Paldiny

Trefne satirický pohľad na vojnu v Kórei a vojnu všeobecne. Mnou kedysi nepochopený humor dnes nasávam plnými dúškami a spoločne s Frasierom si pripomínam každý priestupný rok. Niektoré diely sú nezabudnuteľné, na iné časom zabúdam, aby som sa na nich mohol schuti pobaviť ešte raz. Zvlášť chválim nebojácnosť tvorcov otvárať zložité témy a nevšedné spracovanie podaktorých dielov, ktoré originálnym podaním predbehli svoju dobu. Seriál sprevádzali dôležité rošády s postavami, čo nie je zas tak neobvyklý jav, čo už je menej obvyklé, že tie zmeny sú k lepšiemu. BJ, Winchester, Porter, to sú postavy, ktoré na vlak nastúpili v tretej, v prípade majora v šiestej sérii a seriál tým nielenže neutrpel, ale ešte viac ožil. A keď v ôsmej rade odišiel domov aj Radar, zanechal v tábore iných sedem silných postáv, ktoré sa vyprofilovali natoľko, že dokázali dokráčať seriálom so zdvihnutou hlavou až do jeho dokonca. A že som si dlhšie zvykal na Klingerov šatník? Že epizódy z pera Hawkeyeho patrili k tým slabším? Že si boli niektoré vtipy/zápletky podobné? Že sa aj tu objaví zbytočná (dvoj)epizóda najlepších momentov? To všetko som seriálu ochotný pre jeho kvality odpustiť.

Vrchol všetkých sitkomov, ktorý sa celých 11 sérii točí okolo najväčších snobských intelektuálov mesta Seattle. Prvé dve série sú rozbehové, potom Frasier zo seba zhodí háro a zrazu sa vrývajú do pamäti jednotlivé scény či celé diely. Základ tvorí 3-7 séria, kedy je divák ako pod samopalom jednoduchých a pritom geniálnych zápletiek. Jasnačka, nájdu sa aj tu trápne situácie, kedy by ste hlavnú postavu najradšej buchli po hlave, alebo sa občas objaví postava, ktorej po príchode na scénu prajete skorý odchod z nej, no ide len o chumáč prachu na saku od Armaniho. Seriál totiž oplýva kvalitou po hereckej aj scenáristickej stránke, vyvážená je kadencia smiechu, nechýba dráma, romantika či pričuchnutie pod kožu psychológie. Ba čo viac scenáristi sa sem-tam neboja pustiť na tenký ľad, ktorý by sa v dnešnej televíznej tvorbe určite rozlomil. Nuda teda nehrozí. Avšak očakávanými zásnubami by sme akoby predčasne došli aj do cieľa. Ľahkosť ustupuje stagnácii bez jasne nastoleného smeru, brutálne scény sa stávajú zriedkavejšou záležitosťou, objavuje sa gýč. Najťažšie časy doľahnú na seriál v sérii č. 9, kedy únava dosahuje svojho maxima. V posledných dvoch sa úroveň našťastie zastabilizuje a záverečný diel dokonca uspokojivo uzatvára túto môjmu srdcu blízku kapitolu. A vedzte, že sa k nej so železnou pravidelnosťou vraciam, po novom aj s prílohou zvanou Cheers.

15. storočie v Británii vyzeralo z pohľadu Čiernej zmije sakramentsky príťažlivo. Máme tu kráľovskú rodinu, venkovskú spodinu, boj o moc, boj o pôdu, škriepky s kresťanstvom a politicky nekorektné sobáše. Diel-dva si dosť možno budete zvykať na atypickú zmesku toho najsuchšieho britsko-britského humoru, aby ste zhruba od polovice prvej série mohli nasávať chytro napísané dialógy s množstvom vtipných situácii a vydarených gagov. Milovníci tohto typu či ateisti majú samozrejme na ružiach ustlané, tých druhých, ak neukrižuje scéna s bufetom kresťanských predmetov, tak diel s upaľovaním čarodejníc určite. Pre mňa najlepšou epizódou zostáva "Vousy španělské královny". Čomu sa ale vyhnite je starý Nova dabing, teda ak si nechcete princa Edmunda rozhnevať hneď na začiatku. Predsa len citovaný preklad troch dabérov s potlačeným zvukom originálu na atraktivite nepridá. Po dvoch dieloch som to našťastie napravil opakovanou projekciou s novo-vydaným dabingom z roku 2008, ktorý až na jeden otáznik obstojí. Z akýchsi podivných príčin má totiž sprehádzané diely v poradí (1,4,3,2,5,6), takže pokiaľ sa nestretnete s originálnou zvukovou stopou, nenechajte sa týmto prešľapom zmiasť. Zmija sa s druhou sériou posunula o rovnú storočnicu vpred, aby nemalou mierou poškádlila dvor kráľovnej Elizabeth. A že jej to sakra sluší ukáže hneď prvé stretnutie. Rowan priostril, stáva sa sarkastickou sebavedomou sviňou, pardon zmijou, ktorá svojim presvedčivým prejavom zatieni nejedného, inak skvele hrajúceho kolegu. Vracia sa neodmysliteľná súčasť Edmundovych poskokov na čele s ešte (s)prostejším Bodrickom a štvorpercentne nevyrovnaným Percym. Prvé epizódy príjemne bavia dialógovými prestrelkami, aby od tretej s podtitulom "Brambora“ nabrala séria deštrukčné tempo, ktoré vydrží bez vážnejších zakopnutí až do konca. Práve „námornícku“ Bramboru považujem za najsilnejší diel s najlepšou epizódnou roličkou kapitána Ruma, výbornými scenáristickými nápadmi a vypointovanými vtipmi. Pre mňa najrýdzejšie obdobie Čiernej zmije plné satirického výsmechu doby aj keď potitulková scéna poslednej časti bola z môjho pohľadu zbytočná. Tretí Black Adder mal náročnú úlohu a to udržať krok s excelentnou druhou sériou. Dejstvo sa posunulo do ranného veku 19. storočia na panstvo Princa Regenta. Už vkusná úvodná znelka navodí do nálady kultivovanej doby honosných sídel, elegantných kostýmov a afektovanej spoločnosti. Samotná postava princa v podaní Hugha Laurieho častokrát irituje afektom a hlúposťou. O to viac poteší fackovací (neprekladať do angličtiny prosím) záverečný diel, kde si s Čiernou zmijou vymenia úlohy. Ešteže má seriál skvelého Rowana Atkinsona, ktorý dá svojim ostrovtipom znovu zabrať domácej kultúre, rovnako sluhovi Bodrickovi či odvekým rivalom zo Škótska a Francúzska. Po rozbiehacích úvodných epizódach je práve tá tretia s Francúzskou inváziou vôbec najlepšou, čo séria ponúka. Úvodná spŕška hlášok z baru ma totálne odrovnala, nehovoriac o scéne, v ktorej naštartovaná Zmija odkopne okoloidúcu mačku. V kocke hodnotím toto obdobie za vydarené, má veľmi silné diely (3,4,6) a pár vysoko nadpriemerných, ktorým to kazí iba redší výskyt vtipných momentov. Medzi treťou a štvrtou sezónou prišli hneď dva pozdravy od Zmijáka. Mini epizódka Roky kavalérie zo 17.storočia predstavuje Lorda Čiernu Zmiju a jeho snahu ukryť kráľa Charlesa I. pred šibenicou, aspoň tak sa to spočiatku javilo. Vzhľadom na krátku minutáž nie je čas na zbytočné odbočky, čím sa od prvej minúty spustí lavína gagov. Zmiják ako vzdialený bratranec D´artagnana nešetrí ostrovtipom, verný Boldrick tupými pripomienkami a kráľ svojou šušlavo neodolateľnou galantnosťou. Škoda len, že si námet neukradol viac než štvrťhodinový štek. Takto podaktoré tváre dostanú menej priestoru, ako by si zaslúžili. Oliver Cromwell prahnúci po hlave kráľa, by o tom vedel hovoriť svoje. Druhý z kraťasov si zobral na paškál čas radosti, splnených prianí a srdečného obdarovávania, no aspoň tak nás to učili. Dobráka Zmiju, čoby najláskavejšieho človeka Anglicka 19.storočia, určite tiež, čo pohladí po duši nejednu veriacu ovečku. Zlom prichádza s nástupom ožralého Ducha Vianoc, ktorý vyzerá ako keby vyšiel z priľahlých lesov Rockfordu, aby nechtiac vykecal, čo za čísla boli Edmundovi predkovia. Príbehovo pestrý diel ukazuje Čiernu Zmiju v rôznych obdobiach. Čoby chlapík s veľkým srdcom je viac zaujímavá ako zábavná kapitola. Zmiják by síce daroval aj poslednú obličku, ale genetické predispozície začínajúce ostrým jazykom a končiace šibalským pohľadom našťastie nezaprie. Príbehové odbočky do obdobia druhej, tretej a neexistujúcej futuristickej série sú osviežujúce a dajú zaspomínať na staré známe postavy v nových zápletkách. Tie však nedostanú toľko priestoru, aby slušná kadencia fórov hrala na pevnejších základoch a bola údernejšou. Najmenej zábavný je asi výlet do budúcnosti v rytme Gordona F, ktorý v zámerne gýčovom podaní nekladie ani tak dôraz na vtip ako na výslednú pointu. So záverečným prezretím "zlosynom chutí život viac“ však vianočné koledy dosahujú nového rozmeru a po humornej stránke naberajú na červených obrátkach. Boldrick, darmožráči, každý si príde na svoje. 4.séria je najnebezpečnejšou náložou od dôb kráľovnej Elizabeth. Zmiják tu predstavuje kapitána zákopovej jednotky, ktorého cieľom nie je sa stať vojnovým hrdinom, ale čo najrýchlejšie z vojnového frontu zmiznúť. Jeho priami podriadení mu to čakanie spríjemňujú po svojom a vo väčšej miere, než tomu bolo v minulých dekádach. Prosťáčik Bodrick je úžasný ako zvyčajne, poručík Hugh Larrie už nepôsobí otravne, ba dokonca nabral na sympatiách. Po absencii v tretej rade sa vracia Percy v koži svojrázneho generálovho poskoka Darlinga, ktorého priezvisko vyznie vtipnejšie v angličtine, a preto sa v dabingovej verzii hneď niekoľko fórov s ním stráca. Hlavnou hviezdou je znovu sarkastický Edmund, ktorý nič nestratil na svojom intelekte, snobskej povahe a suchom humore, s ktorým aj poprava nežného pohlavia vyznie komicky. Otváracia epizóda je tradične zoznamovacia, záverečná zas rozlúčková, ale čo sa deje medzi tým je explózia vyšperkovaných dialógov a ostrej satiry na armádne zmýšľanie a slepý patriotizmus. Neminie nás ani konfrontácia možno najvýraznejších komikov storočia Atkinson - Chaplin a vôbec najlepšia epizóda Vojenský Lazaret s nepredvídateľným rozuzlením a najväčším objemom vtipu na meter štvorcový. Jediné čo touto kapitolou života Edmunda obťažovalo bol neprirodzene výrazný smiech publika. Ach, keby sa dal vo všetkých sitkomoch vypnúť. Po štvrtej sérii si vypočujeme "Mám vychytralý plán pane“ ešte raz. Bestian sa s Baldrickom nechtiac vrátia v čase, aby sa zmocnili starých predmetov a popritom ovplyvnili tok dejín. Epizóda je na polhodinovú minutáž doslova nabitá nápadmi a venuje sa všetkým pre Britániu dôležitým obdobiam, ktoré Zmiják nestihol v seriále navštíviť. A či už zdecimuje Robina Hooda, odkloní Shakespeara na inú kariéru, alebo zničí vlastnú menu, ide len o zlomok toho, čo tento špeciál ponúka. Vskutku mi chýbala už len facka Johnovi Lennonovi počas duetu s uvrieskanou Yoko Ono. Hotový gejzír narážok a zbesilého tempa takmer dokonale zamaskuje jedinú slabinu a tá prichádza s hlavnou postavou. Zostáva tak veľkým paradoxom, že pri všetkých tých historických premenách zistíte, že tou najväčšou prešiel samotný Zmiják. Stále si uťahuje z Boldricka a má kopu nápadov ako prísť k bohatstvu, ale zo slovníka vypustil tie najcennejšie, toľko typické, uštipačné a neprirodzene dlhé prirovnania. To je asi jediná chybička krásy, na ktorú dočista zabudnete s jedným z najsilnejších záverov vôbec. Pri finálnej scéne a zasadnutím na trón (verte že to nie je spoiler) už len cítite zaslúžené zadosťučinenie po všetkom tej smole a odstrkovaní ústredného dua. Pár slov ku kauze dabing: áno, vypadol nahratý smiech, áno, je znesiteľnejší ako príšernosť z Novy, ale zároveň nie, nie je tak dobrý ako ten z roku 2008. Keď si to ale preložím, môžeme byť len radi, čím je viac mrších dabingov, tým bude národ jazyka znalejší. Tak a môžeme rekapitulovať. Zábavná jazda začala za kráľa Richarda IV. pomerne nesmelo, no kdesi v polovici 16. storočia chytila závratné tempo, s akým vytrvala až do konca 1. svetovej vojny. A že nikdy nevznikla V. séria zaoberajúca sa liverpoolskym fenoménom? Tento bôľ aspoň z časti zahojí prítomnosť troch bonusových epizód, kde sa cestuje do dinosaurích liet, spomína na mušketierov či spievajú vianočné koledy. A najlepšie na všetkom aj tak je, že sa dá seriál s odstupom času schuti pripomenúť. Veď prečo nie, Atkinson za 27 epizód dodal svojej arogantnej a pomstychtivej postave nepriestrelnú osobnosť, aká je toľko odlišná od tej Beanovskej a pritom sú obe rovnako funkčné, len so zásadným rozdielom. Zatiaľ čo je postava Beana pre každého, Zmija len pre určitú divácku obec.