scénke, kde sa Briony po rokoch stretla s Cee a Robbiem, mi chýbalo malé "čosi", za čo by som filmu dala z fleku plný počet.