Circumscriptor

("Vodičský preukaz?" - "Na tie ja neverím." - "Ako dlho už jazdíte?“ - "Asi 45 minút...“). Dlho som sa zamýšľal nad tým, čo mám na tomto filme tak rád, alebo skôr najradšej. Je to práve ten perfektný scenár, ktorý funguje ako nejaká mozaika emócií, vedúca od absolútnych stavov depresií, utápaní sa v myšlienkach na samovraždu, márnosti a zdĺhavosti života, až k čistému koncentrovanému sangvinizmu a vrcholu filozofického ponímania našej existencie. Tie filmové emócie práve akousi nepochopiteľnou psychologickou metódou presedlajú na diváka. Celkový dojem z Harolda a Maude umocňuje postupná gradácia scenára, spočívajúca vo vykresľovaní jednotlivých pasáží do fantastického, skvele naporcovaného celku. Ku Colinovi Higginsovi sa jednoducho hodí archaické pomenovanie "pán" a niečím neuveriteľným je fakt, že bol sám údajne čističom bazénov. Ako už to povedal niekto predo mnou, film dokonale vystihuje práve tú neviazanosť, nezávislosť a otvorenosť, typickú pre celosvetovú kinematografiu sedemdesiatych rokov. Týmto kinematografickým skvostom nepochybne prechádza aj filozofia (anti)politická. A to je k vnútornej kompozícií asi všetko, prejdem k tej vonkajšej: obesenie, zastrelenie, poliatie benzínom, podrezanie si žíl a tepien, utopenie, odseknutie ruky - to sú všetko fázy neznámej neurózy, ktorou si prejde divák spolu s hlavným hercom (ak nerátam rituálne spáchanie harakiri, tak som všetky Haroldove vysnívané spôsoby smrti vymenoval). Na prvý pohľad táto zbierka tragikomických zvráteností do celkovej vznešenosti filmu nezapadá, ale je to práve ten potrebný komický prvok, ktorý včasne odľahčuje atmosféru a nádherne dotvára chronológiu celého filmu. Moja najobľúbenejšia scéna sa tak jednoznačne klasifikovať nedá, ale dlho som sa tak na ničom nepobavil, než pri scénach, ako je tá s odseknutím ruky, alebo tá, kde sa Haroldova "nápadníčka" prebodne s japonským nožom s vedomím, že sa jedná o filmársku atrapu. Samozrejme bude hriech pre tých, ktorí film nikdy nevideli, ak nezmienim záver, kde Bud Cort zhodí svoj Jaguar E-Type upravený na pohrebné auto z útesu, chytí do rúk banjo a odtancuje do neznáma; to skutočne nemalo žiadnu vizuálnu, či štylistickú chybu. Keď som Harolda a Maude zhliadol po prvýkrát, tak som bol tak nádherne nabitý rôznymi druhmi emócií a zmiešaných pocitov, že som nad týmto filmom premýšľal ešte veľmi dlhú dobu. Nie som si ani schopný uvedomiť, aké obrovské posolstvo tento film predstavuje a je pomerne veľká škoda, že Harold a Maude nezískal aspoň nejaké vyššie postavené filmové ocenenie, ako nejaký trápny Zlatý glóbus za najlepší ženský a mužský herecký výkon v komédií alebo muzikáli, lebo by si ho určite zaslúžil. A samozrejme nesmiem zabudnúť na hudbu geniálneho Cata Stevensa - je to veľmi rozumný výber a ako "podmaz" sem perfektne pasuje. Nuž, asi je na čase to nejako stručne zhrnúť: je to najlepšia čierna komédia všetkých čias, ktorá mi bezpochýb dosť výrazne zasiahla do života a aj keď sú niektoré filmové momenty po všetkých tých rokoch tak trochu úsmevné, tak z môjho pohľadu sa jedná o jednoznačný kultový snímok.

Naozaj musím povedať, že je priam nemožné akokoľvek diskutovať a komentovať tento film bez toho, aby som ho aspoň trochu porovnal s Atentátom od Jiřího Sequensa staršieho. Atentát (nemyslím film, ale čin) je tu vyobrazený o dosť lepšie, reálnejšie a historicky korektnejšie, veľkým plusom je perfektná atmosféra nervozity a napätia, ktorú takmer každý divák prežíva spolu s hlavnými protagonistami filmu. Spomínaná scéna atentátu bola perfektne zostrihaná, obvlášť sa mi páčil záber z interiéru električky a detail spúšte po črepine, ktorá zasiahla Heydricha. Herecké obsadenie je tu pomerne slušné, ale pravdepodobne sa nikdy neuspokojím s Cillianom Murphym, ktorému sa podľa mňa hodia iba role chladnokrvných krvilačných psychopatov. Filmu však chýba nejaký slušný úvod, ktorý mi prišiel akosi odseknutý, naopak v Atentáte som s ničím podobným problém nemal. To by sa ešte dalo odpustiť. Neviem si ale vysvetliť, čo mala znamenať tá záverečná prestrelka zväčša na balkóne kostola sv. Cyrila a Metoděje a lá Scarface, kde parašutisti len tak vykynožili desiatky náckov akoby sa nechumelilo. To si naozaj mohli všetci veľmi pekne odpustiť a pomerne dosť mi to pokazilo dojem z celého filmu.

Začnem s tým, že pri potápaní lode ja jasne vidieť, že sa jedná o kulisy (člnová paluba je vo filme viditeľne prepojená so základom lode, nafarbeným načierno). Za druhé sú záchranné člny vo väčšine príliš malé a majú nereálny dizajn, pripomínajúci skôr sadru ako drevené latky pozliepané k sebe. Za tretie je tu fakt, že keby sa Lusitania vo svojich posledných chvíľach nad hladinou nakláňala tak ostro, zaryla by sa hlboko do dna, čo podľa devastačných znakov vraku a hĺbke dna približne 90 - 100 metrov nie je možné. Je tu ešte pár lacných chybičiek (napr. spomínané skladacie člny, ktoré by sa podľa historickej korektnosti mali nachádzať pod tými hlavnými, akosi záhadne vo filme vysublimovali), ale na ne všetky postačuje jeden nepopierateľný argument - jedná sa o dokumentárny film. A to mení mnohé. Postavy profesora Holbourna a Avis mi vždy pripadali akosi umelo a "tvorcovsky", ale skutočnosť je taká, že sú to všetko reálne postavy, ktorých činnosť bola spracovaná do posledného detailu. Keďže sa jedná o dokumentárny film snažiaci sa o najväčšiu historickú korektnosť, tak si myslím, že sa to pomerne vydarilo.

Naozaj obdivuhodne spravený mysteriózny thriller, aj keď na starší Cortésov Burried to rozhodne nemá. Cillian Murphy je jeden z tých hercov, pri ktorých je pre väčšinu ľudí nepríjemné tráviť čas s ním spoločne v jednej miestnosti, najmä vďaka jeho extra falošnému vzhľadu. Do úlohy uplakanej, neistej a neurotickej postavy, ktorú predstavuje vo filme sa však prenáramne hodí a dá sa povedať, že mu bola ušitá na mieru. V dvoch hlavných úlohách sú hneď dvaja áčkoví herci, a to Sigourney Weaver a Robert De Niro, ktorí ma svojou účasťou pomerne prekvapili. Hlavne pre De Nira to bola obzvlášť fantastická úloha. Červeným svetlám však musím vytknúť ten záver, ktorý pôsobí, akoby tvorocom z minúty na minútu došli všetky nápady a tak to nejako zlátali dohromady. Malo to samozrejme svoje muchy, ale najviac som si z celého filmu odniesol práve krásnu vetu od Sigourney Weaver, niečo v zmysle: "kebyže existuje niečo ďalej (t. j. nebo/peklo), tak už dávno by som ho odpojila od prístrojov a nechala ísť". A na takýto netradičný film zaoberajúci sa paranormálnymi javmi je to dosť kultová veta s veľkým posolstvom (ospravedlňujem sa veriacim).

V prvom rade by som chcel podotknúť, že je film natočený ručnou neprofesionálnou kamerou. To by vôbec neprekážalo, pokiaľ by to bolo natočené tak, ako by mal správny Found footage film natočený byť. Tu sa ale stretnem z rôznymi nepochopiteľnými zábermi, drvivo sa snažiacimi napodobiť Blair Witch Project, ktorý je z úplne iného súdku a tak to celkový dojem z Cloverfieldu kazí. Ako bonus som sa niekde dočítal, že tvor veľkosťou a hmotnosťou zodpovedajúci filmovému monštru by vzhľadom k svojej fyzickej sile nebol schopný vyvinúť potrebnú energiu na to, aby búral budovy a terorizoval tak New York. Je to podobné, akoby chcel 1,8 metra a 80 kg vážiaci človek vyraziť priemerné drevené vchodové dvere do bytu či domu, proti smeru ich otvárania. Ďalšia vec je, keď vo filme typická urevaná, uvrieskaná, ukňúraná ženská (jedna z hlavných postáv) exploduje, krvou vyfarbí väčšinu steny a hlavní protagonisti sú z jej smrti šokovaní maximálne 5 sekúnd - hovorte si čokoľvek, ale slová logické, reálne a pod. mi ako synonymá k tomuto deju napadajú ako posledné. A samozrejme, ako by ste sa dopravili na vrchné poschodie mrakodrapu, o ktorý sa opiera iný zrútený, rovnako veľký mrakodrap celou svojou váhou? Samozrejme, že by vás v prvom rade napadlo využiť schody, ale tu ako prvé všetkých napadá ísť do budovy s extrémne narušenou statikou ako inak, než výťahom. To sú všetko body, ktoré len utvrdzujú fakt, že nech sa Cloverfield snaží zachytiť reálnu, panickú a desivú situáciu, na hodnovernosti mu už nepridá nič, keďže si svoju reputáciu už bohužiaľ dosť pokazil. To je veľká škoda.

Chcel som použiť citát o tom, ako bude McDonald´s nová americká cirkev a zasýti telo aj dušu, ale všimol som si, že to už použil kolega "curunir" predo mnou. Práve táto veta tak nádherne poukazuje na revolučnosť a originalitu tohto obchodného reťazca nielen v USA, ale na celom svete. Dosť ma zaujíma, ako podaktoré obchodné reťazce, podniky a inštitúcie, ktoré dnes zarábajú miliardy vznikli, preto som si nakoniec aj ten snímok vybral. Film všetko dopodrobna preberá, postavy sú prepracované do posledného detailu a už si ani nepamätám, čo naposledy tak nenásilne a autenticky zobrazilo skutočnú atmosféru 50. rokov. Len ma trochu zarazila tá zvrátenosť zákonu o autorských právach, ktorú sme mohli vidieť v praxi práve v tu - reštaurácia nesmie niesť meno "McDonald´s hamburgers" ani nič podobné, aby to nepripomínalo názov obchodných reťazcov pána Kroca. Zakladateľ ma priam extrémne pozitívne prekvapil a po filme Život je to už druhý snímok v rozpätí rokov 2016/17, kde pri záverečných (v prípade tohto filmu skôr "takmer" záverečných) titulkoch hrala skladba od Normana Greenbauma - Spirit in the sky. Asi ju majú ľudia z filmárskej brandže v poslednom čase v obľube.

Tituly a réžia: "Dry Hard", "BFF R.I.P", "Moefinger" - Steven Dean Moore. Chcel by som sa vyjadriť k úpadku kvality Simpsonovcov prostredníctvom tohto špeciálneho "Treehouse of Horror" dielu, na ktorom je to rovnako poznať. V minulosti som dúfal, že Simpsonovci už nikdy neskončia, ale teraz už viem, že je neskoro. Je očividné, že tvorcom nedochádzajú nápady takzvane "pomaly, ale isto", naopak, priam násobne! Simpsonovci boli geniálny satiristicko-recesistický seriál, určený predovšetkým pre dospelé publikum, ale z týchto nových častí ten pocit rozhodne nemám. S čistým srdcom môžem povedať, že väčšina moderných, mládeži prístupných animovaných filmov má viac drsných gagov a vtipnejších odkazov, ako noví Simpsonovci. To mi trhá srdce. Tvorcovia by už mali nadobro prestať tvoriť a radšej si hľadať živobytie prostredníctvo čohokoľvek iného.

Tituly a réžia: "Wanted: Dead, Then Alive", "Homerzilla", "Telepaths of Glory" - Steven Dean Moore. Chcel by som sa vyjadriť k úpadku kvality Simpsonovcov prostredníctvom tohto špeciálneho "Treehouse of Horror" dielu, na ktorom je to rovnako poznať. V minulosti som dúfal, že Simpsonovci už nikdy neskončia, ale teraz už viem, že je neskoro. Je očividné, že tvorcom nedochádzajú nápady takzvane "pomaly, ale isto", naopak, priam násobne! Simpsonovci boli geniálny satiristicko-recesistický seriál, určený predovšetkým pre dospelé publikum, ale z týchto nových častí ten pocit rozhodne nemám. S čistým srdcom môžem povedať, že väčšina moderných, mládeži prístupných animovaných filmov má viac drsných gagov a vtipnejších odkazov, ako noví Simpsonovci. To mi trhá srdce. Tvorcovia by už mali nadobro prestať tvoriť a radšej si hľadať živobytie prostredníctvo čohokoľvek iného.

Tituly a réžia: "School is Hell", "A Clockwork Yellow", "The Others" - Matthew Faughan. Chcel by som sa vyjadriť k úpadku kvality Simpsonovcov prostredníctvom tohto špeciálneho "Treehouse of Horror" dielu, na ktorom je to rovnako poznať. V minulosti som dúfal, že Simpsonovci už nikdy neskončia, ale teraz už viem, že je neskoro. Je očividné, že tvorcom nedochádzajú nápady takzvane "pomaly, ale isto", naopak, priam násobne! Simpsonovci boli geniálny satiristicko-recesistický seriál, určený predovšetkým pre dospelé publikum, ale z týchto nových častí ten pocit rozhodne nemám. S čistým srdcom môžem povedať, že väčšina moderných, mládeži prístupných animovaných filmov má viac drsných gagov a vtipnejších odkazov, ako noví Simpsonovci. To mi trhá srdce. Tvorcovia by už mali nadobro prestať tvoriť a radšej si hľadať živobytie prostredníctvo čohokoľvek iného.

Tituly a réžia: "Oh The Places You'll D'oh", "Dead and Shoulders", "Freaks no Geeks" - Rob Oliver.