Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Komédia
  • Dráma
  • Akčný
  • Krimi

Recenzie (365)

plagát

Piaty element (1997) 

Luc Besson je režisér, ktorý sa svojou fantáziou a originalosťou vyrovná aj akýmkoľvek hollywoodskejším a celé je to zamerané na rovnakú tematiku ako napr. Star Wars, len pre viac širokospektrálne publikum. Mám trochu pocit, že na deväťdesiatysiedmy rok je vízia budúcnosti v tomto filme trochu zastaralá, ale tvorcovia sa pohrali s viacerími originálnymi futuristickými vymoženosťami (napr. zbrane ktoré po prvom vystrelení strieľajú stále do toho istého miesta). Najväčším mínusom podľa mňa však je násilné učinkovanie Chrisa Tuckera, ktorý si asi myslí že je bohvieako vtipný, ale jeho úloha pôsobí otravne a vôbec sa mi sem nehodí.

plagát

Hra (1997) 

Jeden z tých filmov, pri ktorých sledovaní si neprajem nič iné, len to, aby trvali čo najdlhšie a prinajlepšom nikdy neskončili. Pán Fincher sa vie naozaj pohrať s akýmkoľvek mysterióznym thrillerom a parádne zatočiť s emóciami diváka. Kľudne by sa dal nazvať novodobým americkým Alfredom Hitchcockom. Len ten koniec mi prišiel trochu ako happy-end a uvítal by som niečo zlovestnejšie a menej očakávateľné, ale zvyšok filmu je priamym synonymom pre nepredvídateľnosť, oprávnené napätie a akúsi formu strachu z neznámeho. Na uveriteľnosti atmosféry filmu pridáva úžasný herecký výkon Michaela Douglasa, pri ktorom je nepochopiteľné, že zaň nedostal nejaké ocenenie.

plagát

Vianočná žúrka (2016) 

Naozaj je to taká typická americká vtákovina s veľmi nevyužitým potenciálom, ale ako akási forma kulisy na nedeľné popoludnie sa tento film pomerne dosť hodí.

plagát

Apollo 13 (1995) 

Najlepší film z prostredia vesmíru, ktorý neuveriteľne zachytáva prostredie Apolla 13 a celkovej jeho cesty, krásne sa v ňom vyrysujú charaktery postáv a scenáristi sa samozrejme snažili o čo najväčšiu historickú presnosť. Najväčšie veľdielo Rona Howarda a je veľká škoda, že film nomináciu na Oscara nevyhral.

plagát

Gravitácia (2013) 

Cuarón natočil pomerne dobré filmy, ktoré ma však ničím zvláštnym neoslovili, ale týmto sa latka nasadila poriadne vysoko. Strach z odlúčenia, samoty a stiesnených priestorov vesmíru, ktoré som cítil naposledy pri Apolle 13 sa konečne vrátil. Veľa hercov si tu rozhodne nezahralo, ale Sandra Bullock tu hrala veľmi dobre a jej nominácia na Oscara na hlavnú herečku je naozaj zaslúžená. Spolu s Vlkom z Wall Street najlepší film roku 2013.

plagát

Constantine (2005) 

Rovnako ako uživateľ golfista som sa o tom, že je to sfilmovaný komiks, dozvedel až teraz. Zvláštne pôsobiaci Keanu Reeves sa na túto úlohu dokonale hodí a "nedesivé" vyobrazenie Satana je len ďalšou originalitou. Celkovo pomerne dobrá katolícka propaganda.

plagát

Dotyk Medúzy (1978) 

Film o zvláštnom type telekinetika (alebo psychokinetika), ktorý nenávidí akúkoľvek formu spoločnosti a vyžíva sa v nešťastiach a katastrofách... Na mnoho uživateľov tento snímok pôsobí desivo a mysteriózne, ale mne to celé príde skôr ako akási temná forma komiksov Marvel. Britské thrillery a horory majú obzvlášť dokonale pochmúrnu a mysterióznu stránku, ako sme sa mohli presvedčiť vo filme Omen, kde si tiež zhodou okolností zahrala aj Lee Remick.

plagát

Neľútostný súboj (1995) 

Vidieť Roberta De Nira a Al Pacina bok po boku v akčnej kriminálke je samozrejme nezabudnuteľné a preto si tento zážitok tak veľmi ctím. Keď som videl hlavnú akčnú scénu po prvý krát, pôsobila na mňa neuveriteľne realisticky, hlučne a plná akcie, ako to býva aj pri skutočných prestrelkách. Práve tú hlučnosť si fanúšikovia prestreliek pri tomto filme naplno užijú, ktorá mi pri predabovanom Scarface veľmi chýbala.

plagát

Štvanci (1979) 

Je to naozaj silný film, ale do nadpriemeru to má ďaleko, radšej by som to nazval lepším priemerom. Nikdy však nezabudnem na očividne fantastického herca Malcolma McDowella, ktorý sa úžasne vžil do svojej úlohy šialeného národného socialistu nosiaceho spodnú bielizeň s hákovým krížom (tá scéna sa zo spomienok odstrániť nedá).

plagát

Nožnicovoruký Edward (1990) 

Od tohto snímku nastala v tvorbe Tima Burtona jedna veľká revolúcia vďaka Johnnymu Deppovi, ktorý sa neskôr stal jeho dvorným hercom. Burtonovo prostredie a atmosféra, ktorá je zväčša typická pre krátke animované filmy 50. rokov sa mi nikdy obzvlášť nepáčila, ale k tomuto filmu sa dokonale hodí. Viem, že je už zbytočné chváliť prácu pána Elfmana, ale určite to stojí za zmienenie, len ten záver mi prišiel taký nemastný-neslaný a mohlo sa to celé skončiť nejak originálnejšie.