MontyBrogan

Švédska verzia mala podľa mňa lepšiu atmosféru, napriek tomu, že túto robil Fincher. Tiež mi pripadala švédska Lisbeth značne presvedčivejšia a aj viac sexy, čo je zvláštne, keďže bola dosť "drsná", ale práve ten štýl sa mi na nej javil prirodzený, čo sa o inak krehkej Rooney nedá povedať (ktorej štýl bol totiž oklieštený blond obočím pod čiernym čírom). A určite nedali švédski tvorcovia do vzťahu hlavných aktérov toľko okázalých citov (zo strany Lisbeth!) ako Fincher. Ako to bolo v knihe neviem, ale v novom spracovaní to evokovalo hollywoodske klišé, čo som od tohto režiséra nečakal...a sme späť pri atmosfére, bola tam ale dala sa prehliadnuť a tiež zaškatuľkovať. Nechcem aby bol môj komentár príliš negatívny (pretože mám za sebou pozitívny zážitok), tak prestanem porovnávať a spomeniem len, že ak pokladáte Finchera za záruku kvality, nemali by ste byť sklamaní.

Je hanba, že niektoré ukrutne béčkové hororové pokusy z osemdesiatych rokov sú na podobných stránkach vyššie hodnotené ako tento film. Pretože tu nejde len o bezduché zabíjanie nejakým štýlovým nadprirodzeným záporákom, ani tu nejde len o vyčínanie človeka meniaceho sa na vlka. Sú tu vykreslené ľudské vlastnosti a ich ekvivalent s pridaním neľudskej odvahy, nielen zvierací pud v človeku, ale aj ľudský pud vo zvierati, ktoré vie aké je to byť človekom. Ide tu aj o herecké výkony a myšlienku, to sú prvky, ktoré predtým spomínané záležitosti nepoznajú. A potom sú tu ešte oči Michelle Pfeiffer... Jediné, čo mi vadilo, boli spomalene natočené akčné scény, ale to tiež nie vždy a bude to asi tým, že Nichols nie je režisér akčných filmov (našťastie). 85%

Záverečné titulky skončili, ale emócie vo mne sa nie a nie ustáliť. Príbeh o tom, aké prináša úskalia zakázané ovocie mnohým tak dobre známe. O tom, ako by mohlo dopadnúť, keby zhoda okolností nestála na strane postavy Toma Cruisa, a tiež keby jeho manželka nebola dostatočne silná a tolerantná. A samozrejme o tom, akú ma v živote úlohu sex. Podľa mňa toto záverečné dielo Kubrickovej obdivuhodnej kariéry nemalo v sebe ani najmenšiu známku zaváhania alebo nedokonalosti. Keď Kubrick filmoval, akoby chcel ostatným ukázať, aké je to jednoduché natočiť výborný film. Stačí len zobrať kameru a hercov v ústrety svojej nezameniteľnej vízií. A tiež jeho majstrovské kúsky sprevádza viac než adekvátna hudba. Necítim sa kompetentný hodnotiť a komentovať film tohto formátu, jediné čo skutočne môžem, je blahorečiť a odporúčať (to som mal asi napísať hneď na začiatku).

"Ja len dúfam, že vás vráti tam, odkiaľ skutočne patríte." Áno, táto veta zaznela v ďalšom primitívnom seriáli, ktorý nám priniesla jedna z našich úbohých televízií. Ako to má byť kvalitné, keď scenárista nevie ani len poriadne tvoriť vety v slovenčine? Vajda je tam asi najstupídnejší, za Polnišovú sa tiež miestami musím hanbiť (a to vedela byť niekedy tak vtipná v Partičke alebo ešte predtým v SOS) a ostatných už nemám vôbec chuť komentovať. Príklad toho kam až dokážu klesnúť slovenskí herci kvôli peniazom alebo publicite. Videl som jednu časť, bežne hodnotím seriál po pozretí približne jednej série, ale toto keby som skúšal absolvovať znova, asi by u mňa nastali vážne žalúdočné problémy. Jediné pozitívum: Hilmerová je dosť sexy, keď je oblečená ako obstarožná kurva.

Príbeh o tom ako môžu byť letmé dotyky intímne a romantické a o to viac, keď sú zakázané. Voyerska kamera sa mi veľmi páčila, aj celková vizuálna stránka. Mám rád lyrické diela, čiže aj filmy a preto som od Stvorených pre lásku čakal viac. Urobilo to na mňa dojem, že v deji niečo chýbalo, že sa toho udialo príliš málo. SPOILER: Asi len v Ázií je možné natočiť film o zaľúbenom páre v hlavnej úlohe (ktorých jedinou prekážkou sú manžel a manželka, ktorí ich aj tak podvádzajú spolu), bez jediného bozku... Tie titulky počas filmu, ktoré mali asi ozrejmiť pocity hlavných hrdinov divákom, boli podľa mňa trochu zbytočné... KONIEC SPOILERU a aj môjho hodnotenia, 85%.

Chcel som vytknúť tomuto filmu absenciu emócií, ale nemôžem, lebo keby to bolo naopak, mohol by ľahko skĺznuť do citového vydierania diváka. Napriek tomu sa však nemôžem ubrániť presvedčeniu, že tunajšie herecké obsadenie by si zaslúžilo lepší film.

Na konci filmu príde k ústrednému páru sediacemu na lavičke neznámy muž a "vysype" svoje vyznanie. Ale to chce vlastne len vysvetliť divákom, o čom mal tento film byť. Bolo to sympatické, páči sa mi atmosféra, ktorú Truffaut vkladá do filmov, ale čakal som viac, 70%.

Videl som 103 minútovú verziu, možno tá dlhšia je úplne iná a preto to tu má 61%, to je vlastne pre mňa jediné pochopiteľné vysvetlenie. Pretože podľa mňa to bolo ako keby si dal Tinto Brass minimálne lysohlávky a následne zažil vlhký sen z prostredia blázinca, ktorého pacienti si myslia, že sú v Rímskej ríši.

Pre gangstrov platí 3 krát a dosť, to je známa formulka. Ale ja chcem podotkúť, že to platí pravdepodobne aj pre filmárov, ktorí gangstrov tvoria. Pretože Coppola, De Palma a Scorsese sú tri mená, ktoré vytvorili neopakovateľný kult mafiánskych filmov. Veľmi pochybujem (aj keď by ma to len potešilo), o existencii alebo zrode ďalšieho režiséra s takým citom pre túto tému. Nepočítam Tarantina, jeho tvorba je nemenej kultová a kvalitná ako diela vyššie menovaných, ale nie sú to (aspoň pre mňa) štandardné mafiánske filmy. Dobre, výborný bol aj De Nirov A Bronx Tale, ale jemu sa to podarilo iba raz (a navyše mám pocit, že inšpiráciu pri jeho tvorbe čerpal práve z Goodfellas), pričom už spomínaní "traja králi" tohto "žánru", to dokázali opakovane. Prispeli k tomu určite aj herci (väčšina filmových fanúšikov si istotne pod pojmom mafián predstaví De Nira alebo Pacina) a zdroje, z ktorých čerpali (hlavne kniha The Godfather). Chcel som tým len povedať, že Scorsese je rozhodne jeden z mála ražisérov, ktorí to tak vedia, až na okamih zatúžite byť mafiánom, a ak nie: Fuck you, pay me!

Ako len sofistikovaný môže byť thriller o infiltrácií oboch strán zákona...to vie len Scorsese. A mimochodom, ten oscar už mal byť dávno, ale nemusel, lebo on jednoducho poľaviť nevie.