Circumscriptor

Ako prvé som si myslel, že dôvod, prečo má tento film tak nízke hodnotenie je ten, že ho z väčšej časti hodnotia ľudia využívajúci holokaustový priemysel, alebo na druhej strane ľudia, ktorí považujú holokaust za prísne faktickú a historicky overenú tému. Po zhliadnutí Popierania holokaustu však môžem povedať, že snímok je prakticky nestranný a iba poukazuje na fakty a snaží sa o pomerne verný prepis histórie od roku 1996 až po rok 2000. To znamená, že chyba je niekde inde. Film je nerozumne nastrihaný a niektoré pasáže by som o dosť skrátil a iné naopak predĺžil - táto chaotickosť a absencia hlbšej podstaty v deji sa prenáša na diváka a tak to celé budí dojem, že film mal celkovú stopáž asi 58 hodín a tvorcovia ponechali iba to "najviac potrebné". Najväčším sklamaním je však pre mňa jednoznačne hlavná herečka Rachel Weisz, ktorá pôsobí ako neuveriteľne hysterická a emocionálne nevyrovnaná žena, ktorá pri každom hlasovom prejave cudzej osoby reaguje neopodstatneným fyzickým a duševným tykom. A takto by veru herečka v hlavnej úlohe životopisnej drámy rozhodne nemala pôsobiť. To je o filme všetko. Chcel by som sa len vyjadriť k tomu, že každý má teoreticky právo popierať holokaust, pokiaľ tým nezasahuje do osobných a vlastníckych práv iného človeka. Hoci je popieranie holokaustu na Slovensku trestné, v USA tomu tak nie je. David Irving však žaloval Deborah Lipstadtovú za to, že ho označila za rasistu a antisemitu, ktorým pochopiteľne bol. Celý tento súdny proces mi ale prišiel nesmierne zbytočný, lebo od nikoho sa vlastne nič nevysúdilo a celá grupa preživších holokaustu a neonacistov nakoniec čakala tak enormne dlhú dobu len na to, kto má pravdu? To mi príde trochu zvrátené, ale história taká nakoniec občas býva.

Výpravné historické filmy s rozpočtom z ktorého by nejedného trafil šľak sa väčšinou nesú v duchu romantickej drámy, rovnako ako v prípade Pearl Harboru. Niečím podobným si prešiel aj Cameronov Titanic, ale pri tomto filme je výsledný dojem takmer opačný. Michael Bay je tak klišéovitý režisér, ako len režisér môže byť a je to tu pomerne dosť poznať kvôli naozaj iracionálnemu scenáru ("muž A" má so "ženou A" pomer, "žena A" má seriózne podozrenie na smrť "muža A" a tak jeho miesto prevezme "muž B"). A takúto zápletku by som čakal od filmu z 30. rokov, alebo od ugandského režiséra chodievajúceho pravidelne pásť kozy k Viktóriinemu jazeru. Hrozne ma ale mrzí, že film na tom historicky nie je ani tak zle a scény japonských náletov a deštrukcií lodí sú natočené a zostrihané perfektne a kebyže sa film uberá takýmto smerom, tak by jeho výpovedná hodnota bola ďaleko väčšia. Musím zmieniť, že vždy keď sa spomenie film Pearl Harbor, tak ma napadne len jediné - potopenie Arizony. Neviem či to bol zámer, ale tu je potopenie "Arizony" zobrazené ako udalosť, pri ktorej bomba zhodená z lietadla takmer roztrhla loď a v ďalšom zábere je trup lode takmer neporušený a celé plavidlo sa veselo ženie na ľavobok, kde sa nakoniec prevráti. Takto sa však potápala úplne iná loď - USS Pennsylvania, ktorú neskôr prevrátili na správnu stranu. Arizonu bomba z lietadla takmer roztrhla, ako bolo zobrazené aj tu, avšak na palube lodi vypukol požiar a rovnomerne klesala ku dnu. To by sa dalo klasifikovať ako sabotáž strihača, avšak v ďalšej scéne dajaký chlapík sebavedome vraví: "Uvnitř Arizony jsou stále ještě lidé..." a vzápätí je vo filme prestrih na prevrátený trup údajnej Pennsylvanie, kde námorníctvo z jej trupu vyrezáva mŕtvych a živých stroskotancov. To sa dá vysvetliť len tak, že Michael Bay pravdepodobne s tzv. nudným spôsobom potopenia tejto lode nebol spokojný. Whatever

Podľa väčšiny uživateľov práve táto archaická "Chapter two" predčila prvú časť, ja si ale myslím, že za ňou nepatrne zaostáva. John Wick ako celok je pomerne dobrý akčný film, aký v modernej kinematografii už dlho nebol, ale z dvojky som ostal mierne sklamaný, lebo som ju pozeral s vedomím obsahujúcim veľké očakávanie. Najsilnejšou stránkou filmu je práve záver, ktorý pôsobí perfektne dramaticky a dodáva filmu vyspelú atmosféru, ktorá tam mala byť od začiatku. Na druhej strane ma nesmierne irituje použitie lacnej počítačovej krvi vystreľujúcej desať metrov ďaleko a tvoriacej nezmyselne husté zoskupenie kvapiek z krvného výronu. Väčšine ľuďom sa prehnaná krvavosť vo filmoch páči, ale ja som jeden z tých filmových fanúšikov, ktorí predovšetkým oceňujú anatomickú presnosť a reálnosť, narozdiel od oku lahodiacich iracionálnych efektov. Je to presne ako na koncerte, kde hrá vrcholne mizerná kapela s hudbou slúžiacou ako zbraň hromadného ničenia. Nedostatky v hudbe sa tak snažia vyriešiť rôznymi efektami a show na pódiu. Tak je to aj v prípade Johna Wicka, lenže ten by až také nedostatky nemal, čo ma privádza k záveru, že buď si bol režisér neistý, alebo bol film robený pre ľahko stupídne publikum. A to ma pomerne mrzí.

Nie som veľkým fanúšikom seriálov a keď sa mi nejaký zapáči, tak to už musí byť extra kvalitný. Vzhliadnutie Modernej rodiny som vôbec neplánoval, ale nakoniec sa z toho vykľul jeden úžasný seriál. Jednoducho sa ho neviem zbaviť, či chcem, či nechcem a je pomerne príjemne návykový. Viem, že porovnávať hrané seriály s animovanými nie je vhodné, ale takúto príjemnú návykovosť som naposledy zažil pri Griffinovcoch. Musím uznať, že to nie je až taký klasický sitcom, je natočený preveľmi zvláštne a jeho humor nie je pre každého. Narozdiel od väčšiny podobných snímkov tu hrajú celkom známi herci, ktorí si už niečo zahrali a fanúšikov Married with Children určite poteší účasť Eda O´Neilla. Zo začiatku bolo pre mňa veľkým prekvapením, že tvorcom seriálu je sám Christopher Lloyd, až neskôr som sa však dozvedel, že sa o "toho" Lloyda bohužiaľ nejedná (informácia pre fanúšikov seriálu, ktorí o tomto fakte nevedeli).

Záhadu Blair Witch si vážim z toho dôvodu, že začala ošial za Found footage filmami, aj keď väčšina z nich v skutočnosti nestojí za nič. Dovolím si však prirovnať tento film k situácií, kde istý študent na výstave v Londýne vystavil z recesie ananás kúpený v miestnom supermarkete. Mnoho tamojších umelcov tento objekt ospevovalo ako "významné dielo" apod. A o to práve ide. Ako môžem uznávať, či dokonca uctievať film, ktorý by som z väčšou, či menšou dopomocou zvládol natočiť aj ja sám? Aj keď sa mi veľmi nechce, ale predsa len musím uznať, že Blair Witch je celkom dobre zostrihaný a je tu celkom pekne nadávkovaná mrazivá atmosféra spočívajúca v strachu z neznámeho, ale ten záver, aký môžeme vidieť v čisto béčkových hororoch ma dočista odrovnal. Už dlho mi nič tak katastrofálne nepokazilo dojem z celého filmu, ako práve toto a keby idiotského záveru nebolo, som ochotný dať aj štyri hviezdičky. A od 18 neprístupný? To ako vážne? To je asi to isté, keď v Televíznych novinách povie milá pani Puškárová tú jej populárnu vetu: "Zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov a citlivé povahy...". To jest: v reportáži akurát uvidíme rozmazaný, rozpixelizovaný a trasúci sa obraz, rovnako ako v Blair Witch.

James Mangold je pomerne veľkým fanúšikom Johnnyho Casha, čo sme mohli vyzistiť podľa tohtoročného trháku Logan. Práve tam zaznela pri záverečných titulkoch "When the man comes around" a "Hurt" v traileri. Čo sa však týka tohto filmu, je to jedno veľké prekvapenie. Tým prekvapením ani nemyslím kvalitnú prácu vykonanú scénaristami či réžiou, ale skôr ma fascinoval spevákov podivuhodný kolobeh života, o ktorom som očividne doposiaľ vedel len veľmi málo. Začnem teda rozoberať jeho životopis podľa filmu. Spevákovo detstvo je tu vyobrazené dosť depresívne, priam hrôzostrašne a bratova smrť na cirkulárke je tu nie až tak historicky korektná, ale ako stručný zdroj informácií postačí. Na nemenovanej internetovej stránke, ktorá práve ako tento zdroj informácií slúži, som sa dočítal, že brata malého Casha cirkulárka rozrezala "takmer na polovicu". Vraj po tomto štýlovom zranení žil ešte 7 dní, ale po rozrezaní na polovicu by však bol maximálne za minútu mŕtvy. To sa akosi prieči štandardnej logike. Ale nechajme cirkulárky cirkulárkami. Cashova neskoršia spevácka kariéra a jeho zoznámenie s June Carterovou je tu vytýčené veľmi detailne, čo oceňujem. Akosi mi tu ale chýba nejaké ukončenie. Signál, že príbeh sa jednoducho skončil, aby divák nemusel čakať idiot na minimálne polhodinovú potitulkovú scénu, ktorá by vykresľovala zvyšný život Johnnyho Casha, jeho starobu a smrť. Viem, že nebolo nutné vyobraziť celý jeho život, ale keď už teda nie, film sa mohol rozumnejšie ukončiť. Speváka som odjakživa chápal ako ničím sa nezaoberajúceho, pohodového týpka, ale vidím, že to bol v skutočnosti ustarostený, neurotický násilník so silnými sklonmi k závislosti na liekoch. Joaquin Phoenix podľa mňa nie je do hlavnej úlohy zrovna dobrá voľba, hoci hral výborne, je na ňom ale vidno, že je proste a jednoducho hollywoodsky herec. Za to skutočný Johnny Cash vyzeral až priveľmi obyčajne a Phoenixov výzor mi skôr pasuje na Elvisa Presleyho, ktorého si tu mimochodom zahral Tyler Hilton. Reese Witherspoon sa do svojej úlohy naopak excelentne hodí, ale pomerne ma prekvapila Ginnifer Goodwyn, hrajúca typickú na všetko sa sťažujúcu, hysterickú ženskú, žijúcu iba z peňazí jej muža (podobne ako Michelle Pfeiffer v Scarface). Škoda, že sa dnes neuchytila role v nejakom lepšom filme, lebo podľa mňa je jej potenciál ako herečky neskutočne slabo nevyužitý.

Robert Zemeckis je jeden z mála filmových režisérov, ktorých starnutie sa nijak obzvlášť neprejavuje deformáciou a úpadkom jeho filmovej tvorby. Dôkazom toho je práve The Walk. Film je perfektne zostrihaný, veľmi dobre zachyťuje práve momenty a ústrižky jednotlivých pasáží. Skutočne musím pochváliť digitálne a vizuálne efekty, ktoré už nie sú na úrovni animovaného filmu, ale skutočne vytvárajú ilúziu skutočnej atmosféry mesta a mrakodrapov. Jedinou slabinou, ktorá narušila krásnu vycentrovanosť snímku, je sám Joseph Gordon-Levitt. Nech robí, čo robí, jednoducho sa mi vôbec nehodí do role, ktorú má predstavovať. Nehrotil by som to tak, ako napr. J*A*S*M, to jest prirovnávať ho k psovi z reklamy na Kofolu, ale herec má vzhľadom na skutočného Philippea Petita absolútne odlišný a nežiadúci vzhľad, ktorý v kombinácií s dabingom pôsobiacim odporne a drzo, vytvára nechuť a nezaujatie voči hercovi a celému prostrediu, kde sa nachádza. A to film veľmi kazí, čo mi je dosť ľúto. Pre Američanov je celé World Trade Center veľmi citlivá téma, ktorá predsa "otriasla celou USA", tak si myslím, že tam bude mať tento film väčšiu pamätnú hodnotu sprevádzanú silnejším diváckym úspechom.

Množstvo uživateľov vyčíta Apocalyptu práve to, že sám film nie je rozhodnutý, pre aké publikum je v skutočnosti určený. Vraj pre dospelého diváka tu je priveľmi jednoduchý dej a naopak pre deti je tu príliš veľa násilností. A s týmto tvrdením vôbec nesúhlasím. Musíme si uvedomiť, v akom prostredí sa film nachádza, aké uvažovanie majú hlavné postavy a až potom by sa dal film nejako subjektívnejšie zhodnotiť. Mel Gibson je vďaka prínosu scientologickej cirkvi do jeho života prenáramný psychopat, o čom vypovedajú aj jeho filmy. Je tu veľa kladov, ako napr. jaguár útočiaci na lebečnú kosť, ale rovnako aj veľa záporov. K nim patria hlavne skupinky Majov nezmyselne prepadávajúce a vraždiace domorodé osady a nepochopiteľné vyvreskovanie a rečnenie na májskej pyramíde, ktoré až nápadne pripomínalo odkaz na akýchsi diktátorov modernej doby. Krásne nasnímané prostredie nedotknutej prírody natočené kamerou Genesis (ktorá mimochodom stojí toľko, ako priemerný slovenský byt, či dom v Bratislavskom kraji) a nikdy neomrziteľná hudba Jamesa Hornera však vytvárajú prenádherný celok, pri ktorom je pomerne veľká škoda, že sa nedočkal nejakého toho Oscara. Obzvlášť náherná je nenapodobniteľná scéna skákania do vodopádov a tú som si práve asi najviac odniesol z celého filmu. Bonusom je záverečný príchod Portugalcov či Španielov (možno dokonca samotného Krištofa Kolumba) do Ameriky.

Logana som si predstavoval ako nejaký voľne dotiahnutý súbor dejov, ktoré majú od ságy X-Men pomerne ďaleko. Niečo podobné ako minuloročný Deadpool, ale s vedomím, že sa bude poberať skôr na viac dramatickú pasáž, ako na tú humornú a satirickú. Film je však bezpodmienečne nad moje očakávania, úžasne a dôstojne uzatvára celú ságu s presvedčením, že jej posolstvo tu zostane ešte poriadne dlho. Singerovi a Vaughnovi X-Meni boli typickí tým svojím odhodlaním pre komerčnosť, ktorá sa mi vo veľa ohľadoch nakoniec pozdávala. Toto je ale úplne iný rozmer, neskutočne vyzretý film, ktorý už dôstojnejšie a pokrokovejšie celý príbeh uzavrieť nemôže. Jediné, čo by som mohol vytknúť, sú trochu nereálne, prílišne krvavé scény. Iné negatíva tu už nechecem rospisovať, z dôvodu, že pravdepodobne ani nejestvujú a ich zmienenie by narušilo vrcholne pevnú istotu a hodnotu filmu. Zo smrti a hromadnému vyhubenia všetkých nám známych postáv zo starších dielov je divákovi pomerne smutno, ale dokážem sa nad to nejako povzniesť cez fakt, že film sa odohráva v budúcnosti. A to znamená, že všetky postavy v dnešnej dobe ešte žijú (dá sa to nazvať povzbudivou filozofiou). Už si ani nepamätám, kedy naposledy vo mne nejaký film zanechal tak silnú spŕšku emócií. Obzvlášť záver je dosť silný a spolu so záverečnou hudbou "When the man comes around" od Johnnyho Casha budí dojem naozaj pozoruhodnej mozaiky neskutočného potenciálu prepracovanej do najmenšieho detailu.

Nechcem žiadnou formou šíriť akékoľvek formy rasizmu, ale dovolím si povedať, že je vysoko pravdepodobné, že černosi sa radi prezliekajú za vyžraných, odporných a povahovo absolútne neetických ľudí. Ak nie všetci, tak aspoň Eddie Murphy a Martin Lawrence :). Eddie Murphy je pre mňa jednoznačne nulový komik a ak mám vystihnúť jeho typickú formu humoru, tak ju vystihuje práve tento film. To jest: humor na ktorom sa budú smiať deti do 10 rokov so začínajúcou disfunkcoiu nervovej sústavy mozgu a miechy, ale kvôli viac ako trojcifernému množstvu sexuálnych narážok a nepredstaviteľných úchyliek tvorcov si to ani tie úbohé deti nemôžu pozrieť. Tak vznikol jeden gigantický problém - pre aké publikum je tento film určený? Tak na túto otázku nie som schopný odpovedať. Jediná pozoruhodná scéna, na ktorej by sa dalo zasmiať, je tá, keď Rasputia prerazí drevený plot po tom, ako sa skĺzla po tobogáne. A za tú jednu scénu zhliadnutie filmu skutočne nestálo. Všetky tie nominácie na Razzies, alebo inak Zlatú Malinu sú viac ako oprávnené a je veľká škoda, že ich nevyhral aj sám režisér, Brian Robbins.