Paldiny

Vždy som patril k fanúšikom Obelixa a ako krpec nevynechal jediný animák s ním. Jeho filmové spracovanie nestráca nič na svojom čare a dovolím si tvrdiť, že Gérard sa pre rolu hrubej sily v modro – bielych trenkách priam narodil. Zvyšné postavy rovnako dobre obsadené, akcia komiksovo prepálená a baví, hlášky sršia ako na bežiacom páse (Koľko chceš kurčat ? 20, držím diétu) plus špetka romantiky s bujarými trojkami alá Falbala. Tvorcom sa moc pekne podarilo skĺbiť všetko funkčné z kreslených dielov a to až do takej miery, že nezostali nápady pre pokračovania, ktoré som už ani nedopozeral.

Večná škoda nulového záujmu o Barbieho a Kena, pre záchranu ktorých sa nechajú naši priatelia naverbovať do armády. Tam prechádzajú výcvikovým táborom, zoznamujú sa s vojenskou stravou, tiež kuchármi, trénermi, veliteľmi, z čoho plynú vtipné situácie. Obelix je tu pánom momentu, najskôr s amorovým šípom v zadku robí zo seba negramotného opičáka čo dokonca stratí chuť k jedlu, aby pri záchrannej misii bral hodiny slušného správania, ktoré aj tak vedú k ručným prácam. V tomto ohľade vítané oživenie (Asterix, ten Riman, ku ktorému si bol tak láskavý je teraz láskavý ku mne, mohol by som mu tu láskavosť oplatiť ?). Scenáristi nelenili ani s historickými odkazmi, dôjde na slávne hádzanie kociek, Méloská Venuša prichádza o ruky, Koloseum skrášľuje vstupný otvor. A práve v tomto dive sveta sa opäť odohráva gladiátorské finále. To v tempe Ben Huru oplýva dynamikou a popravde je lepšie než chaos od minula. Mamičkám by mohol prekážať dabing, ktorý je miestami dosť drsný. Nešetrí výrazmi „debil, idiot, imbecil, kretén, hovado“ aké sa v animovanom svete často nenosia. Rovnako nezasväteným môže vadiť fakt, že táto kapitola plne ignoruje víťazstvo Galov, ktorých Cézar pomaly ani nespoznáva. Treba si, ale uvedomiť, že 12 úloh komiksové stránky nikdy nespatrilo a cestou akou sa rozhodlo vydať nebolo možné pokračovať. Prekvapenie tak nijak zvlášť neprekvapilo, zato svoj štandard si udržalo.

Panoramix je mimo formu, a preto začne pátrať po novej tvári, ktorá by ho zastúpila v kuchyni. Toľko dej akého mínusom je, že už s druhou scénou prekuknete ako dopadne. Zvyšok je stále maľovaný, stále zábavný (najviac rozosmialo cameo Krista) a snaží sa kráčať s dobou. 3D je preto definitívnou súčasťou a dnešná tvorba blockbastrov tiež zanechala stopu.

„Som podvodník, verte mi...“ Príbehovo najzaujímavejší Asterix, do dediny zavíta šarlatán čo poblúzni domácim hlavy a neskôr sa spolčí so samotnými Rimanmi. Lenže pre tento raz nepôjde o rovný boj, priatelia sa stavajú k sebe chrbtom, vedú ich osobné pohnútky, navyše Druid je po nehode nepoužiteľný. Spracovanie potemnelo a často ponúka originálnu animáciu so zaujímavými nápadmi, prakticky celá sekvencia s hľadaním správneho receptu zázračného nápoja či Panoramixove halucinácie. Jediné čo chýbalo bol paradoxne oný „veľký boj“. Ten sa upjal len v akúsi odplatu ženského osadenstva, zakiaľ sa to mužské iba prizeralo. Inak bez väčších výhrad, v neposlednom rade potešilo, že sme nakukli aj do súkromia iných obyvateľov.

Vikingovia prahnú po strachu čo im má dopomôcť ku hviezdam, a preto vyhľadajú najväčšieho strachopuda. Ten sa zhodou okolností ukrýva v Galii, kde proti svojej vôli podstupuje skúšku dospelosti. Moderné chlapča je typický nagelovaný frajer čo často balansuje na hrane, ale ako minúty plynú ukáže aj normálnejšiu tvár. Naši hrdinovia sa nezmenili, sú to stále tí istí sympaťáci čo naháňajú po lesoch diviakov, mlátia sa skazenými rybami a sem-tam mrknú k rímskym susedom. Rutinu naruší až príchod Vikingov, ktorým sa podarí uniesť blonďáčika. Odinovi zverenci pojedli dostatok vtipu, navyše majú v svojich radoch hrdzavú divošku s pehami a rozkošnou medzierkou medzi zubami. Čo do hĺbky táto kapitola poukazuje na strach ako dôležitú súčasť nás, ktorá pri správnom ovládaní funguje čoby motor. Animácia znovu nabrala na sýtosti a celkovo filmu ničoho nechýba, osobne potešila „Rockyho pasáž“. Škoda len toho poškuľovania po násťročnom publiku, ale zas chápem, nedá sa žiť iba pre nostalgikov.

Rimania vymyslia plán hodný najväčších. Využijú plochú zemeguľu a na samom okraji z nej znesú zo sveta nesmrteľného Getafixa. Pýtate sa koho? Ja tiež, ale "Asterix dobýva Ameriku“ už nepočíta s pôvodnými menami, teda s výnimkou ústrednej dvojice a Julka Cézara. Prečo? Netuším. Možno Francúzi pustili svoje dietko z rúk až príliš čo germánske klany využili po svojom. Na druhú stranu toľko opomínanú animáciu vnímam v pozitívnom svetle. Najlepší moment asi búrka na mori. Zápletka sa viac menej opakuje, Galovia bojujú s dotieravými vojskami s obmedzeným množstvom zázračného nápoja, súčasne druhý boj, z druhého kontinentu zvádzajú hlavní hrdinovia s Indiánmi. Tieto strety sa líšia, zakiaľ čo Rimania bojujú o moc a slávu, Indiánsky kmeň v mene prežitia. Aj preto, že medzi riadkami nebolo len vzduchoprázdno neberiem kapitolu z Ameriky ako vyslovený prúser. Len neponúka toho moc nového, znovu sa tu vyskytuje pevecké číslo, znovu poblúznenie Obelixa tento krát krásnou Indiánkou. Bitky a humor sú stále prítomné, sfajčený Obe dokonca rozosmial, ale to prekrstenie bola podpásovka cez akú sa nedá preniesť. Avšak ak zistím, že v tom má prsty špatný dabing možno sa zamyslím nad prehodnotením.

Fámy o poslednom Asterixovi neklamali. Skutočne pojedol menhir nápaditosti čo vo výsledku prináša za vlečku nápadov, zvratov a samozrejme kráľovskej zábavy. Rimanom zasvieti vo veži a podarí sa im vyštvať Galov zo svojich príbytkov a to dobrovoľne a bez boja! Priznávam, trojrozmernej animácie som sa bál ako čert kríža ale zbytočne, nejde totiž o žiadnu lacnotu. Animátori sa pekne pohrali s postavičkami, diviakmi aj prostredím, preto obavy stranou. V novom Asterixovi tiež nie je núdza o filmové narážky, zároveň tu dostane na frak kritika voči snobskej, byrokratickej a najmä chamtivej spoločnosti, kde aj ten posledný otrok sa vie pre vidinu blahobytu zapredať. Nebyť na môj vkus až príliš vykonštruovaného finále, kde sa viac kecá než bojuje, šľahnem tomu aj tú poslednú, takto tučné štyri musia stačiť a ja sa teším, že s výnimkou dvoch dielov obstojí táto séria aj s dospelými očami.

Najvyrovnanejší a najdospelejší z Asterixov. Sympatické prostredie, všade hmla, dážď a teplé pivo, jednoducho nič pre Frantíkov, ktorí sa vydali na pomoc bratrancom z Británie. Vtipná konfrontácia dvoch odveky znepriatelených krajov je cítiť a moc dobre sa na to pozerá. Fungujú prakticky všetky, dokonca aj opakujúce sa fóry (šmykľavá podlaha), nechýba tiež vypointovanie podaktorých (čajové lístky). Zachytil som narážky na staré diely (chudáci piráti) a moc potešilo vyústenie príbehu s posolstvom „viera v seba samého silnejšia než kúzelný lektvár“.

Úvodnú hodinu a pol som sa cítil ako v bludisku, skákanie v čase, viacvrstvový príbeh a povedomé postavy s rôznymi charaktermi. S pribúdajúcimi minútami som našťastie začal vnímať spojitosti a spočiatku skrytý odkaz, ktorý musel ku koncu zachytiť už aj debil. Doslovnosť je tak možno jediná vada inak dokonalého filmového zážitku, ktorý osciluje jednak viacerými žánrami (tragikomédia, civilné futuristické sci-fi, krimi-thriller či explicitná dobrodružná časť) a jednak prehlbovaním ústrednej myšlienky, s ktorou sa Wachovskí zapodievali už pri Matrixe. Ťažko povedať či má film slabé miesto, ale ako celok je nesmierne kompaktný. Zvlášť vyzdvihnem motherfucker part s Tomom Hanksom, ktorý osobne radím s Cruisovým telefonátom a DiCapriovou obrnou k tomu najvtipnejšiemu čo Hollywood za posledné roky priniesol. Komerčné fiasko ma neprekvapuje, veď skĺbiť trojhodinovú minutáž, neprístupný rating, 100 miliónový budget a extrémne náročnú látku, pri ktorej mainstreamovemu publiku musí zaručene explodovať hlava je číra sebevražda. Popravde nepochopím ako mohli Wachovskí k tomu produkciu ukecať, ale ďakujem im za to. Sláva a uznanie sa im raz prinavráti.

Bolo to action, bolo to hot s vymaznanou hudbičkou a rozdeleným Berlínom aký vidíte len v dokumentoch. Pecka, pri ktorej ma ani moc netrápilo, že netuším kto s kým hral, o čo hral a s akým výsledkom. Crossover s Johnom Wickom by mohla byť udalosť desaťročia. Sem s ním Amíci!