ScarPoul

Feel good movie ktorého hlavným ťahúňom je John Candy. Hughes prešiel na rodinné hodnoty a myslím si, že mu to sadlo. Pritom si stále drží svoj typický humor a scény, ktoré ako keby vypadli z nejakej grotesky alebo slap stick komédie. Ku koncu je to prehliadka zaužívaných klišé. Hoci aj Hughes pomáhal niektoré z nich utvárať. Najviac mi tu vadil asi nepomer v tempe. Niektoré scény sú odbité príliš rýchlo - uzmierenie s Tiou. A niektoré sú prehnane dlhé - hľadanie Tii na večierku. Jean Louisa Kelly je pekná a skvelo Candymu sekunduje. Dôraz je na ich vzťah. V zásade príjemná oddychovka, ktorá ma všetky klady aj zápory filmov 80 rokov. V tom najlepšom aj najhoršom slova zmysle.

Prvé dva Hughesove filmy môžem. Majú pre mňa rovnakú silu a váhu ako ranný Linklater. Sú mi dokonca v mnohom sympatickejšie ako podobné zárezy v súčasnosti. Weird Science ide inou cestou. Má to perfektné miesta - konfrontácia s Garyho rodičmi je správne Epic. Rovnako aj scény na párty u Wyatta doma. Kelly LeBrock je krásna a mladý Robert Downey s Billom Paxtonom správne prehrávajúci. Problém je, že film strašne zostarol. Okrem pár vtipov, neponúka súčasnému divákovi takmer nič zaujímavé a pamätné. Teda niečo v čom napríklad taký The Breakfast Club vynikal. Svojho času to mohla byť pecka. Je to jeden z tých filmov, ktorý kebyže vidím, keď som mladší tak mi ulahodí riadne. A sám budem snívať nad takouto vysnenou kočkou. Ale ten ideálny svet, kde sa všetko vyrieši za jeden večer už akosi neviem strebať tak rýchlo a naivne ako pred desiatimi rokmi. Čo je asi moja chyba. Každopádne pre mňa zatiaľ najslabší Hughes.

Moje prvé stretnutie s Ozonom. Francúzske filmy nevyhľadávam ale náboženskú tému v akomkoľvek formáte a príbehu si rád pozriem. Film sa dotýka pomerne silnej témy, ktorá je každému známa. Oproti americkým zárezom, kedy majú podobne ladené príbehy silnejší tlak na atmosféru, herectvo a dramatizáciu si Ozon ide pomerne sofistikovanejšou cestou. Priznám sa, že na začiatku som bol na pochybách. Príbeh hlavného predstaviteľa Alexandra ma až tak nenadchol a to, že neustále naráža na mantinely zlého systému, je niečo, čo rovnako každý z nás pozná. Potom ale začnú prichádzať ďalšie postavy a hlavný hrdina sa neustále mení. S ním sa mení aj atmosféra a aj prístup k celej problematike.Na konci tak vyvstáva kolektívny hrdina, ktorý sa snaží zmeniť nezmeniteľné. Film sa nesnaží byť dramatický. Aspoň nie tvárou v tvár zlu voči ktorému zbrojí. Tie dramatické situácie vo filme sa tu väčšinou odohrávajú medzi najbližšími. Skutočná tragédia je, že sa tým bojom nič nemení. A po nejakom čase si to začnú postavy uvedomovať. Vždy som bol zástancom toho, že viera je pre človeka dôležitá. Nech je to viera v čokoľvek. Ak to nikomu neubližuje, nech sa z nej každý teší. Ale inštitúcia kresťanstva, kostolov, kňazov a podobných nezmyslov sa ukazuje len ako ďalší systém, ktorý nefunguje a chráni si to svoje. Otázka vo filme - Veríš ešte vôbec v Boha? - sa tak stáva definujúcou.

Pokračovanie života Apua sa nesie v neustálom sťahovaní z miesta na miesto. A hľadaní samého seba. Prvá časť filmu v posvätnom meste Varanasi je dominantou na samotu dospelých, ktorá sa neskôr počas filmu prehlbuje. Po smrti dcéry je rovnako ako predtým život Apuových rodičov odkázaný na milosť a nemilosť okolia. Neskôr sa dostávame do malej Bengalskej osady, kde je život síce fajn, ale Apuovi je tu nanútené stať sa kňazom. On sa ale nájde v štúdiu. Posledná časť v Kalkate ukazuje typické strasti dospievajúceho života mladého muža v kontraste zo samotou jeho matky, ktorá už nemá nikoho a stáva sa zo dňa na deň nepotrebnejšou. Ray mení atmosféry viac ako to bolo v prípade prvého filmu. Údernosť straty rodičov tu nie je tak dramaticky vyšperkovaná ako v prvej časti strata sestry, ale tá zmena, ktorú tieto udalosti predstavujú sa stáva predzvesťou rovnakého smútku, ktorý Apu pravdepodobne zdedí. Je vtipné sledovať ako sa Varanasi pri povodí Gangy takmer vôbec nezmenilo. Aj to, ako sú niektoré emócie matiek ako smútok a samota, natoľko známe aj nám, prezentované ale vo filme cez túžobné ticho. Do toho ešte hudba Raviho Shankara a je tu ďalší emocionálny zážitok. Je to iné ako prvá časť. Ale má to strašne silné scény, ktoré síce nemusia tlačiť na pílu a skôr spoliehajú na vašu pozornosť či ich oceníte. Pre mňa je vrchol filmu, scéna keď sa Apu rozhodne zostať s matkou aj keď môže odísť (aspoň o jeden deň naviac) a následne s ňou môže zostať dva dni a radšej zostane v Kalkate, pričom matka na neho túžobne čaká. V tej jednoduchosti je tu obrovská sila. Som zvedavý na vyvrcholenie.

Má to nábeh stať sa kultom. Minimálne v rovnakej miere ako je tomu u Ricka a Mortyho. Možno sa jedná o dosť podobný koncept ale páči sa mi, že tvorcovia našli niečo v čom môžu znova aplikovať množstvo svojich bizarných nápadov. Či už sa jedná o Wall ( čo je inak perfektná vedľajšia línia) alebo hlavné eskapády, ktoré sa veľmi trefne snažia byť nie len zábavné ale aj nekorektné. A funguje to. Bavil som sa na tom riadne. Som dosť zvedavý, kam sa to bude uberať. Za mňa rozhodne spokojnosť. Korvo a Pupa rulez! 1. séria - 90% Bavilo. Udržuje si to taký ten svoj štandard, čo ma úprimne teší. Ako výplň času medzi sériami Ricka a Mortyho je to skvelé. Hlavne aj preto, lebo sa to nesie v rovnakom duchu. Osobne mám najradšej príbehy From the Wall. Tie by si možno zaslúžili aj samostatnú sériu. Každopádne bavilo veľmi. Pri pozeraní som si spomenul, že o podobný koncept sa snažila Futurama( hoci bola viac Family Friendly), a som rád, že Roiland a jeho Solar Opposites dávajú všetkým podobným seriálom na frak. Používajú na to sci-fi veci :) Druhá séria - 90% Stále sa mi páči ako to trefne popisuje spoločnosť a zároveň si to berie to najlepšie zo sci-fi žánru. Solar Opposites je podobne ako Rick a Morty postavený na tom, že celú sériu poznáte naspamäť. Rôzne motívy, postavy a udalosti sa aj v tejto sérií vracajú, rozvíjajú a ukončujú. Preto aj napriek epizodickosti jednotlivých dielov ( státie v rade, všetci sú Jerks ak sú mimozemšťania uväznení atď.) sa dá na všetko pozerať, ako na neustále rozvíjajúci sa celok. Bavil som sa, hoci to čaro prvých dvoch sérií sa vytratilo. To ale neznamená, že je to zlé. Dejové zvraty nemajú potrebný cliffhanger, skôr ukazujú kam sa bude ďalšia séria v rámci atmosféry uberať. Dobrodružstvá v IN THE WALL stále najlepšie. 3. séria . 80% Stále je to vtipné a plné nápadov a odkazov. Mimo príbehov z the Wall ( ktoré po prvýkrát pôsobia nemastno, neslano a vyzerajú, že naplno vyčerpali svoj originálny potenciál) tu máme ešte príbehy Silvercops ( ktoré majú v rámci série silnejšie aj slabšie miesta). Takže prvýkrát tu máme sériu, kde ma bavili Korvo a jeho nesúrodá rodinka mimozemšťanov viac. Z postáv najviac kraľuje Pupa ( tentoraz v úlohe morálneho aj príbehového záchrancu). Zmena hlasu mi kupodivu až tak nevadila. Dan Stevens je iný, ale vôbec nie zlý. Dá sa na neho pomerne rýchlo zvyknúť. Justin Roiland bude síce nenahraditeľný. Aj tu aj pre Ricka a Mortyho, ale tvorcovia sa s tým popasovali obstojne. Každopádne vo finále pozerateľné, zábavné, hoci tomu už niečo chýbalo. Takže za mňa 4.séria 75%

Má to nábeh stať sa kultom. Minimálne v rovnakej miere ako je tomu u Ricka a Mortyho. Možno sa jedná o dosť podobný koncept ale páči sa mi, že tvorcovia našli niečo v čom môžu znova aplikovať množstvo svojich bizarných nápadov. Či už sa jedná o Wall ( čo je inak perfektná vedľajšia línia) alebo hlavné eskapády, ktoré sa veľmi trefne snažia byť nie len zábavné ale aj nekorektné. A funguje to. Bavil som sa na tom riadne. Som dosť zvedavý, kam sa to bude uberať. Za mňa rozhodne spokojnosť. Korvo a Pupa rulez! 1. séria - 90%

Veľmi príjemný Feel good movie. Akshayovi Kumarovi táto úloha sadla. Jeho utrápený hrdina je uveriteľný a vy mu ako divák držíte palce. Pri všetkých jeho eskapádach dúfate, že sa mu to, o čo sa snaží podarí, pretože je to skrátka dobrák. Film je síce lineárny a jedná sa o tradičný príbeh typu: Nikto dokázal niečo veľké, ale R.Balkiho réžia je svieža aj napriek minutáži a čo je hlavné netlačí na emócie. Všetko je tu správne vyvážené. Patetickosť by ste tu hľadali len ťažko a aj tak by ste museli byť zarytí cynici. Film, ktorý jednak ukazuje komplikovanosť života v Indií ale zároveň má v sebe veľa pozitívneho a inšpiratívneho. Hudba taká nejaká, čo je škoda. Vzťah medzi Akshayom a Sonam Kapoor lepší ako je tomu v prípade Radhiky Apte. Pre mňa skvelá záležitosť ktorá podobne ako Toilet berie vážnu tému a s veľkou ľahkosťou je prezentuje ako niečo skutočné a zároveň hodné zmeny. Go for it India!

Tešil som sa na film... veľmi.Nič nepovažujem za krajšie v animovanom filme ako je dážď. A tu je ho na rozdávanie. Atmosféra v Šinkaiových filmov značne prevyšuje len hranice animácie. Do toho sveta by som sa tak rád dostal. Dal si kávu v nejakej reštaurácií pri ceste a počúval bubnovanie dažďa o parapetu. Rovnako ako Your name. je Weathering with You bezchybný. Využíva všetky prvky z tvorcových predchádzajúcich filmov a mieša tu romancu, fantasy a zároveň ľudský príbeh s množstvom mikropresahov. Radwimps spravili ďalší super soundtrack, hoci ten z predchádzajúceho filmu sa ma dotkol o trošičku viac. Inak tempo, samotný príbeh a aj to kde to celé smeruje považujem za funkčné, vyspelé, vtipné a dojímavé. Celá škála emócií, ktorú by podľa môjho názoru mal mať v súčasnosti každý druhý film. Tým, že tomu tak nie je, sú takéto kúsky skutočným klenotom, na ktoré by sa dalo pozerať donekonečna. Pre mňa jedno z mála milých prekvapení, kde si tvorca udržal svoju úroveň, prekvapil, potešil a zaujal. "Svet bol vždy bláznivým miestom". A mám pocit, že v celej tej katastrofickej zmene je predsa len niečo skurvene poetické.

Konečne som sa k tomu dostal. Pather Panchali je vizuálne podmanivým filmom. Sledovanie mikropríbehov jednej rodiny funguje znamenite. Dokážeme cez neho spoznať život nižšej spoločenskej kasty so všetkými rituálmi, problémami a snami, aké zažívajú. Zároveň tu máme generačný stret zobrazený aj cez postavu babičky a fungujúci ako pripomenutie osamelosti s ktorou sa hrdinovia musia vysporiadať. Či už je to osamelosť domácnosti bez muža, alebo život bez priateľov, alebo život bez sestry, bez snov a bez úspechu. Shankarová hudba rezonuje celým príbehom. Herecky aj napriek tomu, že sa jedná o nehercov, bezchybné. Všetky scény uprostred monzúnu dramaticky vyšperkované a emocionálne napratané. Film, ktorý si zaslúži pozornosť.

Trochu sklamanie. Hillcoata mám rád. Vie pracovať s atmosférou. Vždy má vo filme zaujímavých hercov a neštíti sa krvi ani akcie. Triple 9 má skvelý rozbeh a rozohrané postavičky. Ich činy sa neustále rozvíjajú, dopĺňajú a menia - ale to všetko v rámci lineárnej kauzality. Takže film v zásade nestavia na prekvapivých zvratoch. Je veľmi predvídateľný ale to nie je najhorší problém. Ten nastáva v druhej polovici, keď sú kocky rozdané. Začne to byť nezaujímavé. Prestane tomu chýbať údernosť a sila prvej scény vykradnutia banky, a samotné postavy idú do úzadia pretože sa začne klásť dôraz na príbeh. Pričom tie hlavné postavy nedostávajú toľko priestoru a motivácia tých zlých je v rámci toho o aký žáner ide, veľmi hlupučká. To že s ruskou mafiou netreba jednať, je predsa jasné každému kto nejaký film s podobnou tématikou videl. Dostáva sa to tak do kolonky (gluby americkij style) a to celému snaženiu zúčastnených podkopáva nohy. A film, kde nezanechá dojem ani Winslet, ani Gadot a ani Woody...je nejaký pokazený. .