Paldiny

Tvorcovia chceli vzdať hold tomu, čo spoločnosť ovplyvňuje a spája už dobrú storočnicu. A nie je ťažké sa s nimi stotožniť. Veď koľkí z vás tridsiatnikov vytiahnú rovnakú spomienku z detstva, keď v novom byte nebol ešte ani nábytok, ale tá ťažká krabica s pohyblivými obrázkami už musela vysielať vlny. Režisér to mal možno rovnako. Zostáva potom už len vysvetliť nízke hodnotenie jeho Babylonu. Táto trojhodinová šou na mňa nezafungovala pre svoje multižánrové spracovanie. Chazelle na jednu tenkú príbehovú linku navliekol s výnimkou animáča snáď všetko. Skratovito a neopodstatnene tak v jednu chvíľu tromácky humor strieda živelnosť muzikálov, na aký nadviaže komorný dramatický part, ten sa prvoplánovo zmení v gangsterku, aká vyvrcholí v tom najprízemnejšom undergrounde. Film prakticky nemá vedľajšie postavy iba obrovský komparz a tie hlavné sú len sprievodcami jedného bláznivého scenára, ktorý skrátka nedrží pohromade. A je to škoda, pretože menoslov zúčastnených, tučný šek a vďačný námet sľubovali, že tak ako všetci zbožňujeme film, tak si každý užije aj poctu na jeho adresu. Tu to žiaľ nevyšlo.

Tá značka je unavená ako ja na desiatom kilometri devínskeho behu, ale predsa sa na X-tom pokračovaní pozitíva nájdu. Tým najväčším je parchant Momoa. Syn nebožtíka, ktorý zahučal kdesi v päťke a zároveň dedič ťažkého konta, aké mu dovolí byť pred Torettovou partou o krom vpred. Na Toretta sa tak hádže špina z každej strany a stáva sa hľadanejším než dr. Lecter po záťahu vo Florencii. To ale neznamená, že by mu scenárista obmedzil cestovateľské návyky. Toretto tak naďalej využíva služby aeroliniek a či už je v Taliansku, Portugalsku alebo Južnej Amerike, zakaždým to smrdí uzavretím krajiny pre teroristickú hrozbu. Momoa našťastie nie je žiadnym nudným suchárom. Chalan očividne odkojený hereckým koncertom Ledgera z Temného rytiera si rolu živla mocne užíva a ja s ním. Miloval som ho (najviac rozhovor s dvomi nebožtíkmi), moja žena ho zase nenávidela, jednoducho typ postavy, ktorá sa dostane pod kožu každému. A čo potom tie ostatné? Jedna zomrie, druhá ožije, tretia zmení stranu, štvrtá sa po pauze vráti. Jednoducho rýchla a zbesilá klasika. Z akcie si po dvoch týždňoch už moc nepamätám, snáď len futbalový match s 20 tonovou bombou, ktorá takmer zrovnala zo zemou večné mesto. Ale nebojte sa. Z večerných správ sa dozvieme, že si to pamiatky síce odskákali, ale všetko prebehlo bez strát na životoch. Ako to tam vyzerá s odstupom času, napíšem po lete.

Vláčik sa rozbehne v štýle Pulp Fiction na koľajniciach. Tým, že sme tu Quentinovu kultovku už mali vyznamenania za originalitu sa udeľovať nebudú, čo ale nevadí, pretože z jazdy naprieč Japonskom cítiť hravosť a drajv. Ako však počet pasažierov vo vozňoch ubúda, trhá sa na kusy aj samotný vláčik. V záverečnej 20 minútovke je z toho už len neriadená strela scenáristických výplodov na cracku a sympatický dojem je rázom fuč. Opakované pozretie som ochotný absolvovať iba pre zistenie, kam vlastne zmizol vlakový personál.

So Stallonem je zábava, vylezie z lochu po štvrťstoročí, aby zistil, že v kaviarni dostane kávu iba do papierového pohárika a ani ju nedokáže zaplatiť v hotovosti. Jediné čo ho teší, že Rolling Stones sú stále na turné. Ani zmena doby mu nezabráni podmaniť si miestny zapadákov a miestnych obyvateľov, ktorí to dobrovoľne alebo nasilu potiahnu s ním celú prvú sériu. Scorsese si to medzi obľúbené mafiánske eposy asi nedá, ale ja ako fanúšik Stalloneho a žánru s tým problém nemám. Ak by som sa ho snažil nájsť, tak napíšem, že tých 5 hodín čistého času bez tituliek a otravných rekapitulácií je zbytočne natiahnutých. Keď uvážim čo sa v ňom udialo, látka by si vystačila na jednom celovečernom páse. Na druhú stranu ten by sa asi nezaplatil, čo nie je zrejme prípad seriálu, ktorého čaká na moje prekvapenie ďalších 9 epizód. Ale ako píšem, ak sa vráti kráľ Tulsy, problém s tým nemám, len dúfam, že znovu nevyfasuje 25 rokov. Neprezradil som moc?

Som si istý, že na papieri vyzeral film lepšie. Hlavnú záporáčku tu predstavuje minulosť a tá je známa tým, že ubližuje najviac. Horolezkyňa už túto horu bolestí nedokáže znášať, tak sa rozhodne ukončiť púť na tejto zemi svojim posledným výstupom. Lenže všetko zmení stretnutie s polomŕtvym chlapíkom, ktorý dostal rovnaký nápad. Matematika velí, že mínus a mínus robí plus a tak sa má myslenie oboch začať meniť. S podobným námetom som sa ešte nestretol, obrázky prírody sú tiež vábivé a búrku by som zažiť nechcel. Čo film zráža dole sú ťažko uveriteľné situácie, kedy chlapík, ktorému by ste tipovali predposledné nadýchnutie, prežije nemožné. Bez vybavenia, skúseností a s nulovou motiváciou žiť postupne absolvuje zostup z hory, ľadový kúpeľ či pád, po akom by ste si rátali kosti. Považujem to za nezvládnutú ochrannú známku filmárov, ktorí namiešali do skutočného príbehu toľko absurdít, že som sa cez to nedokázal preniesť. Škoda, keby film nechali plynúť bez dramatických mission impossible príkras, mohla z toho byť uveriteľnejšia a tým aj pozerateľnejšia záležitosť.

Karásek zrejme cez koronu nerešpektoval zákaz vychádzania a odskočil si ku Guyovi Ritchiemu na stáž. Inak si nedokážem vysvetliť ako mohla v našich končinách vzniknúť  tak remeselne zvládnutá a zábavná haluz s nábehom stať sa kultovou. Film si robí srandu z toľkých profesií, menšín, národností, orientácií a pritom vyslovene neuráža nikoho. Nedá sa to brať inak ako jedna veľká mozaika bežných vecí v málo pravdepodobných situáciách, ktoré sa udejú jednému inštalatérovi z múzea. A keď vám poviem, že celý ten kolotoč spustí ukradnutý poklop od kanálu, je to len špička ľadovca, aká úvodnú scénku pointuje postupne a vo finále vygraduje do tých najbizarnejších rozmerov. Bavil som sa kráľovsky a pritom ani nevedel na čo do kina idem. Skrátka som mal dvojhodinové okno a akýsi Invalid bol na rane.

John Wick je excommunicado a telefóny každého, kto má doma aspoň nôž, sú v pohotovostnom režime. Stahelski pokračuje v tvarovaní sveta, kde stačí tomu druhému položiť na stôl mincu a okamžite je jasné čo je v hre. Je to akési kasíno bez hraníc, v ktorom sú pravidlá nad zákon. Lenže John minule také jedno porušil. Preto niet divu, že v celých US už nie je za mak bezpečného miesta, a teda zmena kontinentu je viac ako žiadúca. Svoje si užijú aj postavičky, ktoré naposledy Johnovu návštevu prežili, čím sa stávajú v očiach najvyššej rady nežiadúcimi. A čo potom John? Ten nech to skúša po dobrom alebo po zlom, zakaždým to skončí nadčasmi pre funebrákov. A že sa toho za dve hodiny udeje, v permanencii sú po novom kone, psy, 50 ročná sexica Halle Berry a napokon príde na štýlovú dezinfekciu hotela, v ktorom hlavná postava preletí sklenenou vitrínou viackrát ako Arnie za svoju kariéru. Znovu sme tak svedkami množstva nápaditej akcie, až človek rozmýšľa, koľko toho môžu mať ešte tvorcovia v rukáve. Uvidíme, kým Jonathan dýcha a stále je na mape kontinent, kde ešte nebol, neprestane aj keby chcel.

Jediný prekvapivý moment je spojený s názvom filmu. Ten sa neštandardne objaví po dobrých 20tich minútach a šikovne je zakomponovaný do vysvetlenia kedy a kde sa nachádzame. Iné vysvetlenia od neho ale nechcite. Tvorcovia s projektom očividne nemali vysoké ambície, veď sa nám ani neobťažovali priblížiť načrtnutú civilizáciu. Kto videl trailer, snímka ho nemá čím prekvapiť. Ide o klasický survivor o dvoch postavách, ktoré budú tentokrát prchať pred agresívnou verbežou. S tým by si mal ale hlavný predstaviteľ poradiť, veď tento charizmatický chlapík pred hereckou kariérou slúžil v Iraku. Filmu ale nemám čo vytknúť, minúty odsýpajú rýchlo, cítiť, že mal vyšší rozpočet a záver končí otvorene avšak bez pozvánky do pokračovania.

100 mega po prvom víkende a ja som rád, pretože Rockyho sveta stále nemám dosť. Dokonca sa nehnevám, že sa v ňom moja obľúbená persóna nepohybuje, lebo viem, že prišiel čas, aby sa Adonis postavil na vlastné nohy. A síce sa narysovanej schémy logicky zbaviť nedá, darí sa hlavnému predstaviteľovi niesť vlastný odkaz. Zápletka čerpá z doposiaľ nevyslovenej minulosti a aj keď správne odhadujem kadiaľ chodníčky povedú, žeriem to Jordanovi aj s navijakom. Môže za to uchopenie nového súpera do ringu. Už mladý Drago ukázal, že sa typicky čierno-bielo vykreslení záporáci dnes nenosia a inak tomu nebude ani teraz. Preto nemôžem toho nového odsúdiť, aj keď mi radary šeptajú, že je to grázel. Nemôžem si byť istý, že sa nevráti v prípadnom pokračovaní ako tomu  bolo vtedy s Apollom, ale zároveň s ním neviem sympatizovať. Jediné čo mi zostáva priznať si, že aj ten najväčší grázel môže byť len obyčajný chlap s démonmi v duši, ktorí ho nútia byť zákerný na svojej ceste za snom, aký mu kedysi niekto rozdupal v prach. Film vďaka tomu disponuje napätím a to ešte umocňujú surové, miestami s umeleckým presahom uchopené zápasy plus ďalšie malé drámy zo života. A aj napriek tomu, že som videl priestor, kde sa dalo ešte pritvrdiť, kde dej pôsobil skratovito, nechce sa mi v tom príliš vŕtať. Baví ma totiž sledovať režisérsko-hereckú paralelu medzi Stallonem a Michaelom B. Tak poďme ďalej Creed, poďme ďalej Damian, prípadne Drago. Nebránim sa novým dielom, novým spin-offom.

Pokračovanie v ničom nezaostáva za predchodcom, nápaditosťou ho miestami prekonáva. Preto je škoda, že opustením rajskej záhrady sa tomu rozmelní koncept. Poučenie si ale každý zoberie za svoje. Povyšovať sa nad ostatnými sa nenosí ani, keď vám na dvere klope evolúcia.