SeanLSD

Jediný film, v ktorom mi Jensenov vrcholne bizarný humor, ak to vôbec ešte je humor, naozaj vyhovoval.

Daddy issues vo vesmíre... plus realisticky vykreslená doba dobývania najbližšieho planetárneho okolia. Psychoanalytická dráma jediného človeka v pionierskej dobe osídľovania slnečnej sústavy. AD ASTRA je (hlavne na veľkom plátne) skvele pozerateľná, pretože je krásne natočená a charizma Brada Pitta siaha až kamsi k Neptúnu. Ale vnútorne je to prázdne ako medzihviezdny priestor a analyzovať nie je čo... navyše zápletka a vyústenie sú výslovene béčkové. Takže stačí 3 mesiace blúzniť osamote vo vesmíre a potom sa postaviť zoči-voči otcovi, ktorý sposobil moje celoživotné úspechy aj trable s odcudzením a je to ? Potom ho nechám odplachtiť do vesmíru a všetko v pohode? Tak jednoduché to je ?! Wow, aj ja chcem! ___ "Videl iba to, čo tam nebolo. A unikala mu všetka tá krása priamo pred ním."

Ďalšia pseudocelebrita, ktorá možno nie je taká tupá, ako sa u nás stalo štandardom, ale na nervy mi zato nelezie o nič menej...

Až neuveriteľne nádherná výprava v záberoch, ktoré sú pastvou pre oči, hrdinský osud idúci proti dejinám, veľká osudová láska a OBROVSKÉ udalosti... a pritom tak studené a bez emócií. Nevadí mi, že je to namiesto o Kolčakovi o jeho ( druhej ? ) láske. Ak je ale odstup až taký veľký, že sa k postavám nedá dostať a dramaturgická výstavba tak medzerovitá, že chronológia a predstava o udalostiach spočiatku úplne unikajú, pričom v závere filmu sa dostane k opačnej, detailnej popisnosti, je tu niečo nezvládnuté a premrhané. K tomu ešte záverečná scéna, dojímavá, ale akoby odkopírovaná z TITANICU až príliš pripomína, že v Hollywoode vedia veľkolepú epiku, dramatickú akciu, fatálne dejiny a tragickú lásku namiešať omnoho účinnejšie...

Definícia totálnej sračky. Prinajlepšom amatérskeho filmu, to je to najlepšie, čo sa o tomto filmovom hovne dá povedať. A že sa točil v Bratislave v tej istej dobe, ako Praha hostila natáčací štáb MISSION IMPOSSIBLE je dostatočne výpovedná skutočnosť, ktorú sa mi ani nechce rozmazávať... Čo prinútila Lamberta v dobe svojej najväčšej slávy kývnuť na toto, je mi záhadou. Dopozeral som s najväčším sebazaprením a asi len preto, že som bol chorý v aute a iný film som nemal. Jediné, čo ma zaujímalo, boli tie momenty, kedy zase na chvíľu vybehnú z diery a uvidím kúsok Bratislavy v polovici 90. rokov. Tých momentov bolo asi 5 a nezaberali ani toľko minút...

Líška je síce roztomilá a krajina kúzelná, ale mne k orientálnej mystike, erotizmu a bojovým umeniam tie zaguľatené uniformované počítačové postavy proste nesadnú!

O čo nenápadnejší film, o to krajší, a to len a len vďaka civilnej charizme ústrednej dvojice.

Ani sa mi nechcelo veriť, že by takým oslnivým kabátikom zakrývali tak nečakane priemernú, na kosť ohlodanú kostru. Pozor, to nie je Sandersova chyba - on svoju prácu odviedol viac neż slušne! GHOST IN THE SHELL je veľmi podobný prípad ako I ROBOT, kedy vizuálne fenomenálnemu režisérovi dajú realizovať totálne zholyvúdený sci-fi príbeh, ktorý vlastne vôbec nemá dôvod byť spracovaný akčným spôsobom - jedine, že producent tak žiada..

Nepredvídateľný, skoro každou ďaľšou scénou a prudkými zmenami ich nálad prekvapujúci, skvele napísaný thriller s chvíľami až príliš ujetými momentmi v hudobnom podmaze, hereckom prejave a dialógoch. Tie ostatne okamžite prezrádzajú spisovateľskú ruku, vybrúsené, nápadité, na často až dosť uletené detaily zamerané, ale vždy zaujímavo posúvajúce dej. Najvzrušujúcejšia je ale tá trvalá nejednoznačnosť v ponímaní dobra a zla, ktorá pretrváva aj po odhalení vskutku vypointovanej pointy a stále akoby ďalej pátra v hlbinách ľudskej duše, odkiaľ vytryskáva praveká agresivita. V americkom filme by ma takáto neistota a nečiernobielosť šokovala omnoho viac. PRIANIE SMRTI, ktoré viacerí považujú za predobraz AGRESIE je proti tomu jasne rozčlenené a yankeeovsky správňácke, čiernobielo primitívne.

No nie je to taká pecka ako iné Gibsonove plné paľby, ale je to fakt výborný, svojský film a v kontexte diel o americkej prítomnosti v juhovýchodnej Ázií naozaj špecifický kúsok. Nielen tým, že sa neodohráva vo Vietname a na bojiskách, ale v Laose, v pozadí, či zázemí veľkej svetovej ideologickej vojny, ale aj demaskovaním celého toho intrigánskeho kupčenia CIA, čierneho obchodu a osobného prospechárstva, ktoré sa tam prejavilo, a napokon ešte tým, že toto demaskovanie je podané značne odľahčeným, komediálnym štýlom. Väčšina ľudí si ho pamätá len ako spoluprácu Gibsona s Downeym, a aj to vníma skrze svieže, mierne až dosť vyšinuté, ale stále predovšetkým zábavné Melovo "smrtonosné" obdobie, ale AIR AMERICA je omnoho viac. Samozrejme, ústredné duo klape podobne ako rok predtým spolupráca Gibsona s Kurtom Russellom, ostatne s Downeym aj zostali priatelia, ktorých neskôr spojili aj problémy so závislosťou a dočasná exkomunikácia z hviezdnej filmovej rodiny. Netreba však zabúdať, že aj ostatné postavičky sú výborné a skvele zahrané, predovšetkým všetci tí blázniví, nešťastní piloti stratení kdesi Pánubohu za chrbtom, ktorých prístup k životu evokuje DNEŠNÚ APOKALYPSU. Mňa osobne u AIR AMERICA možno najviac mrzí práve to, čo ho u mnohých divákov zachraňuje - že keď napokon ku koncu preváži "správňácky" moment, tak ako sa na mainstream patrí, v podstate to dosť zakryje celý ten deziluzívny efekt z reportážnej výpovede, ktorej sa tu divákovi dostalo - aj keď teda nie príliš aktuálnej (Knižná predloha Christophera Robbinsa z roku 1978 je žurnalistické dielo, ktoré vzniklo krátko po konci "občianskych" vojen vo Vietname, Laose a Kambodži roku 1975). Ale tak čo už, keď je to navyše plus-mínus skutočný príbeh... - je super, že sa dá filmové AIR AMERICA vďaka tomu neprestajnému kolísaniu medzi viacerými polohami vnímať súčasne ako seriózna realistická výpoveď, aj zábavný dobrodružný film s hviezdami trúsiacimi perfektné hlášky o lietadlách a pilotoch, politike, vojne a mieri, živote a smrti, o džungli a šialenstve.