mm13

Vďaka zdrvujúcim kritikám z každej strany je to menší prúser než som čakal, ale inak slabota. Za najvydarenejší moment považujem jednu z dlhého radu scénok vo finále, v ktorej je divák svedkom veľmi zaujímavého spôsobu ako si zapáliť krb. (Akurát že k tomu potrebujeme jedného oslodraka a jedného bejbyshreka) ... Inak ale práve humor sa tvorcom vydaril najmenej, akoby ktosi (scenárista, režisér, strihač?) stratil cit pre "kedy", "na ako dlho" a "či vôbec". Naviac tá mravoučná reč mladého Artuša... to ani Disney tak nikdy neprepískli.

Tak na tomto už je fest vidieť, že to bolo natočené podľa atrakcie v Disneylande. Strašný zlepenec - ten s tým proti nej, ona s nimi za tamtých, on proti všetkým kvôli nej a oni akože proti nim dvom ale v skutočnosti za oboch... beznádejné! Ku všetkému už na hercoch a vôbec celom štábe badať únavu; pri niektorých príchodoch na scénu som mal pocit, že počujem režisérov pokyn "tri, dva, jeden... ideš!" ... až takto umelo to na mňa pôsobilo. Jedine Geoffrey Rush stál za ten čas, asi vďaka pauze ho to ešte bavilo natoľko, že tomu dal tú správnu šťavu. Ostatní už natuty chceli strašne moc ísť domov a Chow Yun Fat pozde zistil, že tým Američanom zase naletel a že to vôbec nie je až taká prča, vlastne žiada sláva! Podľa toho vyzerá aj jeho účasť - nemastná neslaná... ale to už sa začínam motať v kruhu - podobne ako Piráti z karibiku 3. No jo, píčoviny sa na jedného hneď nalepia...

Chvíľami síce samoúčelné bojové momenty sú zároveň nesmierne príťažlivé. Príbeh sa síce nikam neposunul, no nenudil som sa ani na chvíľu. Chlapec vo vozíku ledva rozpráva, no už stihol čo-to pochytiť z bojových umení... aspoň je ale pre dotieravých vrahúňov často nepríjemným prekvapením a divák sa má na čom zabávať. Takže? ...pohoda!

Verím komentáru od užívateľa Adrian a chcem ten komiks! To už len musí byť žrádlo!!! Teším sa na ďalšie diely... a pokiaľ si podržia úroveň prvej časti, tak už nebude deň, že by som nezatúžil po TOM KOMIKSE !!

Moje prvé stretnutie so Zanussim (v krátkom čase budú nasledovať Struktura krystalu a Iluminace) a asi to bola správna voľba. Napohľad jednoduchý príbeh čerstvo ovdoveného veľvyslanca je postavený na dôkladne vyskreslených charakteroch hlavných postáv. Skúsená ruka scenáristu a režiséra v jednej osobe dávkuje divákovi presne toľko informácii, koľko čoby podnet na zamyslenie potrebuje, ale ani v náznakoch ho nenavádza, čo si má myslieť. Nepreťažuje ho, ani mu nenecháva priestor na príliš voľné interpretácie. Fakty striedajú domienky, na konci zostáva už len pocit akéhosi zmierlivého smútku. Akí sme boli, takí stále sme a vždy aj budeme. Taký je náš svet. Čo viac chcete počuť?!

....taká normálna romantická dráma, ktorej najväčším plusom zostávajú hlavní predstavitelia. Pekne sa na to pozerá, aj to s nimi vcelku prežívate, no na druhý den som si takmer nespomenul. [50%]

Víťazom v kategórii "najnezmyselnejší pokus o atentát v dejinách kinematografie" sa stáva... to je snáď jasné, nie?! Ešte že páni teroristi natrafili na ešte blbšieho scenáristu, ktorý im to jednaním ostatných postáv značne uľahčil a tak sa dostali aspoň k tomu, že tú raketu odpálili. V skutočnosti by ich plán stroskotal ešte pred koncom úvodných titulkov. Nič pre mňa (a Cilliana Murphyho sme už videli v oveľa lepšej kondícii)!

Nakoniec, prečo nie? Film o obrovskej sile, odhodlanosti a viere matky v navrátenie svojho dieťaťa späť do života si zaslúži pozornosť. A zaslúži si aj pochvalu, zvlášť ak je tak podmanivo, takmer až hororovo natočený a plný skvelých hereckých výkonov. Rok vzniku môjmu celkovému hodnoteniu tiež nahráva, nezostarlo to ani o príslovečnú piaď a môže sa hrdo pýšiť spoločnosťou takých malých-veľkých snímkov ako K-Pax, Dveře v podlaze či Dům z písku a mlhy...

Max Skinner našiel svoju Fanny Chenal, môj objav je jej herecká predstaviteľka Marion Cotillard (naposledy Edith Piaf). Aj bez nej sa ale jedná o príjemný zážitok, pri sledovaní ktorého som po celý čas zostával pohodlne vypnutý. Nič ma z tohto príjemného nepremýšľania ani na moment nevytrhlo, nepamätám si jediný rušivý moment a to vrátane záveru, ktorý pre mňa býva v tomto žánri až pričasto vyslovene bolestivý. Ridley Scott sa zatúlal, ale nezablúdil. Radostné zistenie!

Nie som sklamaný, už vôbec nie rozčarovaný, ale zaskočený teda riadne. Nebyť toľkej poézie, tak sa s tým nepárem. Čosi neuchopiteľné však na mňa z tohto snímku dýchlo, znepokojilo ma, nahlodalo. To nejde neoceniť, zvlášť v pohodlí súčasných diel. Určite sa k tomuto výletu ešte vrátim, škoda len, že sa nedokážem vrátiť aj v čase. "Vtedy" to muselo byť neporovnateľne... intenzívnejšie? Asi tak. V jadre sú tie pocity rovnaké aj dnes. Akurát spôsob ich vyjadrovania sa zmenil. V tomto Godard nedokázal byť univerzálny (mám taký pocit).