SeanLSD

O tom, kam mizne nás elektroodpad a autovraky. Nemecký reportér sleduje pomocou vysielačky vyradenú chladničku a potvrdzuje tušené...ako bohaté krajiny (Severu) Západu vyvážajú do Afriky legálne to, čo u nás už neprejde ekologickými normami, kapitalistickými nariadeniami či konzumným vkusom a nelegálne to, čo je už vyslovene nepoužiteľné a rozbité. Vyvážať tento odpad mimo Nemecko je zakázané, všetok by sa mal spracovať v domácich recyklačných podnikoch, odhaduje sa však, že tvorí až 50 % kontajnerov so staršou elektronikou. Samozrejme, je to väčší biznis ako platiť drahé poplatky za domáce ekologické spracovanie. Kontrolovať všetok tento vývoz pri gigantických množstvách neprestajne vyrážajúcich z Hamburgu jednoducho nie je možné. Kým staré autá a elektronika sú v Afrike vítaným tovarom, ktorý sa opravuje a predáva ďalej, elektroodpad a autovraky sa rozoberajú na vzácne kovy. Na obrovskej ghanskej skládke Agbogbloshie sa to robí tak, že domáci v tričkách a šľapkách všetko rozmlátia a/alebo nahádžu do ohňa a potom separujú. 6000 ľudí, z ktorých mnohí si tam priamo postavili chatrče, dennodenne pracuje na odpornej, zdevastovanej planine ako z najhoršieho postapokalyptického hororu, kde výskyt najtoxickejších prvkov olova, kadmia, ortuti a arzénu mnohotisícnásobne presahuje povolené hodnoty vo vyspelých priemyselných krajinách. Zarobia si tu viac než vo väčšine iných zamestnaní, ku ktorým sa môžu dostať. Ak má 11-ročný chlapec, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedožije 50-tky, dobrý deň, zarobí za celodennú prácu na tomto toxickom predpeklí v prepočte 1,60 eura. Všetky ďalšie stupne priekupníckej hierarchie naberajú na zisku poriadne nuly. To, čo bolo kedysi rozvojovou pomocou, je dnes globálnou recykláciou alebo biznisom s odpadom. Z pohľadu kapitalizmu je to fajn, zarábajú na tom všetci zúčastnení - a všetci sa zúčastňujú dobrovoľne a ochotne. Z pohľadu ekológie je to však katastrofa a voči ľudskému zdraviu tragédia. V Nemecku by to nikto nerobil, v Ghane je to príležitosťou k dobrému zárobku. A svet sa točí ďalej na kolesách kapitalizmu a konzumu...

Veľmi neusporiadané dojmy a myšlienky. ___ Hlúpy, zábavný i provokatívny a fasinujúci námet je prevedený do filmovej podoby tak precízne, až sa mi tajil dych. Spočiatku som si hovoril, že blockbustery ma už asi prestávajú baviť. Zmiešané pocity. No tie obrazy boli také krásne, tempo tak svižné, príbeh tak ľahký a chytľavý. ( Aké zastaralé efekty, prosím vás ? Nečumte každý deň na nejakú hollywoodsku koninu, a možno si ich potom budete vedieť zase aj trochu užiť ! ) ___ "Takto sa predsa legendy netvoria!" protestuje moje druhé Ja,"legenda musí mať v sebe niečo viac" - lenže čo je to "viac" ? ___ Potom ma začalo dráždiť, ako si vďaka tomuto Lincolna zapamätajú dnešné deti - ako chlapíka čo preskakoval kone v splašenom stáde, zmasakroval desiatku upírov na streche uháňajúceho ( a súčasne padajúceho ) vlaku, atď,... aha, a ešte oslobodil otrokov... ! No ale zase aspoň niečo ich naňho upozorní... ___ ( Upokojilo ma vedomie, že už čoskoro príde Spielberg so svojim ( dopredu vravím )multioscarovým staromilským LINCOLNOM a napraví deckám hlavy. )___ Navyše, ak nám miešanie fikcie do histórie nevadí pri iných veciach, kde zavádzanie môže byť závažné až osudné, prečo strečkovať keď ide o fikciu tak expresívne strelenú, že jej nikto nemôže uveriť ? ___ Prišlo mi, akoby si Hollywood samotný angažovaním Kazacha do tejto témy urobil tak trochu alibi... ___ Neviem či sa to zdalo iba mne, ale v mnohých scénach, hlavne intímnych a vojnových, som cítil mimoriadne silný ruský vplyv, akoby zrovna vypadli z obrazu klasika či vyliezli z niektorej stránky Tolstoja či Dostojevského. ___ ABRAHAM LINCOLN: LOVEC UPÍROV je vrcholom umelosti, dokonalým symbolom toho, v akej dobe žijeme, ako vnímame ikony a zábavu, ako sa všetko stiera a prekrýva, a nič nie je sväté... uznávam však, v prípade knihy, nie námet, takých nápadov už tu bolo! - ale dôkladne do konca dovedenú obskúrnu ideu. ___ Zároveň však budem dúfať, že sa z tohoto princípu nestane móda a neuvidíme teraz každý rok nejakú význačnú historickú postavu, ako potajomky bojuje proti démonickým silám zla. Aj u nás si to viem predstaviť - Jirásek a nemŕtvi, Štefánik proti votrelcom z galaxie X....___ Každopádne: od BOJOVEJ LODE mi ( hlúpy? ) nadsadený a smiešne patriotický blockbuster neubehol v kine tak rýchlo a skrze veľké predsudky si ma nezískal tak ľahko. A to je kumšt !

Ďaleko lepší film, než by si človek predstavil pod definíciou "lacné sci-fi s Lambertom". Aj keď sa to po 20 minútach zvrhne na tradičnú naháňačku o osud ľudstva, o zaujímavý vývoj nie je núdza a najväčším prekvapením je, že scenár zostáva najlepšou zložkou ABSOLONU... Mnohí si pri tomto tvrdení poklepú na čelo, ale súdobé veľkorozpočtové hollywoodske sci-fi hity ako OSTROV alebo JA, ROBOT sú scenáristicky na veľmi podobnej, ak nie horšej úrovni. S lepšou réžiou a hercami to mohol byť slušný flák. Lenže herci boli otrávení a réžia fakt mizerná. Takže proste televízne vyzerajúce béčko s Lambertom, nie taká bezbrehá stoka ako ADRENALÍN, ale ani pozoruhodný úlet typu NIRVANY.

Na veľkom plátne debutantská one-man show výstižne ukazujúca generačnú priepasť, ktorá v podstatnej miere viedla k zrodeniu hnutia hippies a jeho zásadnému konfliktu s etablovanou mocou a hodnotami.

Nemyslím si, že je to ktovieako vydarené (hlavne v porovnaní s predlohovými poviedkami), ale má to tú škótsku špinavú sídliskovú autenticitu a kdesi pod ňou pulzuje ešte aj deväťdesiatková živelná drogová atmosféra.

Prológ znie temne postapokalypticky, ale je iba zámienkou – a predpokladám, že máloktorý z divákov sa ním dal oklamať a nevedel, do čoho ide – pre producírovanie zopár luxusných naolejovaných slečien so zbraňami všetkého druhu po opustenej továrni – pričom k žiadnemu deju nedôjde s výnimkou toho, že občas odložia už aj tak skromné oblečenie... Koho rajcujú zbrane – teda pravdaže okrem žien, príde si na svoje – inak už iba pár úžasných komediálnych výstupov, kedy majú dievčatá akože niečo zahrať – niečo jednoduché, trebárs poriadny hnev – a vyzúria sa na melóne – alebo keď skúšajú narábať so sekerou a len náhodou si nezatnú do nohy (možno bonus vo vystrihnutých scénach).

Tieto holky majú lepšie zbrane, než militaristická prehliadka, čo nosia v rukách... a ich skvelá záľuba potulovať sa po zdevastovanej krajine blízkej prítomnosti v spodnom prádle a s dokonalým opálením, sa nedá neoceniť...

Zanášanie deja a teraz už aj relatívne dobre zvládnutej akcie na úrovni lepšieho céčka do stále odvážnejších dráždivých sólovýstupov je pre divácky (mužský) zážitok (s výnimkou militaristického fetišistu) mimoriadne rušivé... Takže na začiatku musíme sledovať, ako sú odvážne nadsamičie hrdinky, v rozpore s titulkami, prinútené hádzať lopatou, namiesto toho, aby si to s nimi niekto poriadne rozdal, a na konci zase neskutočná scéna, v ktorej pešo unikajúcu, krívajúcu Silviu Saint prenasleduje tank – a pre istotu vyšlú ešte aj obrnený transportér...

Žiadny film, ale séria rajcovných, a občas aj zaujímavých striptízových výstupov... našťastie už bez blízkej budúcnosti z industriálneho areálu za rohom, špiny a encyklopedického prehľadu palných zbraní. Namiesto toho úplne klipovitý, nekonzistentný, a teda pestrejší celok, remeselne (na úrovni zobrazovania ženského tela) už profesionálne zvládnutý a esteticky diel od dielu nápaditejší.

Nadšenec pomalej, kĺzavej kamery si tu na svoje veru nepríde... Chvíľami až príliš divoko videoklipovité, preháňajúc štylistické figúry, pohyb, filtre a uhly kamery... pre účel, pre ktorý sa sleduje (= príjemná eliminácia drvivej väčšiny mužských mozgových centier) však plne vyhovujúce.