Arkanoid

Hrá Pandora Peaks, Tundi, Anthony James Ryan a ešte nejaké prsnaté ženy. Rozprávačom je tentoraz samotný Russ Meyer. Ukazuje pekné výtvarné umenie, samozrejme, svojej obľúbenej témy, veľkých ženských pŕs. Režisér predvádza svoju zábavnosť dokumentárneho štýlu, svoj legendárny strih trochu v slabšom meradle ako v jeho vrcholoch, vracia sa určitými scénami, miestami a hercami ku svojim predošlým filmom, ako Faster Pussycat! Kill! Kill!; Beyond the Valley of the Dolls; Beneath the Valley of the Ultra-Vixens. Ťažobné stroje na ropu prestriháva s cvičením v posilňovni na stroji Trimax. Zosiluje niektoré zvuky a iné dáva tam, kde nepatria na zdôraznenie nálady situácie. Humoru to ale veľmi nepomáha.

„No shit.“ Zase u máme, ako v Supervixens, tú hrdú úvodnú pesničku v úvode. Účinkuje aj Meyerov dvorný herec Henry Rowland. Jeho hrdina si tu potrpí na spanie v rakvi a pozeranie cez plachtu. Tu už máme, ako asi v jedinej Meyerovke aj hranie počítačovej hry. Spolu s prsatou priateľkou si spievajú pri sexe. Opäť tu máme sexuchtivé ženy, ktorým niektorí muži nestačia. Vo filme je krv z úst štylizovaná do iných farieb, líši sa vždy od postavy k postave. Kvalite filmu to však veľmi nepridáva. Dočkáme sa niektorých bláznivých scén, ale chýba im viac vtipu.

Víta nás nahá rozprávačka na strome. Už pri úvodných titulkoch sme svedkami sexuálnych scén. Máme tu angličtinu, španielčinu a nemčinu v BDSM komnatách nejakého hradu. Jednotlivé orgazmické scény sú aspoň spočiatku zostrihané tak, aby sedeli s hudbou či nadväzovali vrcholmi medzi sebou, bohužiaľ, napriek vystupňovaným sexuálnym scénam je ich komediálnosť niekedy priveľmi primitívna, dráme, ako znásilneniu a vražde naopak chýbajú dramatické momenty, ako psychické ovplyvnenie či záležanie diváka na postave. Až po prvej polhodine ma to začala viac baviť vďaka fajke v aute, kde sa vystupňovalo odtrhnutie podrážok, klebetiaci chlapi a zahanbení pocit šerifa po. Do baru vstúpi drevorubač, sekeru oprie o bar a kamera si vychutnáva jeho mohutný chrbát. Čo nám týmto komediálnym zobrazením Russ Meyer vraví? Dozvieme sa až tesne pred záverom. V bare panuje sexuálny harassment chlapa, čo predtým za peniaze uspokojoval Dolfíka. Bohužiaľ vo filme prevláda viac šialenosti ako skutočného humoru a jednotlivé scény sú nevyrovnané.

Russ Meyer začína nejakou hrdou hudbou. Ideme na pumpu, kde sme svedkami flirtu ženy, čo tankuje a pumpára, čo má na linke frajerku. Vzniká z toho hádka, podozrenie z nevery, sex, nebezpečná hádka s presahom do mužovho renomé. Zábavný príbeh sa dotýka kontúr komédie, drámy aj krimi. Haji tu hrá barmanku Superhaji, zahalenú len na bradavkách a v rozkroku, ale s ornamentami aj po tvári. Policajta hrá Charles Napier, od Meyera známy z Cherry, Harry, & Raquel!. Aj tu hrá postavu menom Harry. Hrajú tu aj minimálne dvaja herci z Beyond the Valley of the Dolls, Henry Rowland a John Lazar, teraz ale bez spoločnej scény. Dej sa točí okolo najprv okolo len jednej sexuálne chtivej ženy, ktorá v mužoch prebúdza šialenstvo. Neskôr ich je viac a na všetky narazí hlavný hrdina a dostávajú ho do problémov, čo prináša istú predvídateľnosť. V scéne najväčšieho násilia sa ozve výrazný song z rádia. Suck it, suck it up scéna tu už nepôsobí tak dobre ako v Motor Psycho. Russ Meyer si tu vymyslel aj fantasy hlúposti, navyše v zlom vizuálnom prevedení. Prvá polhodina sľubovala väčšie šialenstvo, ako nakoniec Meyer doručil. Najprv šlo o nepredvídateľnú melu, potom väčšinu filmu bohužiaľ o jasnú predvídateľnosť.

Black Snake je otrokárov bič. Russ Myer začína netypicky, heroickou hudbou a ostrovom. 1885. Otrokársku dobu predstavuje už klasicky, rozprávačom. Jeden černoch vyzerá ako Telly Savalas. Zaznejú aj typické nadávky nigga či white trash. Čierni vojaci s bielou vojačkou narúšajú zabehnuté poriadky. Dočkáme sa bičovania s dramatickou hudbou. Príbeh je trochu zamotaný s jedným veľkým odhalením a napätie kvôli všadeprítomného násiliu stále visí vo vzduchu. Režisérovo umenie tu veľmi nevidieť. Dialógom chýba jeho šmrnc, nie sú tam útočiace drzé hlášky ako v Faster, Pussycat...Kill! Kill!, ani sexuálne ako vo Vixen!, ani trefne komentujúce spoločnosť ako v Beoynd the Valley of the Dolls. Myerov úžasný strhujúci strih tiež chýba. Herci nie sú charizmatickí, aj keď úlohy sa im dajú veriť (najviac pobaví biela pravá ruka ladyship, ktorému kvôli jeho dikcii nie je rozumieť). Ich postavy však nemajú kultový presah mimo svojho filmu. Násilie sa tu neukazuje v originalite a ukazuje sa len v scénach, ktoré rozpočet dovolil, čím nie všetko, čo je vo filme začaté, divák aj naplno uvidí (Russ by bol určite rád aj za pomalé spaľovanie mäsa). Ostáva možno nevyužitý potenciál alebo nezvládnutá téma. Nie každý vie totiž otrokárstvu vdýchnuť originalitu a zápal pre spravodlivú vec alebo bezbrehú pomstu.

„Yet violence doesn’t only destroy, it creates and molds as well. Let’s examine closely then this dangerously evil creation, this new breed, encased and contained within supple skin of woman.“ Začína klasicky rozprávač a rovnako klasická hudba Meyerových filmov. Z vymenovaných profesií rozprávačom si príbeh vyberá klasicky tú najviac spojenú so sexom, go go club dancer. Tu Russ Meyer predvádza svoj výborný štýlový strih, tentoraz z dynamických pohybov tanečníc na uslintaných chlapov, ktorí hláškujú nadržané reči. Kvalitný dojem je umocnený zlomyseľným ženským smiechom, autonaháňačkou a dobrodružnou hudbou. Zahrala si tu aj Haji, známa z Motor Psycho. Tu získala úlohu Rosie a druhé miesto po veliteľke ženského gangu. Hrá tu a starý farmár Stuart Lancaster z Mudhoney, teraz v zápornej úlohe. Hrá sa tu aj chicken game s autami, čo býva vždy výborná napínavá scéna. Russ Meyer opäť využíva hravé dialógy v spontánnej spoločnosti tentoraz striptérok. Prsnaté ženy tu štylizuje ako bad girls a good girl ich neodbieha svojou veľkosťou. Pri rozhodnutí zbohatnúť na nie úplne normálnej rodine sa roztáča kolotoč rôznych manipulácií, ktoré dávajú príbehu šmrnc. Rodina aj partia po čase ukazujú svoju nekompaktnosť, čo má za následok zaujímavé scény plné manipulácií. Výčitku mám trochu ku úderom rukou natenko po chrbte, kedy sa mi zdá, že nie sú tak efektívne, ako si film praje. Jednoducho, v boji na zemi sa mi sekanie rukou nezdá vôbec účinné a nevidel som ho na vlastné oči, ani v MMA zápasoch. Inak som si film užil od začiatku do konca. „But a word of caution... handle with care and don’t drop your guard.“ -„Go, baby, go. Go, go, go!“ -„Let go, girl! Harder, faster!“ -„Everything we touch is hard.“ –„You’re, uh, the All-American boy. A safety-first Clyde.“ „Are you trying to say something?“ „I never try anything... I just do it. Like I don’t beat clocks... just people. Wanna try me?“ –„His car is okay, just the color needs changing.“ –„They let ‘em vote, smoke, and drive, even put’em in pants. So what do you get? A democrat for president. A lot of smoke up your chimney, Russian roulette on the highway.“ –„You girls a bunch of nudists? Or you just, uh, short of clothes?“-„You get around on those wheels prety good.“ –„Huff and puff and belch your smoke... and kill!“ –„Good whiskey‘s meant to be shared.“ –„Your cup to fill. To overflow.“ –„The knife is... is your to keep now.“ –„That’s two out of three falls.“ Jazykové okienko: this is a gas; showboat; nod off; to be hip to something; just around the corner; lay of the land; long green; brush off; make tracks.

Zhodnotenie samurajskej filozofie MMA zápasníka Jiřího Procházku so zábermi dvoch filmov, jeho meditácie a tréningy aj pravá lavá, krátke zhodnotenie toho, za čo s hanbí, zápasy pred Rizinom, v Rizine, oba zápasy v UFC s Volkanom Ozdemirom (nebol by to byť herec) aj Dominickom Reyesom, mediálne výstupy. Kto má rád MMA, bushido, či práve len tohto fighera, si príde na svoje.

Polomilitaristická hudba a razantne kráčajúca žena, ktorá ide robiť nekalú činnosť. Šialená hudba pri budíku, ako rýchlovarná kanvica na steroidoch. Muž ho až musí topiť vo vani. Rozprávačom je Eve, ktorá sleduje handymana na jeho rounds, pri ktorých sa dejú kuriózne veci, ktorých dianie podporuje komediálna hudba. Hlavnú úlohu tu hrala Eve Meyer, pin up model, režisérova žena, ktorá síce odhodila aj podprsenku, ale jej muž sa správal cudne a kamerou ju spredu nezachytil. Toto by som nazval Meyerovým paradoxom, keďže vždy obľuboval radšej točiť ženy odhalené, ako zahalené. Russ Meyer tu predkladá napríklad scény zahanbenia handymena na dámskom WC, čo vzhľadom na dobu aj celkom verím. Nádych harassmentu má aj scéna z práčovne, keď sa vedľa hlavného hrdinu nachádza nahá žena. Nadšene pozoruje ženu s krásnymi nohami a veľkými prsiami, čo hádže papiere vedľa koša, ktoré on pozbiera. Umývanie si rúk bez vody pred pôrodom stromu je geniálne. Handymanovo váhanie a rozhodnutie pri zákusku v tvare pŕs tiež baví. Film sa zaoberá jednoduchou komikou, väčšinou ohľadom sexuálneho harassmentu, bez výrazných charakterov, ako to už v Myerových filmoch väčšinou býva. Humor a rozprávanie potešia, ale nie veľmi naplnia. Jazykové okienko: still water runs deep.

Videl som 66 min. verziu. Rozprávač rovno varuje publikum, že tento dokument je najnezvyčajnejší, aký mohli vidieť. Hneď po názve filmu hrá romantická hudba a rozprávač chváli Európanky ako najzmyselnejšie ženy sveta. Hovorí, že francúzske striptérky používajú inú taktiku ako americké. Samozrejme, ukazuje aj ich umenie, kde sa dá, ale najprv až po zoznámení sa s mestami. Predstavuje Brusel, Rotterdam, Amsterdam, Kodaň, Štokholm, Hamburg, Berlín, Benátky, Florencia, Rím, Pisa, Portofino (Taliansko), Nice, Paríž. Rýn predstavuje ako Mississippi Európy. V Amsterdame zachytáva dobu, kde policajti mohli prostitútky vyhnať z ulíc, ale nemohli im zakázať byť pri svojich oknách polonahé a lákať tak potenciálnych zákazníkov. Navštevujeme aj Dutch Nudist Camp. Krátky flirt s metropolami mi ich nedovoľuje plne oceniť. Ako úplný dokument mi to nepripadá kvôli záveru s horiacou kamerou, ale Russ Meyer bol teraz zo svojich filmov asi najviac vecný.

Zaujímaví hostia, pripravený moderátor. Debata s Michalom Korcom z Telekomu navyše obsahuje aj tému 5G, ktorú bohužiaľ aj dnes treba vysvetľovať.