Arkanoid

„Hey, you stupid fucks, listen up! I hereby declare this unit the Republic of Huhru. Huhru, Huhru, Huhru!“ „What, are fucking crazy?“ Augustus rozohral a úspešne dohral svoju hru. Burr opäť spriada plány. Morales je v ohrození pri oprave výťahu. Reverend si naposledy vytvoril mocného nepriateľa, ktorý ho teraz dokáže úspešne šikanovať. Clayton príjemne absurdne prekvapí. Leo Glynn len príjemne. Show sa prepojila s The Sopranos, ktorých zobrazuje ako fikciu. V TV show sa objavili McMannus a Robert Iler. Omar White sa ho zastáva pred Hispáncami a vznikne konlikt s jedným mŕtvym, na konci ktorého spútaný White zbije dozorcu aj McMannusa. McMannus napriek tomu nad ním neláme palicu. Schillinger sa od provokujúceho Robsona dozvie, že Beecher sa môže dostať von na podmienku. Cíti sa podvedený, dá to najavo a máme tu vzťah Schillinger-Beecher ako z prvej série. Beecher tu má paranoju, kedy príde finálny Schillingerov úder, ktorý zničí jeho možnú slobodu. Said sa rozhodne ho chrániť a Beecher zasa mu povedať, žeby mal prijať Adebisiho v sebe. Sníva sa mu príliš krásny sen na to, aby mohol byť pravdou. Prekvapí ale Said, ktorý berie ochranu veľmi vážne. Ešte viac prekvapuje O’Reilly, ktorý nachádza dôvody spraviť správnu vec.  A aby sa nezabudlo ani na kvalitný, absurdný epilóg, O’Reilly zabudol vypnúť sporák. Uzavreli sa niektoré dejové línie a otvorili sa ďalšie. „Thats not heroics, commander. Its old-fashioned guilt.“ –„Well, well, well, well, well, if it isn‘t my old friend, James Robson.“ –„Look. I’ve always been a guy who walked tall, held his head high. But that’s always just been a move for show. For once, I’m gonna earn the right to walk that way.“ Jazykové okeinko: buy the farm.

„Sorry.“ „Yeah?“ „I’m sorry you didn’t die.“ Omar White fúka a hláškuje. Guerra ho udáva, Omar si myslí, že ho Beecher provokuje a vyvoláva menšiu racial tension. O’Reilly robí dobrý skutok – zastáva sa pritom Beechera, pričom sám schytáva. Celé je to podané tak bežne, kamera sa na to veľmi nezameriava, aby nás to nevyrušilo v hodnotení jeho komplikovaného charakteru. McManus nad Omarom napriek drogám aj incidentu neláme palicu. Beecher sa guráž sa vykúpiť a jeho dramatická scéna s rodičmi zabitej stojí za to. Said sa nečakane nevládne a Robson si užije ground and pound. A čo je horšie, Said sa chce ďalej pomstiť. McMannus kruto dopláca na svoje chvastúnstvo ohľadom basketballu. Burr znova ukazuje gule, tiež brutalitu a upevňuje si medzi svojimi postavanie. Guvernér sa rozčuľuje nad želaním ohľadom ukameňovania. Ryan zachraňuje čestného Íra, kuje pikle proti dozorkyni a stretáva sa s matkou. Po rozhovore s Gloriou sa rozhodne O’Reilly slúžiť vyššiemu cieľu a vyhľadá Connolyho. Z jeho cieľa a plánu však nie je úplne nadšený. Výborná epizóda na rozvinutie ďalšieho deja. „Robson, you’re the one ugly motherfucker.“ –„Shut the fuck up. I’m trying to masturbate.“ –„I believe that every man deserves a fair trial before he’s executed.“

„Don’t judge man’s skill by his character.“ Očakávate prvý záber hneď skvostný? Toto anime Vás totiž môže sklamať, keďže kašle na klišé očakávania a ponúka predstavenie sci-fi sveta vďaka kope lúpených tekvicových jadierok. Fikčný svet ponúka humanoidné psy a rôzne typy mimozemšťanov.  Ku pretekom sa dostávame in medias res a tak je to snáď aj najlepšie. Hneď v prvých piatich minútach dostávame skvelé adrenalínové scény, ktoré nakopnú divákovu zvedavosť a radosť z motoakcie. Hlavný hrdina JP všetkých na pretekoch prekvapuje, no nie je všetko tak jednoznačné, akoby divák čakal. Mafia a korupcia majú svoje prsty všade a s napätím sa očakáva, kedy niekomu klepnú po prstoch. Našťastie tu nemáme len povrchné zobrazenie aktuálneho deja bez motivácie, ale motiváciu vysvetlenú vo flashbacku, kde je malý JP inšpirovaný frajerom v rýchlom aute bozkávajúcom naraz 2 ženy. Trojkou poháňaný sa preto stáva vynikajúcom pretekárom, schopným drzo obiehať oveľa nebezpečnejších súperov, kao je on sám. Až po 12. minúte zisťujeme názov filmu. Doráňaný hlavný hrdina na posteli v tichu s parťakom mechanikom v tejto nostalgii pripomína seriál Cowboy Bebop. Aj tu tvrdoholaví hrdinovia šli nadoraz. Každoročný Redline sa uskutoční teraz v Roboworlde, napriek nesúhlasu vlády charizmatických robotov, ktorí sa rozhodnú pretekárov vyhladiť. Od akcie sa veľmi neodbočuje. Predstavenie súťažiacich sa deje krátkymi spotmi cez médiá. Vidíme aj poetické kvety na rozpadnutej suchej zemi, no na cítenie umelej nostalgie sú 2 sekundy obrazu príliš krátko. Na planéte sa dočkáme hravosti tvorcov, kde zmenáreň zabezpečuje mimozemšťan tvaru chobotnice. Mafiánsky boss tu má hlavu chytenú predlaktím pod prsami ženami, ktorá sa mu vŕta v ústach, pričom on strieľa vyhrážky na hrdinovho najlepšieho priateľa. Jednoducho divné. Spoiler: JP trikrát havaruje a keď skončí na lúke, v očiach má plamienky. Je teda robot? Táto otázka v predošlých minútach vôbec nebola spochybňovaná. Možno to je len mrknutie na diváka. Film nie je pre deti, ibaže by boli zvyknuté na nahé ženské prsia. Logické lapsusy, šťastné náhody či neuveriteľné udalosti aj na tento fikčný svet sú niekedy do očí bijúce, ale celkový dojem filmu to veľmi nekazí. Animácia je krásna, zdarilo zanimované je aj zváranie, rozmanitosťou farieb a adrenalínovým tempom film ani na chvíľu nenudí.

„I never wanted to be anybody else.“ Všetko sa začína v La Contenta bare. Hektický strih vracajúci sa ku minulej scéne nechápem. Chápať sa dá ale extrémne rýchly strih s obrazmi zobrazenými jednu sekundu pri LSD tripe na cintoríne, kde sa Dennis Hopper riadne odviazal. Born to Be Wild je dokonale hodiacim sa soundtrackom. Tempo filmu je príjemné, rýchlo vie ubehnúť. Obraz je skoro rovnaký (ak nie, opravte ma), zmena farieb nastáva až pri karnevale Mardi Gras. Peter Fonda aj tu žuje žuvačku a s rešpektom cení domov prvého samaritána. Spolu s parťákom a príjemým soundtrackom tvoria pokojnú biker idylku. Fonda verí, že city kids vypestujú v piesku v púšti úrodu, Hopper nie; pestovatelia sú v tichu pred hromadnou modlidbou za ňu. 32-ročný Jack Nicholson s bujnou šticou vlasov prichádza v 45. minúte a svojím hereckým prejavom hravo prekonáva ústrednú dvojku hrdinov. Všetci traja sú veľkí sympaťáci a rozhodne im budete fandiť. Na zhodnotenie celéhodeja stačí jedna veta z úst hlavného hrdinu v scéne, ktorá vôbec nie je dlhá. Road movie sa vždy dá komentovať, lebo všetko je v pohybe a zmenou miest sa striedajú žánre. A toto je film, ktorý prispel ku zmene sveta, minimálne toho filmového. Zobrazenie stretu dvoch odlišných svetov, svetu neviazeného sexu, užívania drog a pohybu bez jasného cieľa vs. tradicionalizmus agresívny voči nemorálnym novotám. Ani jeden nie je v poriadku, vždy totiž treba hľadať zlatý stred, resp balans, ktorý dokáže pripravovať na všetko a posúvať jedinca vpred o toľko, koľko vládze. Toľko rokov po sexuálnej revolúcii sa treba spýtať: Ste šťastní? „Here‘s the firts of the day, fellas.“ –„Swamp.“ –„We blew it.“ Jazykové okienko: zonk; zoaned; heart is set on; top dollar; all walks of life.

„Hey Smith! Jenkins don’t look so hot, man.“ –„Guess ho won‘t eat chicken nuggets.“ McMannus sa vracia. Uskutočňuje formálny mier medzi Burrom a Moralesom, odpúšťa Omarovi a vracia ho späť do Em City a bývalého basketbalového hráča učí, ako triafať kôš, dokonca ho vyzve na basketbalový turnaj, kde mu vyberie ako spoluhráča Busmalisa. Clayton zošalel a Leo sa kvôli jeho činu opil, ale nechal sa odmiesť mladou sekretárkou. Vrátil sa ja Supreme Alah, ktorý rozohral intrigu s cieľom zabiť Burra s použitím Augusta. Beecher si volá s Kellerom. Said presvedčí Coutiera, aby donútil Carla priznať sa. To obracia Vernov vzťah voči Coutierovi, aj keď ten mal zistiť, či Carrieno dieťa je skutočne jeho. Brotherhood si tu ide a ich temnota prechádza viaceré postavy a robí atmosféru. Mladá ryšavec chce opäť násilne konvertovať katolíka z IRA, ktorý odmietol O’Reillyho ochranu a vzniká slušné násilie. Ryan premýšľa o udalostiach z detstva, ktoré ho definovali, Cyril opäť nešťastne chráni brata a  vedenie prijíma rozhodnutie. Končí sa to pri naliehavej otázke bez odpovede, ale ku cliffhangeru sa pravdepodobne nevrátime a budeme dúfať, že odpoveďou je áno. Brilantné epizóda zameriavajúca sa ako inak, na najsilnejšie charaktery seriálu opäť dramaticky prehĹbi diváka. Jazykové okienko: follow-through; limey; out of someone's hair.

„I am a bullet.“ Rýchla jazda na limuzíne po rýchlostnej ceste strihaná sexom s krásnou ženou a do toho rocková hudba. Na úvod vôbec nie zlý performance. Gone Dead Train dohrá a pri orálnom sexe vidíme nastavené zrkadlo, prázdny výraz v tvári muža a fackanie. Strih je na pár sekúnd až hypnoticky-migrénovo-extrémny, kedy zábery auta a sexu vidíme príliš rýchlo za sebou, až ich vidíme naraz. Chas žije rýchlo, adrenalínovo a pri svojej výbušnej povahe napodiv zásadovo. Užíva si psychologické mučenie vysokopostavených obetí jeho mafiánskeho šéfa či fyzické trestanie tých menších. Prekročí však hranicu a musí sa pred svojím šéfom zdekovať. A to práve do zhýralého domu Micka Jaggera. Ten mu nie je sympatický osadenstvom, no zdá sa mu byť vhodnou dierou na zašiteie sa. Ako sám skúma interiér, tempo si dáva načas a začne nudiť. Predstiera, že je žonglér, aby ho tam pošahaný Mick Jagger nechal. Ten odhaľuje jeho klamstvo, ale neskôr pripúšťa, že je žonglér. Dialóg ich dvoch spolu s jeho frajerkou je plný nedokončených myšlienok a nezmyslov. Samozrejme, skamarátia sa a hrdina Micka Jaggera si Chasa prečíta ako knihu od hlavy po päty, dokonca zahrá na gitare a zaspieva. Chasa nadrogujú dvomi tretinami hríbu a začína tak trochu dadaizmus, ktorý asi mal byť vrcholom filmu, no pre mňa to sú scény s Chasom pred príchodom do domu Micka Jaggera. Film, ktorý by pri zvolení voľby čistej krimi mohol byť veľkým kultom, no vďaka spojeniu do drámy s Mickom Jaggerom sa tak bohužiaľ nestalo, no scény s ním neurazili, mali v sebe trocha poetiky. Tá sa však chýbala v Chasovom sne o Turnerovom speváckom vystúpení pred jeho bývalými kolegami. Záveru nechápem. Neskorší režisérov Walkabout ma potešil viac, tam sa dala poznať aj pointa, určite odporúčam. „Well, you should see the motor.“ –„Do you like my physique?“ „Yeah, it’s in uh... It’s in good condition.“ Jazykové okienko: grass; readies; berk; out of date; kiss of life; chartbuster; nippers.

„Fuck you.“ „That’s my boy. You didn’t call me about Cyril. You got some other nonsense going.“ Nathan je súdená za obete. Zaujímavejší je ale O’Reilly, za ktorým prichádza žena, čo tvrdí, že je jeho matka. On reaguje v amoku a ide si vybiť energiu so svojou obľúbenou bacharkou. Tá mu však dáva kopačky, lebo vzrušenie vyprchalo. V hľadáčiku má Cyrila, čo však nie je pre ňu dobrá voľba. Ryan si zavolá otca a ponúknu dojemné scény a srdcervúci dialóg. Všetky tieto scény trvajú až do 9. minúty bez focusu na iné postavy, čo je celkom slušné zameranie príbehu. Potom sa presúvame ku ostatným. Clayton má niečo za lubom a jeho mama sa bojí, že si znova uškodí. Spoznávame niekoľko amerických časopisov, lebo yokel from countryside likes hi reading well rounded. John (Mobay) sa snaží apelovať na Glynna, aby Clayton umiestnil na samotku, pritom rozoberajú, resp. nie sú schopní poriadne rozobrať problémy svojich manželstiev. Farár Mukada rieši konflikt konvertujúcich s reverendom. Po Saidovom filozofovaní tu máme ekumenickú omšu. Schillinger  a trápi ťažká chlapská úloha oznámiť Carrie zlé správy o Hankovi, no skvelo sa s ňou popasuje, no Carrie to privedie až ku predčasnému pôrodu. Beecher dostáva spolubývajúceho colonela Edwarda Galsona odsúdeného za rape a assault ženy. Je hraný Johnom Domanom známym šéfom detektívov z The Wire. Aj tu sa tvári prísne. Beecher môže byť prepustený na parole, ale dostáva sa do prblémov s colonelom. Burr vymyslel protiútok, do ktorého sa zapája aj Číňan. Augustus mu dáva najavo nezmyselnosť preliatia krvi malých rýb a po diskusii so Saidom v mene svojich hodnôt zrádza partiu. Giles sa pripravuje na popravu a necháva si radiť od Peter Marie ohľadom spôsobov. Saidova časť epizódy v sebe nesie drámu, odhalenia, porozumenie, rešpekt aj akciu. Opäť výborná epizóda skvelého seriálu. „So Rebadow, you’re the best man, huh?“ „...“ „This marriage is doomed.“ –„But I don‘t hope and I don‘t dream. I take shit in this world, I see reality and I make the best of it.“ –„Giles? This whole time I thought you were a damned idiot talking in flash cards but now I see you‘re a fucking genius.“ –„Die old. Sleep.“ „Oh, Giles, you are an inspiration to us all brother.“ –„Robson! You looking for ferk-off time in the Hole?“ Jazykové okienko: yokel; tie the knot; pull the string; romp through Cupid's grove; keep the tally.

Ichigo začal spolupracovať s Ichidom. Ichodov flashback je veeru extrémne priemerné klišé, ktoré vôbec nie je prepracované, ale to v tomto seriáli pre mňa zatiaľ nie je prekvapením. Spolupráca každopádne poteší, máme tu aj trochu napätia v extrémnych situáciách, odrážanie priemerných hollows však nebaví. Prichádza niečo ako final boss, no ohreje sa tu kratšie ako menší záporný hrdina, ktorému boli venované 2. a 3. epizóda.

Od začiatku trápne situácie, už pri stretnutí s Konom. Veľa priestoru sa dáva Orihime, čo nie je je moja obľúbená postava. Minivíly sú extrémne detské. Potom sa dej vracia aj Chadovci, Ichigovi aj Ichidovi a v závere je to cool.

Nikto nepríde zachrániť Akiho a dočkáme sa aj absurdných dialógov, ktoré počujeme aj s ďalšími postavami. Máme tu však napätie, poetiku, a jeden fakt, ktorý prichádza ako deus ex machina. Rovnako Denjiho súboj je síce veľmi napínavý a krvavý, ale aj neuveriteľný (áno, aj v rámci tých fantasy/sci-fi možností). Denjiho a Akiho scéna na trati mi poetikou a škodoradosťou pripomína Brother, neskoršia relatívna pohoda napätie efektívne strieda. Na ďalšiu sériu sa pekne vytvorila téma, ale zatiaľ len s malou indíciou. Záver je dokonca surreálny a ktovie, či bude niečo znamenať neskôr. Celkom spokojnosť so zakončením, aj keď mi tam vadila hlavne neinformovnosť diváka, pri ktorej je koniec minulej epizódy zbavený väčšiny svojej hodnoty a neuveriteľnosť Denjiho súboja. Prvú epizódu série ma kvalitou potešila najviac, ale táto jej šliape na päty.