Paldiny

Rick Bota si po bezpohlavnom Hellseekerovi nechal opäť prišiť po páre semeníkov a do Návratu napumpoval nevydanú porciu mystična. Už v úvodných minútach prekvapí prítomnosť Stana Winstona čoby producenta a po úvodnej scéne v drogovom brlohu je jasné, že nepôjde o ďalší tupý výplach. Podobných prekvapení vrátane jedného tučného infarktu bude čakať hneď niekoľko, také pasáže z metra, v úzkej uličke či s nožom v kúpeľni s nervami neplýtvajú. Charizmatická reportérka nemálo zvyšuje kredit rovnako ako návrat pomyselnej dávky erotiky a brutality so slušným bodycountom nevyjmúc. S úrovňou príbehu to už zo zvyku inventúry šuflíkových scenárov tradične pokrivkáva. Zápletka neprináša nič čo by otriaslo doposiaľ videným, poteší súdnosť tvorcov, ktorí sa neobťažujú s podrobným vysvetľovaním čím zapoja aj fantáziu diváka.

Rok 2005 bol pre Pekelníka plodný natoľko, že sa mu podarilo priniesť na svet hneď dve dietka. Zakiaľ bolo prvé (Deader) príjemným ponurým prekvapením, druhé s podtitulom Hellworld ovplyvňuje veľký boom tínedžerských hororov natoľko, že sa ním sám stáva. Dostáva sa nám tak tona stupidných dialógov, lacných lakačiek a hordy prvoplánových mordov. Záverečný twist vysvetľujúci hromadu nelogickostí zdvihne hodnotenie zo dna bažín na plytké nadýchnutie, aby ho následné pekelné zúčtovanie s absenciou sadistickej deštrukcie tela a mysle znovu poslalo do kytek. I napriek tomu, že Pinhead popiera vlastné zásady a diabolské hry sú obkukané od Jigsawa, nápad s búrlivými večierkami na počesť internetovej hry s hellraiserovskou tematikou nie je tak zcestný. Problém bude v tom, že Bota uzatvára svoju trilógiu tak ako ju započal, moderne, hlúpo, bez atmosféry, čo je medzi nami definícia tínedžerského hororu. Pre démonického Lanca Henriksena (škoda, že si ho pre sériu nevšimli skôr) a nejedny prírodne zvodné dudy nesiahnem po odpadovom hodnotení.

Začiatok s ručnou kamerou ako zo študentského výletu sa musí ešte pretrpieť. Po ňom ale začnú vyliezať karty, s ktorými sa dá hrať. Príbeh o dvoch stratených mladíkoch, z ktorých sa jeden vráti "nie vo svojej koži“ postupne odhaľuje tajomstvá a robí si pôdu pre zásadný zvrat. Nastolený punc realistickosti dodáva filmu šťavu, čomu neškodia ani herci ani komorné poňatie príbehu. Na filme je cítiť mizivý rozpočet (zábery z mučiarne) a minimum času na dokončenie (nesúvisle zlepené scény). Výsledkom toho je, že niektoré konverzačné pasáže sú dlhšie ako by bolo vhodné, iné kľúčové scény končia v náznakoch (príchod zo záhrobia) a načrtnutým nerestiam (incest, nevera, prostitúcia) sa film začne venovať a bez seba menšej snahy o rozvinutie ich zrazu utne. Mäsitá porcia gore nevyzerá vôbec smiešne, čo sa ale nedá povedať o chudákovi Pinheadovi, ktorému dal dvorný predstaviteľ košom a súčasný utáraný šašo pôsobí skôr poľutovania hodne. Ak by film dostal vyšší rozpočet a držal scenáristu so štábom na výplatnej páske o mesiac-dva dlhšie, výsledok mohol byť inde. Takto pôsobí Revelations ako z pera fanúšikov, ktorým nasrdený otčim vypol v izbe svetlo.

Že bol pôvodný scenár písaný pre iný film vysvetľuje celý guláš, ktorý sa počas dobrých 70 minút odohrával. Na ten malý zvyšok sa dostanú na plac starí známi, aby nesúvisiacemu spletencu udalostí skúsili dať zmysel. Žiaľ nepodarilo sa. Šiesty Pekelník postráda všetko to, na čom stavali predchodcovia počnúc nespútanou rozkošou, končiac prepadnutím psychickému teroru. Cenobiti nemajú vo filme žiadne miesto a objavia sa len pre potreby značky. Rovnaký osud postihol aj navrátenkyňu z úvodných dielov Kirsty, s ktorou si Pinhead nadobro vyrovnal účet. Stiesňujúca atmosféra, nepríjemné mrazenie, povestná brutalita aj neodmysliteľné pikantné scénky sú definitívne preč, dostáva sa nám iba odkopírovania zápletky predošlého Inferna, lenže v nudnom prevedení, čo najmä po vydarenom predchodcovi zamrzí dvojnásobne. Podobný verdikt ako pri spackanej štvorke, ale s tým rozdielom, že štvrtý diel bol príšerne nakrútený, ten šiesty je úplne mimo a jediné čo znásilňuje je značka samotná.

Náhodou celkom milé prekvapenie a ľahko stráviteľná jednohubka. Nový Herkules sa na nič nehrá a tým najkonzumnejším spôsobom si dovoľuje pošliapavať legendu ako ju poznáme. Absencia mýtických oblúd mi nevadila ba dokonca ju po úvodnej fantazijnej vložke s podivnými trikmi kvitujem. Vyhovovali tiež odľahčené dialógy, uveriteľné postavy a na prístupný film pomerne drsná akcia. Počas celého filmu som sa ale nevedel zbaviť dojmu, že Johnsonova z mramoru vytesaná muskulatúra by si zaslúžila veľkolepejšiu oslavu známeho hrdinského eposu.

Prekrásny brak, ktorého plagát by som mal v 10tich na dverách a v 15tich by ho vystriedali tie dračice v ženských telách. Najmä Adriana s poprsím čo dočiahne na Jupiter a Cassiopea so skromnými tangáčmi a mušličkami miesto horného dielu. No čo vám tu budem básniť, veď sa pozrite sami. Film je samozrejme sračkoidný a nenájdete v ňom dej, herca ani poriadne triky, ale má kúzlo a z mramoru vytesaného Ferrigna, ktorého nezlomilo ani to, že mu Arnold pravidelne natrhol v kulturistike zadnicu a tu bicákmi rozdeľuje kontinenty, krotí kovových transformerov a keď sa akože poriadne naštve, odhodí do vesmíru aj medveďa. A podobným spôsobom vznikali súhvezdia, fakt že áno. A to radšej pomlčím ako vznikol vesmír. Skrátka sranda, aká mi v detstve unikla a je to hrozná škoda, pretože sa mohla so Súbojmi Titanov deliť o prvú priečku.

Za žiadnych okolností nepozerajte ak nemáte zmysel pre recesiu a špatné filmy. Úvodná polhoďka je bezkonkurenčná, Arnold Strong zostúpi z Olympu, aby okúsil Veľké jablko. Na ceste za ním najskôr pobije tucet námorníkov, potom miesto bakšišu prevráti taxikárovi auto a domácim atlétom vytrie zrak olympijským výkonom. Neváha pri tom trúsiť hlášky ("Ty fešný muž, ty pekná žena a nie ste milenci? Veď to je proti prírode“), nehovoriac o tom, že na rande v Central Parku stihne spacifikovať tristo kilového medveďa Grizlyho. Tam odporúčam zbystriť na hlbokú nočnú oblohu, za ktorej štartujú policajti a krásnu belasú, za ktorej sa Arnie bije hlava nehlava s medveďom. Práca s filmovým časom tu dosahuje nového levelu, Ed Wood by mal isto radosť. To všetko v úvodnej polhodine, potom sa do toho začne montovať zápletka a sranda ide stranou, našťastie posledných dvadsať minút zas patrí Herkulovi. Najskôr zbavený božskej sily sa zlostí, že nedokáže zdvihnúť poltónovú činku, aby následne akémusi indiánovi ukradol koč a po Times Square v tričku a slipoch sa naháňal s mafiánmi, v pätách ho nasledoval spomínaný indián s hotdogom v ruke a za ním šprintoval predavač, ktorý mu naň nestihol dať kapustu. Vážne! Neskutočná sranda, ktorá musí sadnúť do nálady, preto chápem odpady, film je veľmi zlý pokiaľ ho vnímate po filmovej stránke, tiež plné paľby aké museli padať v spoločnosti spoločensky veselých existencií a ja? Mne síce spoločnosť chýbala zato nálada nie preto zaslúžená trojka aj za parádne trojky krásnej Venuše. P.S. film je plne dabovaný v češtine i keď originál vraj ponúka Arnieho hlas, ktorý bol pre pôvodnú verziu kvôli silnému prízvuku predabovaný.

Trefne obsadené mučeníčko, ktoré je viac drámou zo 17. storočia než hororom. Keď sa ale prekúšete nezaujímavými až nudnými pasážami, počkajú si na vás vychytené praktiky lovcov čarodejníc. Tí využívajú kdejakej somariny, aby mohli toho, čo im zrovna nie je po chuti, strčiť za mreže, a potom mu pchať prsty pod škripec, rvať jazyk kliešťami, rozpáliť zadnicu, alebo z nej spraviť sitko. Zopár metód bolo až psycho, možno ste počuli o náckoch, čo dohnali kvapkou po kvapke človeka k šialenstvu, no očividne tento nápad praktikovali už skôr. Možno nie márny, ale celkom nevyrovnaný pokus šokovať a priblížiť divákovi dobu, čo sa nemaznala.

“Je lepší zhořet než vyhasnout“ Tým sa riadil nesmrteľný Kurgan a tým sa mala riadiť aj Lambertova kariéra, ktorá tu dosahovala svojho vrcholu. Christopherov Highlander boduje ponurosťou akú umocňuje nádherná škótska krajina, osudová živelnosť Queenu tak i výrazná kamera čo neobstojí na jednom mieste a keď už niekde nekrúži, potom sleduje dianie z najviac atraktívnych uhlov. Triky už za tých pár jesení zostarli, dilema o večnosti pretrváva. Časté prelínanie časových období funguje i napriek tomu, že každé hrá inú nôtu a každé iný príbeh. Filmu ale neškodí, práve naopak pôsobí dynamicky a vôbec nie preplácane ako by sa mohlo zdať. V chýre bezmenných postáv, okrem slávneho dua, najviac zažiaril a príjemne osvieženie pripravil sotva 27 ročný zlý hoch Clansy Brown, ktorému rola tak neskutočne sadla, že svoju charizmu doživotne zapredal záporným úlohám v akých si ho pamätáme napríklad zo Shawshanku. A ako sa scenár neustále vracia k hlavnému mottu "iba jeden môže zostať", ostávam s rovnakým postojom voči pokračovaniam. Žiadnemu nedovolím useknúť korunu a podupať kultový status originálu aký si plne zasluhuje.

Nenechajte sa zmiasť ležérnejším rozbehom, trvajúcim bezmála 20 minút. Jeho koniec prichádza v kaviarni s návštevou Bishopa (tá podoba !), ktorá si získa pozornosť, aby zápletke dodala jasné kontúry postava jednookého Eda Harrisa. Film má rázom na rozdávanie čo do napätia i tajomna. Preto zamrzí krátkodobý výpadok po ich férovke aký síce predchádza krvavému zúčtovaniu, zato vyhodí z konceptu. Záverečná večera s rodinou už opäť emotívna. Dohromady tak priemer akému kvapku vyčítam zvučný, zato mierne zavádzajúci názov čo nastaví zmysly na úplne iný typ filmu. História násilia, čoby predkrm pred hlavným chodom z Východu, ale plní svoju funkciu pohodového thrilleru.