Arkanoid

Early 1700s. Spočiatku sa dozvieme pár poučení o tom, že nie každý nobleman musí mať aj kladné vlastnosti. Rozprávačka nás pozýva do školy kaligrafie, kde sa učia samuraji, na oslavu narodenín senseia. Vládne tu radosť a opojné tóny ich hudobných nástrojov. Začína sa nespravodlivý boj v škole medzi aristokratom a chudobným v ktorom rozprávači (ak jeden, vie parádne meniť hlas) výborne plnia svoju funkciu a tiež udávajú časť tempa príbehu. Hanba väčšia ako schopnosti hlavného hrdinu ho gniavi k zemi, až ho nazývajú hadom. Vývoj príbehu je tragický a je škoda spoilerovať. Práve príbeh je najväčšou kvalitou filmu, či už vo svojich jednotlivostiach alebo komlexnosti. Ani herecké výkony a hlavne schopnosť rozprávačsky rozprávačov) sa nedajú zahanbiť a spolu s príbehom tvoria výnimočný film o tradičných hodnotách samuraja v pomýlenom svete, ktorí dokážu oceniť fanúšikovia aj kritici. Trochu nevýhodou je postava Heizabura, ktorá vyzerá v istých ohľadoch trochu nereálne. Jeho neustále dostávanie sa do problémov pramení z nulovej empatie ohľadom toho, ako ho vnímajú iní ľudia. Žije v ideáli o sebe samom a myslí si, že ostatní alebo aspoň niekto, o jeho pozitívnych kvalitách vie tiež. Tým pádom on nedokáže rozpoznať, kedy na situáciu tlačí a kedy nie a už je v problémoch až po uši. Okrem toho sa z nich nevie poučiť a robí ich znova (druhá bitka v reštaurácii už je mimo). Takému človeku by som nenechal ani polievať záhradu, lebo tento typ nemyslí na dôsledky svojich činov v budúcnosti. Ale vzhľadom na otaku a suicide rates v Japonsku asi hrdina reálne vyzerá. Vzhľadom na jeho závislosť na ženách mu neviem naplno fandiť. Pomaly postupujúce obkľúčenie niekoľkých desiatok policajtov okolo jedného neozbrojeného plačúceho muža je trápne. Táto scéna si zaslúži paródiu, ak ju ešte nedostala. Film dlho čaká na poriadnu akčnú scénu a keď ju dostane, s dnešnými veľmi neobstojí a dosť pripomína grotesku. Film mal naviac, ale nie vždy vsadil na správne kone. Prvá polovica filmu nastaví slušnú latku kvality, ktorú tá druhá nevie dobehnúť a dramaticky sa stráca.

Videl som 63 min. verziu. 5 minút trvá, kým uvidíme stojaceho zajaca v ľudskej veľkosti so žmurkajúcim okom. Alicin duch vystupujúci z jej tela najprv vyzerá ako nepodarený vizuál, ale všetci si môžem domyslieť, čo blikanie jej obrazu znamená. Blikanie trvá našťastie len pár sekúnd a potom sa jej obraz ustáli. Inak ale zvieracie masky nie sú veľmi podarené, veľmi sa poľudšťujú, ale veľa sa s tým v tej dobe asi robiť nedalo, možno dodať nejaký efekt natočených zvierat by bolo lepšie, ale možno vtedy toľko materiálu so zvieratami nebolo. Zväčšeniny a zmenšeniny fungujú. Motivácie postáv sú fantastické. Alica sa nejakým zázrakom sa v hlave stará o to, či dá vojvodkyňa zajaca popraviť alebo nie, pritom dostala do zajaca len strohú informáciu, že vojvodkyňa ho popraví. Zaujme aj rozhovor s húsenicou na hríbe. Film pre mňa okrem slabého dobrodružstva a slabších postáv zaostával aj v zobrazení fantasy prvkov, na čom sa podpísal jeho vek.

Zelená dedina je veľmi pekne zanimovaná. Obrazom sa dlho nekocháme, ale strieda ho iná vizuálna slasť, a to plyn ženúci sa cez túto dedinu. Dočkáme sa ležérneho Zekeho vysvetľovania minulosti, ako stvoril Titanov. Les sekvojí tomu robí majestátnu kulisu. Niccola pre Jeanom prepadne šialenosť, no netušíme prečo, aj keď je dobre stvárnená. Gabbi tu znova ukazuje fanatizmus, čo je šialené pri pomyslení, ako sa tejto postave podarilo prežiť. Jednoducho, fanatizmus v tomto momente je už dosť mimo. Jej postava výborne prežila napriek fanatizmu kvôli Falcovi, ktorý ju ľúbi, ale môžete ľúbiť fanatika a mať pri tom zdravý úsudok ohľadom ostatných? Z toho mi vyplýva, že najmenej jedna z postáv Gabbi a Falco je nereálna, možno obidve. Dočkali sme sa s nimi však krásne vyhrotených dramatických scén, pri ktorých sa mimochodom odhalila časť Zekeho plánu, ktorý má teraz nejasný cieľ. Levi ľutuje predošlú pomoc Erenovi a tvorcovia umne zobrazili smrť všetkých ľudí, ktorí pri Erenových záchranách zomreli cez 4 rýchle kompilácie obrazov za zdrveným Levim. Epizóda opäť končí napínvo, aj keď trochu neuspokojivo. Ako sa toto rozmotá za 3 epizódy, je mi zatiaľ veľkou záhadou.

Golema hrá sám režisér Paul Wegener. Je chybou pozerať americkú verziu. V americkej verzii je obraz len čierny. Síce sa z nej viac zachovalo, ale 85 minút nemeckej verzie je oveľa atmosférickejších. Už od prvých minút deja v 3. minúte sa divákovi prihovára temná hudba škrípajúcich, zle ťahaných huslí a krásny obraz hviezdnej oblohy cez modrý filter s nazeleno žiariacimi hviezdami. Špicaté klobúky; pokrivené priestory expresionizmu, motlidba a židovská kultúradávajú pri správnych uhloch kamery vynikajúci vizuálny zážitok za vzrušujúceho hudobného sprievodu napríklad bubnov. Lepšie ako v americkej verzii tu vynikne aj v nej oceniteľný klobúk/koruna nemeckého cisára, ktorý tu má viac detailov, lepší filter a dramatickú strunovú hudbu exotického nástroja. Veľká brána židovského mesta tu tiež budí rešpekt, ale filter je tu tiež oveľa lepší ako v americkej verzii. Stará zvonica s trsami trávy vedľa schodov vyzerá fantasticky aj tu. Maska Astarotha vyzerá trochu staro (nedokonale), ale atmosféru to veľmi nekazí, vyvolávací kruh má temnú atmosféru. Zápletka sa celkom dá, aj keď medzery má v nedokončenej práci či slabej akcii zbytočného opakovania rovnakej neúspešnej techniky s filmovým držaním dýky. Ťahanie ženy za vrkoče po zemi ale napĺňa sadistické chúťky a musela to byť vtedy dosť diskutované scéna, aj keď ide len o maketu. Výborný zástupca nemeckého expresionizmu. https://www.youtube.com/watch?v=oB4h_cyB0ds&ab_channel=ClassicMoviesLibrary

Mladý intelektuál si kúpi obraz starého muža, ktorý sa z povedzme expresionistického štýlu maľby zmení priam na reálnu podobizeň, akú by poskytla fotka. Herecky a kostýmovo fajn, nápad tiež poteší, hlavné negatívum je to, že sa z filmu zachoval len fragment.

Dcéra predstavuje svojho vytúženého nápadníka otcovi, ten má však pre ňu nachystanú zámožnejšiu partiu. Všetko vyrieši prekazenie lúpeže, po ktorom je pá za statočnosť odmenený. Dá sa ceniť herectvo a humanistické posolstvo. Film je príliš krátky, aby sa doň zmestilo viac.

„You know, where this road leads?“ The Man of the God, zarastený kazateľ v obleku epicky akoby zastaví auto na ceste a začne kázať priamo divákovi. Film trochu zaostáva hudbou, ale bez zbytočných dialógov ide priamo k veci, aj keď si dovoľuje prológ s neúspešným rape a drsným sfackovaním. Našťastie sa vysvetlí, že toto Lorna nie je. Tá je sexuálne neupokojená mladomanželom, ktorý jej zbytočne vyznáva lásku (poučné scény, ako by muži nemali komunikovať so ženou). Spomienky na prvý sex a svadbu sú trochu výplňou a kvôli malému rozpočtu ich režisér zobrazuje ako pohľady kamery na piknik a kostol. Rovnako výplňovo pôsobia jej spomienky na život predtým obmedzené do zobrazenia krátkych, niekoľkosekundových pocitov. Tieto scény už aj tak len zdôrazňujú jasné rozpoloženie hlavnej ženskej postavy. Pokrútený svet Russa Meyera úspešne cieli na prvú signálnu sústavu a ide mu to. Čo mu už nejde, je zaujímavé vykreslenie jednoduchých postáv tak, aby ich divák mohol mať rád a dej so spádom, ktorý by diváka držal v neustálom napätí. Prvý násilník má okrem prvej, celkom adrenalínovej scény potom už len veľa nudných scén a zráža film do podpriemerného béčka. Ale aspoň si slušne plní povinnosť naštvať hlavného hrdinu. Bitka je celkom fajn, ale nič svetoborné, väčšinou sa využíva box a trochu lopaty či vyskakovačka. Ku koncu sa napätie snaží vytvoriť swing, ale veľmi to nefunguje. Rozhodovanie postáv je dosť skratkovité a náladové (len jedna postava je žena) a násilia je tu príliš málo, aby film zaujal.

Ťažko sa hodnotí len zo štvorminútového fragmentu. Golem vyzerá príliš ľudsky, aj veľkosťou, aj pohybmi. Postavy nerozmýšľajú takticky, chlap sa ním skoro nechal zabiť, keď mohol pred golemovou pomalosťou ujsť. Podľa videného by som ocenil ako tak snaživé herectvo, inak neviem, čo ďalej.

„That was great, girls. But rock‘n’roll is not my cup of poison.“ Film má 109 min. podľa wikipédie. Záujem diváka začne už v prvej minúte, kedy rôzne oblečení hrdinovia utekajú do priestorov honosného sídla a jeho okolia. Žena v negližé, nacistický dôstojník či rímsky vojak. Rímsky vojak, zdá sa, nemá zľutovanie a prekvapí aj naoko spiacu nahú ženu. Potom tu máme strih a párty so songom, ktorý hneď nakopne a donúti diváka dopozerať film už len z toho dôvodu, aké kúsky sa tam ešte nachádzajú. Dialóg z predných sedadiel auta začal tým, či to chlap chce robiť, ona na to, že ak chce, tak teraz, on či tu a ona, nie v L.A. a odvtedy sa rozprávajú vyše minútu s krátkymi pre i proti na mesto s prestrihmi na poznámky, ktoré spomínajú. Tento dialóg je hravý a veľmi poteší, až si zaslúži cenu Quentina Tarantina. Ale neostáva v tom sám. Z úst právnika, najväčšieho záporného hrdinu filmu, sa dozvedáme odkaz na exploitaion film režiséra. Tento žáner nezaprie v pár násilných krvavých scénach, ktoré sa však väčšinou týkajú zlomených nosov a korešpondujú s vyznením filmu. Napriek tomu by sa dal príbeh predstaviť aj bez nich, lebo to sú veľmi silné momenty, ale nerušia tak, žeby z toho malo byť výrazné negatívum filmu. Prvá párty poteší, je zložená z rôznych ľudí, čo sa chcú zabávať, čudných dialógov a divných tanečných pohybov. Film nie je len o zábave, ohováračkách, ale aj o hviezdnych manieroch, ktoré ľahko stúpajú do hlavy či dopadov niekoľkých sebeckých rozhodnutí na ostatných. Bol by z toho aj kvalitný dramedy seriál, s drama momentami ako z BoJacka Horsemana. Ku niektorým dramatickým udalsotiam sa pristupuje trochu komediálnym štýlom cez strih a rýchlosť zobrazenia po sebe nastupujúcich udalostí, ale stále sa dá cítiť len dráma. Dočkáme sa aj filozofie od pornstar a film sa dá bez váhania označiť ako kult. Dojem trochu kazí až záver. Skoro všetky postavy majú uzavreté dejové línie, len Z-Man (každý chce svojho Malcolma McDowella) akosi nie, lebo mu nebola doteraz vo filme venovaná dostatočná pozornosť. Posledná párty pomotá hlavu skoro všetkým svojím účastníkom a pretože nemala pre svojho hlavného hrdinu v predošlých udalostiach dostatočnú gradáciu, vyznieva ako z iného filmu a nekorešponduje mi s predošlým dejom. Napriek tomu nie je úplne pritiahnutá za vlasy, ale film by bol možno lepší bez nej. Exploitation scény v nej sú ale dobré. Spoiler: film sa stáva paródiu, keď pri čo najskoršej pomoci kamoške v ohrození života maniakom v rauši sa partia zdržuje naložením vozíčkara do auta. Ale vlastne, vtipný nadhľad fungoval celý film. To poučenie na záver o každej významnej postave je celkom fajn, ale tiež sa dá bez toho zaobísť. Jazykové okienko: oft-times; bogart; simon-pure; no-no; stone gas; rain check; square; john; cat; make out; have a ball; far out; raise the dickens; pinch-back suit; be a gas; switch-hitter; pussycat; slient bit; downer; buckaroo. „Look there. Lance Rocke. Greek god and part-time actor. See how well he performs? His is a special talent. The golden hair, the bedroom eyes, the firm young body. These are the tools with which he plies his trade. All are available for a price.“ –„People who wear sandals must not get very many volunteers.“ –„There’s nothing like a Rolls, Harris. There’s nothing like a Rolls. Nothing, Nothing like a Rolls. Not even a Bentley! Not even a Bentley!“ –„What does sex amount without guilt?...Take away the guilt, and who’d ever want to get laid?“

„The film is dedicated to all Brothers ad Sisters who had enough of the Man.“ Začína sa nehybným obrazom sústredenej herečky, ktorý sa rozpohybuje. Divák nerozumie najprv zobarzeným černoškám, potom sa film presúva na citáty vedľa bežiaceho asi hlavného hrdinu stvárneného Mariom van Peeblesom. Prestrih na 5 stojacich černošiek pozerajúcich sa na malého černošského chlapca jediaceho a sediaceho za stolom, ku tomu hypnotický zvuk, za aký by sa nehanbil ani David Lynch. Jedna z nich ho zvedie a má s ním sex, pri ktorom sa dozvieme, ako vznikol názov filmu. Potom sa už pozeráme naňho v dospelosti, kedy nestratil za mladi nadobudnuté znalosti a výkon a stal sa členom černošskej mafie. Z deja sa hlavný problém zápletky dozvedáme až v 20. minúte, kedy sa Sweetback rozhodne neuposlúchnuť svojho černošského šéfa, ktorý ho požičal svojim bielym obchodným partnerom, úplatným policajtom, ktorí unesú a bijú nejakého člena gangu – černocha. Po chvíli sa Sweetback rozhodne, že sa za černocha postaví, ale len kvôli tomu, že je to jeho rasa, pritom nepozná, čím sa previnil voči policajtom. Bieli obchodní partneri jeho šéfa pritom nevykazovali žiadnu rasovú zaujatosť. Keď si divák domyslí, že Sweetback pokojne bol požičaný policajtom aj predtým a nemal problém biť bielych, myšlienka filmu nie je v poriadku. Scéna je zle natočená, zle osvetlená, ohraničená farebnými filtrami scény ťažiarenského stroja nevidíme, do čoho Sweetback bodá, aj keď si to vieme domyslieť. Nejde z nej toľko adrenalínu, koľko by mohlo ísť. Toto nie je jediný fail obrazu. Napríklad také prelínanie viacerých obrazov, kedy sa dejú 2 súčasne, je dosť fail aj na 70. roky. Sweetback na úteku je scéna veľmi hlúpa, len beží a aj bez toho je jasné, čo nám chce scenár povedať. Navyše je do tejto scény vtlačený animovaný obraz bielych (len biela farba, aj topánky) utekajúcich nôh, ktorý scénu robí ešte hlúpejšou, nudnejšou a poukazuje na nízku latku štýlu tvorcov. Rasizmus, na ktorý chce film upriamiť pozornosť, je prítomný až v 30. minúte. Film by chcel byť asi kultový, ale žiadny detail tu nie je prepracovaný. Pri nočných scénach chýba poriadne osvetlenie na hercov, ktorí sú béčkoví. Hudba v scénach je nevýrazná. Jazzová trúbka veľa napätia teda nevytvára. Z hlášok baví až tá v 49. minúte, kedy sa Sweetbacka pýtajú, v akej disciplíne chce mať duel. Tento asi jediný pozitívny moment filmu, vyslovenie jeho jednoslovnej kvalitnej hlášky, je na celý film dosť málo. Najsmiešnejšou scénou (nechcene) je prepadnutie dvojice chlapcov s najväčšími problémami vo filme dvojicou policajtov, kedy sa im nie vlastnými schopnosťami, ale pomocou strihu, ktorí ich schopnosti finguje, podarí ujsť. Proste frajerinu za každú cenu netreba tlačiť všetkými prostriedkami. Tí psi na konci sú mimo. Psovod sa začne biť so šerifom a jeho vycvičené psy nič, mierumilovne na dvojicu pozerajú. Hypotézu, že scenár asi ani nebol napísaný, potvrdzujú 4x opakované vety staršej černošky v 70. minúte. Vo vážnych žánroch film neobstojí a žiadny ľahký v popise nemá. „Oh, you gotta sweet... you gotta sweet sweetback.“ „What is gonna be, babe?“ „Fucking?“ –„That‘s not him.“ So what?“ Starring: the black community :D Jazykové okienko: sweetback; cat.