Circumscriptor

Chlapík ide do práce autom, všade obrovská horúčava, otravný hmyz, kaziace sa zariadenia v automobile, súdny príkaz ho nevpustí bližšie ako na 100 metrov/yardov k svojej manželke a dcére a nakoniec vystúpi z auta s tým, že sa vyberie domov. Otázne je, že kto a čo by od takéhoto úvodu čakal a predsa len z toho vznikol takýto geniálny celok. "Chtěl jsem jít jenom domů; a kdyby mi šel každý z cesty, nikomu by se nic nestalo." Môžem s čistým svedomím povedať, že to bola naozaj sila. Neskutošne dlhú dobu som hľadal podobný film a nakoniec som sa aj dočkal. V tejto dobe Schumacher ešte nevymýšľal hovadiny typu Batman, ba dokonca Batman a Robin, ale točil skutočne zaujímavé snímky a Voľný pád je bez diskusie jeho najlepším filmom. Hlavný hrdina je bezpochýb cholerik so sklonmi k maniodepresívno-amokovým záchvatom, ale od začiatku plného stoviek otravných zvukov a chaotickej kamery ho skôr beriem ako kladnú postavu, ktorej smrť na konci ma trochu zneistila. Spolu s Hrou je to určite najlepšia Douglasova rola a svoju postavu + jej charakterový vývin počas rýchleho dejového spádu vystihol dokonale. Samozrejme musím pochváliť aj počin Roberta Duvalla, aj keď jeho postava nemala predstavovať žiadneho akčného hrdinu, či vyšinutého šialenca, ale celkom obyčajného týpka. Film sa neskutočne zahráva s divákovymi pocitmi, emóciami a predtuchami a všetko sa to nakoniec skončí v jednom veľkolepom závere. Takto má vyzerať pravé psychologické krimi - začať baseballovou pálkou a skončiť bazukou.

Je pomerne obtiažne k tomuto agnosticko-voluntaryistickému filmu niečo napísať, čo len svedčí o jeho absolútnej genialite - dala by sa o tom napísať diplomová práca, ale radšej to o niečo skrátim. Raz za čas je dobré vydať sa po intelektuálnej sfére, ale vďaka Pozemšťanovi môžem povedať iba to, že intelektuálna sféra je subjektívna a aj kebyže sa dá určiť, tak sa nedá racionálne dokázať. Neskutečne mrňavý filmový projekt, ale s neskutočne ohromným výsledkom a odo mňa zožal maximálne potešenie. Obrovským plusom je priam vyžarujúca pozitívna energia a cez tento film sa divák prenesie takou rýchlosťou, že na konci ani neverí, čo všetko zrazu ubehlo a čo si zažil (pritom sa celý dej odohráva v takmer jednej miestnosti). Samozrejme nie každému sadne zvolený štýl v akom je Pozemšťanovi prezentovaný a preto jeho odporučenie, či neodporučenie radšej nechám bokom. Mňa si získal originalitou a príjemným pocitom zahrávania sa s mojimi agnostickými myšlienkami, ktorý vydržal od začiatku do konca a dodnes ma celé toto nádherné dielo núti k zamysleniu.

V kinematografickoum prostredí je naozaj málo filmov, ktorých hlbšiu podstatu a kvalitu oceníte až vtedy, keď si ich pozriete druhý krát (keď samozrejme budete mať chuť na dvojnásobné pozretie). The Edge patrí k menšine. Musím tak trochu súhlasiť s kolegov Mattym, ktorý tento film nazval tzv. žánrovým mišmašom - po prvé je to z veľkej časti prírodopisne-dobrodružný film zaznamenávajúci nedotknutú prírodu nádhernej Aljašky, čo vizuálne veľmi ocením. Po druhé sa tu nachádzajú prvky drámy z klišéovského manželského trojuholníku, čo však veľmi súvisí s vyostrením charakterových vlastností spôsobenými so zatratenia v divočine a celý film môže divák nakoniec vnímať buď z prírodnej, alebo sociálno-ekonomickej sféry :D. A po tretie slúži ako bonus najlepší herec na svoje pomery z celého filmu - nepochybne medveď Bart. Vďaka nemu sú tu vnesené prvky thrilleru až horroru, ale vo veľmi harmonickej substancií, ktorá vôbec nie je na škodu. Prostredie si filmári vybrali naozaj krásne a atmosféra so všetkými okolnosťami deja sa veľmi pozoruhodne dokáže preniesť na diváka. Niektoré filmy donútia človeka zamyslieť sa nad určitými vecami, niektoré pobavia, iné zas rozosmútia, ale pri tomto diele ide len o veľký vizuálny zážitok kombinovaný so spomínaným obrovským žánrovým mišmašom a najzaujímavejšie na tom všetkom je, že to funguje.

"Hodil som granát na školskú budovu a zabil prinajmenšom dvesto detí..." Autobiografický film o najväčšom hoväde v obore rozhlasového moderátorstva svojej doby - Howardovi Sternovi. To jest Private Parts. Prešpikované hláškami, slovnými hračkami, primitívnym humorom a inými škandalóznosťami (napr. odstavec 2 a zákaz užívania siedmich obscénnych slov a ženský orgazmus v priamom prenose), ale tento film je najviac originálny a oceniteľný tým, že obrovské množstvo hercov/nehercov hralo samých seba a to sa len tak hocikde nevidí. Charakter hlavnej postavy je vymyslený celkom dobre a je tu veľmi pekne znázornený jeho osobnostný vývin. Nuž, čo už - nikdy som v podstate veľmi nevedel, kto Howard Stern v skutočnosti je, ale na základe toho, že prijal rolu v niečom ako je toto a dokonca si to nepochybne užíval, je mi všetko jasné.

Naozaj neznášam kriminálne seriály a to z veľmi pochopiteľných dôvodov: 1. nezaujímajú ma ako z vizuálnej, tak aj z obsahovej stránky; 2. sú nekonečne dlhé a po vymedzenom časovom úseku strácajú svoju kvalitu; 3. so zdĺhavosťou súvisí obrovské množstvo "prípadov", čo extrémne uberá na reálnosti; 4. po o niečo viac vymedzenom časovom úseku sa stávajú komerčnými. Tento seriál však všetky štyri faktory postráda a celkom dobre si udržal kvalitu a nápaditosť (možno vďaka tomu, že bol vysielaný len tri roky). Oproti väčšine kriminálkam je toto naozaj originálne, tvorcom nedochádzajú nápady a Tim Roth v hlavnej úlohe je naozaj geniálny a priemerný divák mal príležitosť vidieť ho v celkom inom svetle. Pre mňa je to vcelku jedno veľké pozitívne prekvapenie.

Asi začnem tým, že človek, ktorý aspoň čiastočne pozná diela pána Kinga a prinajlepšom čítal aj jeho skvost TO, tak bude k tomuto filmu pristupovať úplne iným spôsobom a pri jeho sledovaní ho budú zaujímať úplne iné dejové súvislosti, ako týpka, ktorý Kinga nepozná. Tomu sa skôr bude páčiť cirkusové predstavenie Tommyho Lee Wallacea z roku 1990. TO si pred svojou premiérou vytvorilo akýsi "kult osobnosti", o čom nie je pochýb a tak očakávania mnohých uživateľov boli veľmi veľké. Vôbec to nie je typický horor, čo mohlo sklamať práve tých slepých očakávateľov - TO je skôr mysterióznou drámou. Vo filme som si ako prvé všimol veľmi pôsobivo vykreslené charaktery postáv, ktoré sú oproti starému dielu o niečo sympatickejšie a samozrejme ma veľmi potešila aj Skarsgårdova rola klauna Pennywisea. Curry bol pomerne desivý, ale svojím vzhľadom aj osobnosťou skôr pripomínal klasického zabijáckeho klauna, akých je plný internet a práve Skarsgård vystihol Pennywiseovu jedinečnosť a vybudoval v ňom úplne iný element, keďže pôsobil nesmierne zvrátene a slizko. Jediné, čo by som filmu vytkol je trošku nepremyslene zdĺhavý záver, ale inak som celkom rád, že to vzniklo a teším sa na druhú kapitolu a dúfam, že bude natočená v podobnom duchu. Avšak, ak má byť To ešte raz sfilmované, tak by som jeho tvorcom poradil, nech sa úplne vyserú na dva prequely, či jeden extra dlhý film. Ak nemá byť filmová adaptácia len blbina, alebo v prípade nového filmu technicky lepšie spracovaná blbina, tak by bolo dobré, keby z To vznikol menší seriálik v štýle 11.22.63.

Veľmi ťažko sa mi k tomuto seriálu vyjadruje na báze racionalizmu (to pochopí každý, ktorý to videl). Regular Show posunula hranice kinematografického surrealizmu do úplne iných sfér a dá sa prirovnať k seriálu Rick a Morty, akurát v prípade, že by Rick a Morty bol o niečo viac detinský a fantazmagorický. Keď si chcete tento seriál obľúbiť, tak to tak ľahko nepôjde - najbizarnejšie na tom všetkom nie je bizarnosť deja, ale práve postavy, ktoré na bizarnosť ani trochu nereagujú a ich charaktery sa prostredníctvom toho stávajú ešte podivnejšími. Pre deti je Regular Show veľmi surreálna a obsahuje pomerne veľké množstvo narážok parodujúcich svetovú politickú scénu a popkultúru, ale pre dospelého diváka je to naopak priveľmi detinské. Ak sa teda rozhodnete seriál zhliadnuť, musíte sa pripraviť na poriadny výplach mozgu.

Všeobecne sú Strážcovia Galaxie natoľko zvláštna marvelovka, že buď ju máte radi, alebo ju nenávidíte. Človeku nejakú dobu trvá, kým sa zžije s postavami, vstrebe obrovskú dávku digitálno-vizuálnej nálože a ako bonus zaregistruje množstvo narážok a hlášok, ktoré vo filme padli. Je to teda prevažne otázkou vkusu. Ako som už spomenul v komentári prvého dielu; tento film je neuveriteľne plný farieb, digitalizácie, efektov a obrovského počtu rôznorodých postáv, že po technickej stránke je vlastne filmom animovaným. Charaktery postáv sú tu neuveriteľné, celkovo sa oproti prvej časti vyvinuli a tak isto tu nie je núdza o nadrozmernú porciu hlášok. Táto druhá časť už oproti jednotke berie dej a rozoberá príčiny a nejasnosti už viac do hĺbky, na čo som ja ako divák celkom nebol pripravený a viac by mi vyhovovalo voľnejčie tempo a dlhšia celková stopáž. Ako tak nad tým premýšľam, tak by mi vôbec neprekážalo, kebyže sa zo Strážcov Galaxie nakoniec stane seriál, ale to by bol bohužiaľ záverečný úpadok neodvrátiteľný. To ma len utvrdzuje v tom, aký kvalitný tento snímok je. Radšej to teda nechám tak a uvidím, čo nové nám prinesie tretí diel. Z astrofyzikálneho pohľadu však musím vytknúť jeden nedostatok - každé malé dieťa vie, že vo vesmíre nebude možné počuť ľudský krik. Samozrejme tam nebude možné počuť ani súbor masívnych explózií a to znamená, že všetky scény bojov vo vesmíre by mali byť automaticky nemé :D. Ale nebudem kritizovať, tá scéna s "kobercovou páskou" ma načisto rozsekala.

Drvivé percento filmov, ktorých prostredie sa extrémne vymyká platforme našej reality (či sa už jedná o sci-fi, alebo o fantasy), je poprvé bezvýnimky postihnuté klišéovitou dezilúziou prísneho rozdelenia prvkov deja na "dobro" a "zlo", podruhé sú postavy týchto filmov so svojími šablónovitými charaktermi odkázané na predvídateľný boj za dosiahnutie svojich zreteľných cieľov a potretie je v konečnom dôsledku celá komercia a úspešnosť filmu založená na nalákaní zadubeného diváka na agonicky dlhé zoznamovanie s roztodivným prostredím s absenciou hlbšej myšlienky, či nejakého presahu (reč je predovšetkým o LotR, Star Wars a Potterovinách). Faunov labyrint je však neuveriteľne originálnym a výnimočným počinom, ktorého postavy sú nesmierne detailne spracované a ich konanie je vo všetkých smeroch veľmi ťažko predvídateľné. Čo sa týka prostredia, tak film ani na sekundu nestratil svoju atmosféru a prelínanie medzi hrôzami občianskej vojny v Španielsku a medzi svetom del Torovej fantasmagórie sem perfektne zapadlo. Masky sú tu taktiež výborné a v spojení s hlavným predstaviteľom všetkých filmových kreatúr Dougom Jonesom všetko získava tú správnu, mysterióznu armosféru. Tí, ktorí čakajú masívny vizuálny masaker, si na svoje veľmi neprídu, nakoľko sa tvorcovia rozhodli ísť neskutočne krásnou menšinovou cestou a vytvorili silné a inteligentné fantasy s hlbokým posolstvom.

Popravde, ani neviem, kde by som mal začať. Ja jednoducho nemám rád, keď sa kvalitné dielo dočká pokračovania po dlhšom časovom odstupe, pričom sa drasticky zmení design prostredia, spôsob natáčania a efekty (česť výnimkám). Nehovoriac o retrospektívnych pokračovaniach. Staršie Scottove dielo Prometheus sa mi jednoducho páčilo práve preto, že na starého Votrelca na prvý pohľad ani priamo nenadväzovalo a budilo dojem kvalitného, nového a originálneho sci-fi. To je jedna vec, ktorá by sa dala Covenantovi vytknúť. Ďalej je tu fakt, že vo filme by sa malo jednať o profesionálnu posádku, pričom sa bez výnimky chová každá jedna postava prinajmenšom neľudsky a iracionálne. Scéna, kde sa nemenovaná ženská postava pošmykne na krvi, privre si nohu do automatických dverí, druhý krát sa pošmykne na krvi, vystrelí zo samopaľu do stropu, čím zapríčiní skázu celej vesmírnej lodi, je naozaj neskutočná. To by sa hodilo možno do filmu Braindead, ale rozhodne nie sem. Nehovoriac o scéne, kde sa skupinka po obrovskom masakri a vyvraždení celej posádky krvilačnými mimozemšťanmi usídli v lodnej kúpelni, kde začne prevádzkovať divoký sex!? Prečo nie, veď tu je všetko možné... Pri veľkolepom závere, kde obrovský nakladač prepichne posledného votrelca a zrúti sa s ním do medzihviezdneho priestoru, som si len hovoril, že by bolo omnoho lepšie, kebyže sa hlavná hrdinka pošmykne na moči, zvratkoch, alebo niečom podobnom a s obrovským hysterickým výkrikom spadne do nekonečne prázdneho vesmíru. To ma dosť mrzí, lebo podľa mňa by sa dalo z filmu vytrieskať ďaleko viac, než vytrieskal pán Scott, ale kvôli účasti obrovského množstva malých, ale neznesiteľných chybičiek nemôžem dať vyššie hodnotenie, než sú tri hviezdičky.