Arkanoid

Doba, keď sa ešte operovalo s častým využitím metódy pokus-omyl a prísť do nemocnice znamenalo šancu na prežitie len 50/50. Šokujúce operácie s potokmi krvi, kde fiktívne postavy lekárov pomaly posúvali medicínu svojimi objavmi vpred. Soderbergh sa na postavy pozerá precízne chladnou optikou s mrazivo odťažitým prístupom a zobrazuje ich so všetkými chybami, ktoré im scenáristi nadelili. Jednotlivé charaktery sú väčšinou ambivalentné, lebo dôsledky vlastných rozhodnutí určených ich vlastnosťami alebo momentálnymi náladami si väčšinou neuvedomujú a ich dopad je obludný. Zobrazených tém je mnoho, ako napríklad závislosť na omamných látkach v spojení s nadšeným snažením sa o nové objavy kombinovaná s pracovnou vyťaženosťou a málokedy uvedomením si svojich hraníc, rasová neznášanlivosť, eugenika, neustále úbohé nutkanie riešiť svoju krivdu päsťami, milostné trojuholníky, boj o srdce milovanej osoby a stály pokrok vydláždený podlými skutkami, lakomstvo, ale aj úkladná vražda. Scenár postavený tak, že divák nevie, či niektoré postavy ľutovať, preklínať alebo im fandiť. Možno najlepší seriál z lekárskeho prostredia postavený na rovnakom základe, ako trebárs Bojack Horseman (len využívajúci drsnejšie situácie) a to, že ľudia sa väčšinou nemenia a záleží im len na svojom egu.

Každá séria prichádza s inou témou, iným prostredím, čo spôsobuje, že sa líšia kvalitatívne, no zárukou je vždy kvalita kamery, strihu a hercov. Do topky sa oplatí dať kvôli Asylum.

Séria, čo najviac dýchala popkultúrou. Do hotela plného podivných bytostí postaveného na krvavých základoch prichádza detektív John Lowe, ktorý ako jediná kladná postava série musí prekonávať nástrahy všemožných záporákov. Najlepšia scéna – Countess a Donovan vyrazili sa pobaviť na pozadí songu Tear You Apart. Táto séria rieši závislosť na svojich potrebách a naplnenie potrieb a životných cieľov každej postavy oveľa viac ako ostatné série. Mindfuck asi v polovici série predchádzajúcemu dianiu podráža nohy, no ťažko povedať, ako by sa dej bez neho dal uzavrieť.

Najfeministickejšia séria tohto seriálu. Toľko ženských postáv, až kvôli tomu vynikne pár tých mužských ako napr. sekerník, woodo šaman a lovec čarodejníc, ktorého posledná scéna patrí k najlepším scénam série. Najemancipovanejšia z nich je postava stvárnená Sarah Paulson, ktorá prekonáva najväčšie množstvo problémov. Kvôli spomínanej prevahe žien to nebola moja najobľúbenejšia séria, avšak ma nijako ani neurazila, nemám žiadne väčšie výhrady.

Ponúknutý svet dokáže očariť fanúšika fantasy, ale veľmi vo filme nejde do detailov, aby ho pohltil. Trčí z toho béčkovosť, ktorá nie je cool. Úchylky záporákov sú zaujímavé, Lynch sa v nich vyžíval, ale ich charakter nerozvinutý. Pri pozorovaní diania okolo hlavných hrdinov zasa divák dostane pocit, že zjedli všetko šťastie sveta a nemusia sa veľmi namáhať pri prekonávaní prekážok, ktoré im bránia v naplneniu ich osudov (až na počiatočnú tragédiu samozrejme). Niektoré scény sú príliš zdĺhavé, iné, ako napr. vývoj roky diania v púšti a rozvoja hlavného hrdinu sú zasa odbité do pár minút a chýbajú tak kľúčové prvky dejovej výstavby, ktorá by tvorila ucelený, správne gradovaný príbeh. Takto sme dostali len pár náhodne pozliepaných scénok bez jasnej atmosféry a bez značného vplyvu na diváka.

Zjavne je v každom z nás uzamknuté násilie, a prejaví sa, ak sa odomkne tými správnymi kľúčmi. Peckinpah vedel, čo chce zobraziť a tomu podriadil celý film. Opäť mal šťastnú ruku na výber hercov, z ktorých dostal, čo potreboval. Hoffman v tejto roli netypický, možno by sa zišlo postupnejšie rozoberanie jeho charakteru, ale o to viac zase dokáže šokovať náhlou zmenou výrazu tváre. Rozhodne jeden z vrcholov Peckinpahovej tvorby.

Watching the Time Bomb Ticking Away, watching the time bomb, nobody cares 'till it's too late. Na svoju dobu drzý a veľmi presný film. Distingvovanej satirickej zábave dominujú univerzálny Peter Sellers v trojroli a fanatický George C. Scott.

Scorsese spoľahlivo buduje atmosféru, vedie príbeh a svojich hrdinov ku ich tragickým osudom spôsobených vlastným rozpínaním, egoizmom a neschopnosťou prestať a uspokojiť sa s tým, čo majú. Pomalšie tempo načrtáva chod kasína, vďaka nemu a viacerým rozprávačom precízne buduje, rozvíja a odhaľuje charakter svojich postáv a vytvára tým ďalší klenot kinematografie. Príbeh vzostupu a úpadku mafie vygradoval hlavne v prudko naturálnej scéne v kukuričnom poli, ktorá sa zapísala svojou surovosťou do najlepších scén, aké kedy Newyorčan s talianskou krvou natočil. Tento zážitok treba po skončení filmu precítiť so soudtrackom od Georgesa Deleruea.

Odsúdenie zločinu, dýchajúca atmosféra deväťdesiatych rokov, pohľady svedkov a novinárov na vec a mapovanie činnosti jednotlivých mafiánov a ich skupín. Vraždy, ktoré sa nevyšetrili, páchateľ neznámy. Dozviete sa, ako sa žilo napr. po vyhlásení Havlových amnestií a v období mečiarizmu. Dokument, ktorý treba vidieť, o udalostiach, ktoré si treba pripomínať, nech ku nim a rozpínaniu a akejkoľvek činnosti mafie už nedôjde.

Séria, ktorú sa hlbšie vryje do pamäti ako predošlé. Je to hlavne vplyvom zmeny atmosféry a zaobchádzania s postavami. Tentokrát sú strach a hrôza vyvolávané aj cez falošný poplach, ako buchnutie okien a podobne, ako to býva v pravých duchárskych filmoch. V sériách 1 – 5 boli postavy nejakým spôsobom cool, o každej sme sa dozvedeli jej minulosť, aby sme niečo cítili, keby zahynuli, no teraz v Roanoke sa s postavami tvorcovia nemaznali, ako sa na slasher patrí, dej rýchlo napreduje a divák nemá šajnu, kto zomrie nabudúce. Druhá polovica série mi nevadila, found footage mám rád už od REC a dejom ma taktiež neurazila, skôr to vidím ako vydarený rozvinutý dej prvej polovice a atmosféra funguje aj tam. Len posledná časť je zbytočne natiahnutá, ale aspoň sa v nej konečne séria uzavrela. Po Asylum najlepšia séria.