Madsbender

Btw toto som ešte nehodnotil? No, čo k tomu povedať - absolútna klasika súčasných animákov. Ak neviete, čo pustiť deťom, toto je rana na istotu.

Téma zaujímavá, no spracovanie príliš suché a odťažité. Glenn Close samozrejme výborná.

Zďaleka nie tak zlé, ako by mohlo byť. I keď je nanajvýš priemerným, zaujal ma Aldnoah.Zero koncepciou z diaľky pripomínajúcou šachové partie Legend of Galactic Heroes, kde proti sebe tiež stoja dvaja potenciálne sympatickí mladí hrdinovia z dvoch veľkých frakcií. Príbeh nie je nijak objavný a zatiaľ pomerne plochý, ale napriek prítomnosti určitých nelogickostí a podivných javov (napr. SPOILER prečo sa princezná v okamihu postavila proti svojim bojovníkom, alebo prečo rieši hlavný pozemský hrdina všetky problémy s až nadprirodzeným pokojom a strategickým uvažovaním lepším, ako množstvo dospelých dôstojníkov, pričom ale rozhodne nie je predstavený ako geniálne dieťa s mimoriadnymi schopnosťami - to sa v tom Japonsku majú, keď majú tak inteligentné deti :-) ) si svojou vážnosťou a snahou o navodenie pocitu bezvýchodiskovej situácie na chvíľu získal moju pozornosť. Len škoda, že sa ju tak výdatne snaží zničiť hrdinské konanie detí, ktoré razom objavia spôsob, ako zničiť nezničiteľného nepriateľa a prekonajú tak, ako je už zvykom, armády celého sveta. Navyše, narozdiel od spomínaného LoGH je to seriál s detskými protagonistami a deťom určený, takže podľa toho aj vyzerá. Animácia má zopár nedostatkov a dalo by sa jej vytknúť všeličo, ale pozerať sa to dá a bežného diváka neurazí. Ambície tu sú, ale veľmi malé a bojím sa, že ich ani náhodou nezrealizuje. I tak si snahy cením a budem sa to snažiť dopozerať aspoň do konca prvej série. Zatiaľ ma to celkom nenáročne baví. Prvé tri epizódy: 60% Mám pocit, že som v úvode čosi prehliadol. Zrejme fakt, že tento nenáročný seriál skutočne neponúka nič, čo by stálo za zmienku. Hromino to popísal celkom dobre - príbeh sa za celých 12 dielov nikam neposúva a z nepríliš objavného námetu, ktorý by v správnych rukách mal aký-taký potenciál, neposunie ani o milimeter a zakrátko začne nudiť. Zato sa na povrch začínajú stále urputnejšie drať chyby, nelogizmy a absurdné scény, ktoré vôbec s ostatným dejom nesúvisia (zatiaľ čo deti zachraňujú svet, dospelí si stihnú nájsť aj čas na pokec o randení a podobných témach, alebo rozoberajú svoju temnú minulosť - Marito - ktorá je rovnako plochou rekvizitou, ako postavy samotné), a naopak, tie, čo s dejom súvisia, sa obmedzujú len na šteky do prázdna (ako rola panovníka Versu v celom konflikte). Animácia postáv ma pomerne slušne iritovala podobne, ako kamenný výraz hlavného hrdinu, utajovaného brilantného stratéga. O ďalších postavách sa radšej ani nerozpisujem. Záver je z úplne iného ranku, ako by sa tu ktosi rozhodol pre nový seriál, ktorý však trvá len jednu epizódu a príbeh svojho druhu uzatvára. K openingu len toľko, že som ho viac než rád preskakoval. Samotná hudobná zložka seriálu na tom oveľa lepšie nie je. Nemastné, neslané a po väčšinu času neskromne hlúpe. 1. séria: 25-30%

Tak skutočný, ako život sám plynie v okamihoch - Philipových fotografiách tá priezračná rieka emócií, osudov, príbehov z celuloidového pásu. Dávno som sa necítil pri sledovaní filmu tak uvoľnene a príjemne, a taká je i neumelá réžia Wima Wendersa, ako aj Rüdiger Vogler a Yella Rottländer. 95%

Úvod do kariéry muža stojaceho za skvostným Rec, v ktorom je už miera úchylnosti vážne na hranici znesiteľnosti. Len škoda, že Balagueró prestáva práve v najlepšom :)

Dekadentné a zlé, ako verše skazeného básnika Arthura Rimbauda z jeho ohavnej, desivej Mrciny: "Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila na márach štrku mraziac nás. A slnce pražilo do tejto prašiviny, sťa rozpad zrýchliť chcelo by a vrátiť prírode pôvodné prvky hliny z demontovanej podoby. A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha. Batalióny čiernych lárv dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka z útroby, ktorou hýbal zmar. To všetko kleslo a stúpalo jak vlna, šumelo ľahko výsmech tmám, akoby mrcina, tajomným dychom plná, znásobovala život sám." A nakoniec zostáva prázdne torzo zajaca so vztýčenou labou ako vlajka, pripomienka a manifest groteskného materializmu, strácajúceho sa v temnotách. Vrchol statickej umeleckej expresie, ktorá šokuje zvrátenosťou a odkazuje na sociálny komentár o úpadku a zmare. Sam Taylor Johnson o filme hovorí: "It was interesting in one way to take the idea (of Still Life) one step further by bringing in an animal, and also, that animal specifically, the hare in history, is the symbol of life and virility as well. So it was sort of about looking at that and having the stillness of looking at that. I guess I didn't quite know what to expect when I was filming it, and then when I put it in front of me as it were, so many things were surprising to me. One of the things I loved about it was how different it was from Still Life, but also made it come alive again. The deathly heavy scenario came to life again, and then it evolved into a sort of slasher horror film version of Still Life. A Little Death was more violent. Still Life conveyed a grace in the decay but with A Little Death it was not only violent, but shockingly violent. The feeling of the transformation of life into death repeating itself over and over is so frightful, and after those two works I sort of left the topic alone. I felt like I had achieved what I set out to convey." Zaujímavý poznatok: zajac sa tozkladá rýchlejšie ako broskyňa. 100%

Unikátne pretavenie hlbokej sebakritickej (seba)reflexie do zrozumiteľnej umeleckej expresie. Fosse rúca bariéry, prekračuje pravidlá a rozvracia zažité konvencie s kruto povznášajúcou ľahkosťou. Otvorený prístup a konfrontácia s beznádejnou realitou ostro kontrastuje so snovými výjavmi a sprostredkováva horkosladký zážitok, aký sa len tak nevidí. Tvorivý autorský proces v behu, ťaživá nadživotná dramatickosť a absolútne atypický muzikál v ohromujúcich kulisách. Energický sukničkár Roy Schneider a zvodná múza/smrtka (?) Jessica Lange sú neprekonateľní. Úvodná zhruba hodina a štvrť má trochu slabší rozbeh v očakávaní čohosi veľkolepého, a to v posledných, absolútne a absurdne bezchybných, groteskne depresívnych a majstrovsky nepríjemných záverečných 40 minútach skutočne príde. Strhujúce, úchvatné predstavenie na doskách života. 100%

Zaujímavý experiment českej produkcie, ktorý však pod rúškom výbornej animácie skrýva poloprázdny svet ľudských duší neschopných pootvoriť sa okoliu viac, ako je to nutné. Je radosť vidieť, ako dobre sú spracované tváre titulných postáv, mj. Karel Roden je prevedený majstrovsky. Príbeh a dej je pomerne tajomný a príliš mnoho vám toho neodhalí ani v závere, no skrýva sa v ňom viac než je zrejmé na prvý pohľad. Do značnej miery sa však jedná o vyslovene artový film, no nízky výskyt dialógov a hlavne rýchle prechody medzi scénami mi dosť vadili. Aj tak je však výsledný zážitok z filmu dosť dobrý a určite naň tak skoro nezabudnem.

Pre niekoho nadčasová sci-fi s hlbokými myšlienkami, pre iného rádoby filozofický blábol či dokonca brutálne nudné psycho. Godard má v tomto filme jeden problém - vôbec sa nesnaží svoj snímok a dianie v ňom pre diváka akýmkoľvek spôsobom zatraktívniť, pritom nie je určený pre malý okruh, ale pre všetkých, len ho musia aj pochopiť. Lenže ak to človeka nebaví, chápať sa mu nechce... Zaujímavý mix noir, špionážnej dystopickej sci-fi a experimentálneho flozofického filmu. Ale výsledné dojmy sú trochu protichodné, a rovnajú sa ťažko čitateľnému divnopisu, kritizujúceho totalitné režimy (a naopak nadchnutého demokraciou, čo z neho činí čiastočne ideologicky uspôsobený film). Eddie Constatine je v hlavnej roli skvelý, a je dobré ho vidieť v niečom tak pripomínajúcom, a pritom diametrálne odlišnom od jeho ostatných snímkov. Aspoň to som si myslel kedysi. Postupom času však vyplávala na povrch nevyrovnanosť a umelé experimentovanie s nezáživným konceptom, ktorý prevracia vo svojich rukách do nezameniteľnej autorskej podoby, ale táto štrukturálna nuda založená na prevracaní brakového námetu naruby ide mimo mňa, ba priam sa mi hnusí. 40%

Majstrovský kúsok, ktorému nechýba humor, dôvtip, cit, napätie, láska, intrigy ani emócie. Je svižný, hravý, ale aj dramatický a vyhrotený, má mnoho komických scén no rovnako silných momentov. Podanie životného príbehu na dreň skazeného nedoceniteľného génia hudby je citlivo spracované a dovedené do dokonalosti, rovnako ako premena Salieriho zo zaujatého obdivovateľa na vášnivého vplivného psychopata. V spojení s veľkolepým vizuálnym pozlátkom a omračujúcou hudbou jednoducho božské. Forman je proste umelec s veľkým U.