mm13

Podobne ako v prípade bábkových Strings, aj príbeh Renaissance je klasický až natoľko, že nie je problém predvídať, kam sa jeho zápletka bude uberať. Lenže rovnako tak ani nepredstiera inú ambíciu, než potešiť diváka modernou variáciou dôverne známych momentov. Vrúcne ho víta vo svete spomienok, vracia do čias, kedy hltal podobné potemnelé dobrodružstvá či sa v nich vo svojich predstavách strácal a až do samotného záveru zostáva v tomto svojom snažení úprimný a poctivý - na rozdiel od hraných filmov (Minority Report, napríklad) neuhne pred nevyhnutným, nezničí tú drsnú krásu, ba práve naopak - s úspechom vracia žánru noir jeho lesk, podmanivosť i smútok. Čistá práca!

Práve som počul Sunshine! Danny Boyle začína hrať na moju strunu. Už dávno ma nič tak nezahrialo pri srdci. Skutočne vydarený film a skutočne ho je dôležitejšie počúvať, než sledovať. A počúvať tiež nie len ušami...

No... po všetkých tých rokoch musím, i keď krajne nerád, priznať, že to už nebolo ono. Že si Poltergeist zachováva punc jedného z najoriginálnejších hororových snímkov je nespochybniteľné (nebudeme megaspoilovať ;). Zďaleka sa však nejedná o geniálny výtvor, ktorý by obstál v skúške časom. Na to je príliš americký - konvenčný, zjednodušujúci až plytký. Napriek tomuto priznaniu (aktuálnemu dojmu?) neuberiem ani hviezdičku - v noci som ho totiž pozeral veľmi nerád, v nedeľu popoludní bol čas všímať si prkotiny a robiť posmešky (aké plytké a zbabelé!!!). Som zvedavý na tretiu projekciu o nejakých ďalších 10-15 rokov. ...v noci!

Kniha by mohla byť super, asi si ju zaobstarám. Pre (dobré) knihy určené školopovinnej mládeži mám dodnes slabosť.

Znie to paradoxne, ale film má najväčší glanc dovtedy, kým sa nenarodí Toxic Avenger. Potom je to už len (hoci stále dosť vynaliezavé) pobehovanie medzi lumpami a ich odrovnávanie, korunované odfláknutým koncom. Bavil som sa, nie že nie, ale nie tak, ako som po skúsenosti s Terror Firmer očakával. Nuž čo, Vianoce tiež nie sú každý deň.

Vzhľadom na rok vzniku veľmi dobré, ale status nesmrteľnej klasiky si to nezaslúži. Aspoň mne sa akosi nepodarilo identifikovať sa s postavami, ani tá atmosféra na mňa neviem ako nedýchla - a to je teda pri horore dosť problém. Finále má síce strhujúce tempo, moja nezúčastnenosť pri ňom vyprchala, miestami som dokonca nedýchal a v duchu si vravel "že by predsa?", no nezmyselná pointa to pochovala. Kameňom úrazu je úloha barónky Grapsovej v celej kliatbe - pretože ak je to tak, ako sa to v úplnom závere tvári, tak potom to všetko predsa šlo vyriešiť skôr. Smolka, no akokoľvek sa budem snažiť, nie som z tých divákov, ktorí nad takýmito momentami mávnu rukou.

Trápne! Všetko zle, nechápem, ako som to dopozeral. Neandertálec listujúci v zbierke kaligrafií ich pochopí viac a ublíži im menej, než americký filmár, ktorý sa rozhodne pustiť do orientálnej tématiky. Nenormálni tupci, fest ma vytočili. Aj keď sa vykašleme na akýkoľvek historicko-sociálno-kultúrny kontext, stále je to hlúposť na kvadrát.

Kurt Russell je zatiaľ najhoršia Tarantinova voľba čo do obsadenia hlavnej role... nie že by tomuto príspevku uškodil, ale ani mu nepomohol, charizma pražiadna. A Tarantino sám sa stratil kdesi medzi bezprostrednou láskou k trashovým námetom a ambíciami pozdvihnúť ich na vyššiu (umeleckú?) úroveň... a možno ani nie, možno sa v tomto príbehu dá nájsť a aj nachádza nejaká tá paralela či dokonca poklona fenoménu ženskosti... lenže! - nebolo by viac "cool" a rebelantskejšie a provokatívnejšie a "prostredníkovejšie" nechať zhebnúť tú do "nekrásy" štylizovanú skupinku dievčat a naopak glorifikovať tie do "lacnej krásy" štylizované babizne... ona myšlienka by tak predsa iba získala na výraze... a to (vzhľadom na žáner a kategóriu) prepotrebné FUCK OFF! by takto znelo úprimnejšie... celospoločenským trendom nadbiehajúci Tarantino, naviac utopený vo vlastných ambíciách, mi skrátka nechutí a chutiť nebude!

!!! ---- SPOILER ---- !!! U Romera poteší hlavne to, ako suveréne preniesol baroknú atmosféru Poeových poviedok do druhej polovice 20. storočia. V jednom momente ma dokonca zaskočilo auto na ulici, tak veľmi som sa ponoril do doby o tých približne 200 rokov späť. S príbehom je to slabšie, čo však v súvislosti s vyššie uvedeným neprekáža - je predsa jasné, kam bola zameraná najväčšia pozornosť. The Facts in the Case of Mr. Valdemar pôsobí ako čítankovo zvládnuté hororové cvičenie pre základné filmové školy. Neosobné, ale šikovné. Silné 3*. --- To Dario Argento je už iná káva. Na svojej miniatúre The Black Cat jednoznačne dokazuje, že má spomedzi všetkých talianskych kolegov svojej generácie najväčší talent, ktorému k dokonalosti chýba jediné - kašle na logiku (možno naschvál, aby ho z tej jeho milovanej komunity nevyobcovali...). Nie však v tomto prípade! Z odkazu Edgara Alana Poea síce zostali len zdrapy doslovných narážok, príbeh sám je však bezchybný - súčasný, ba dokonca moderný. Jednotlivé obrazy sú ohromujúce a výrečné, no vytvárajú iba sériu náznakov, ktoré u každého diváka môžu viesť k objaveniu iných odtieňov tohto príbehu. Veľký podiel má na tom tiež prejav Harveyho Keitela, ktorému nerobí najmenší problém presvedčivo vykresliť aj takýto extrémny a nevypočítateľný charakter, akým je fotograf Usher. Toho nakoniec stihne nádherná, starosvetská spravodlivosť, čo je v rámci žánru opäť krajne ojedinelý, zato ale divácky plne uspokojivý moment. Bezmála 5*!

Trefa do čierneho, hodnotenie na IMDb nech je toho dôkazom! Tých pár melodramatických momentov bohato vyvažuje priamočiare násilie a nepatetický koniec, nechýba ani nejaký ten nadčasový, triezvy postreh, zďaleka sa nevzťahujúci iba k americkému juhu tých čias. O dvojke Lee Marvin a Richard Burton ani nehovoriac.