SeanLSD

Smútočno-oslavný film z poslednej rozlúčky s Titom v Záhrebe je dnes takmer nehodnotiteľný. Dá sa vnímať ako propagandistický i autentický záznam historickej udalosti a závisí čisto len a len od divákovho postoja k tejto osobnosti.

Luxusne natočená.. čo? Alegória? Mysteriózna óda na tanky, kde tankový démon vzdoruje samotnému tankovému bohu, ktorého prorokom je istý Ivan Ivanovič.. Nájdený Najdenov. Neporaziteľný Biely Tiger číha.. - ale neznamená to víťazstvo nemeckého ducha, nie.. je to víťazstvo vojny, ktorá stále striehne kdesi medzi brezami alebo v močiari a nepozorovane mizne, vždy pripravená znovu sa zjaviť.. Nedokázal som v tomto filme nájsť propagandistický náboj, z ktorého som ho sprvu podozrieval.. buď tam nie je alebo je tak zašifrovaný, že ho nevidno.. zastretý wtf momentami, ktoré sa doslova valia s absolútnym vrcholom v scéne večere nemeckých generálov.. jahody so šľahačkou - a dychberúcou krásou každého jedného záberu.

Celkom parádna dobrodružná historka o prvej jazde najslávnejšieho tanku v dejinách.

Presne Gibsonov štýl! Poňať film o chlapovi, čo nechcel bojovať ako krvavé masakrálne jatky - podobne ako v Kristovi koniec človeka hlásajúceho lásku ako beštiálny torture porn. Nevybavujem si iného režírujúceho herca, čo by mal tak výrazný rukopis. A film samotný ? Je to anachronické. Je to ideologické. A je to aj schematické. A som si istý, že presne o to Gibsonovi šlo. Mne nič z toho osobne nevadí - pretože mám kritický odstup, sledoval som proste príbeh, ktorý chcel Mel Gibson rozprávať, nie pravdu o druhej svetovej vojne v Pacifiku, ktorá dá hlas všetkým stranám. A pre tento príbeh (a preto, že sa naozaj stal a nebol vymyslený z nejakých ideologických dôvodov, podobne ako hlavný hrdina, ten skutočný človek, ktorého tam na konci vidíme a ktorý vykonal ten hrdinský nebojový čin, nech už z akýchkoľvek pohnútok) je to vhodne zvolená optika a ja s ňou nemám najmenší problém. Hoci ich ani najmenej nevyznávam, nevadí mi viera ani patriotizmus, kým z nich nie sú násilný fanatizmus a nacionalizmus. Nie preto, že by som Gibsonovi odpustil všetko (viď UMUČENIE KRISTA), ale preto, že je fantastický režisér s jednoznačnou víziou, ktorú dokáže presvedčivo zrealizovať.

Neviem. Je to dojímavé, keď sa rúca niečo veľké... keď zomierajú sfanatizované deti... alebo deti sfanatizovaných rodičov ? Je to ľútosť nad utrpením, zaslepenosťou alebo premárnenými životmi (dejinami) ? Alebo je to len ten pocit, že sa tu práve píše história, že som toho priamym svedkom, podporený nemeckou dôkladnosťou a poctivosťou, ktorá tak chýba v historických filmoch iných národov ? ___ Vedomie konca, ten fatálny smrad - žiadne prekvapenie nás v tomto príbehu nečaká! Rochnenie sa v apokalypse, v nevyhnutnom konci silných osudov, čo písali históriu, Znepokojivá až dekadentná atmosféra bunkra, riadiaceho bodu ilúzie, čo rozhýbala do vojny polovicu sveta, mozaika osudov podstatných aktérov svetovej drámy aj obyčajných prizeračov a nahraditeľných, náhodných pomocníkov v komornom záverečnom akte, rotujúca okolo centra, vyšinutého magora, operujúceho neexistujúcimi armádami a blúzniaceho o konečnom víťazstve, ktorý je človekom, áno, má s tým niekto problém ? - potom sa bojí priznať človeku možnosť zla, ktorá sa v ňom skrýva - zatiaľ čo chodbami vlajú roztrhané sny o večnej ríši... ktoré priamo z prvého radu pozorujú tie veľké, nevinné oči srnky v krásnej dievčenskej tvári. ___ Mám načítané, postavy v tejto skladačke sú mi dôverne známe, a o to viac oceňujem. Prečo ? PÁD TRETEJ RÍŠE nemá presah, nie je umelecky zaujímavý, originálny ani zaujímavo natočený... - ako historikovi mi stačí práve tá poctivosť, že je to presná rekonštrukcia a názorná dejepisná lekcia pre tých, čo sa im nechce čítať hrubé knihy. A tí, čo ich čítali, si to vďaka nemu môžu doslova prežiť - pričom pokiaľ môžem posúdiť, každý detail je ak už nie vyslovene pravdivý a preukázaný, tak aspoň dokonale vierohodný. A pozvoľné tempo filmu zase necháva dosť priestoru na úvahy, ktoré v tomto prípade rozhodne majú mať svoje miesto.

Otrasné. Geniálne. Mrazivý, šialený, psychedelický, strašidelný a zdrvujúci antivojnový masterpiece. Hrôzostrašná pripomienka krutého osudu "nižších rás" vo východnej polovici Európy počas druhej svetovej vojny. Myslel som si, že som už v tomto žánri videl všetko, a potom mi nejaký Elem Klimov povedal: CHOĎ A POZERAJ SA! Toto nie je vojnový film, v ktorom sa bojuje a umiera, ale nekonečné vojnové delírium v zázemí, masové vraždenie civilistov najbrutálnejšími metódami, ktoré sa stalo európskym špecifikom najväčšieho svetového konfliktu v dejinách. Mohol by som kritizovať prílišné zameranie na orgie samoúčelného násilia, keby neboli samotným námetom filmu a keby neboli natočené s takou umeleckou silou a nekompromisnou odvahou. Mohol by som vytknúť aj prílišné zameranie na osobu Adolfa Hitlera ako stelesneného Antikrista, ako jediného vinníka, ale režisér mal po celý život aj tak dosť problémov s cenzúrou a zákazmi tvorby, než aby si mohol ešte dovoliť spomínať báťušku Stalina v spojení s niečím tak otrasným. Mohol by som namietať, že to nie je "divácke", že sa tam občas nič nedeje, že je to chvíľami dokonca nuda a potom zase bez hraníc a bez zábran, ale to by znamenalo, že som nepochopil, o čo ide. Ako hrozné memento nahromadenej krutosti, na míle vzdialené patetickým aj hrdinským vojnovým veľkofilmom, totiž tento film nemá obdoby. CHOĎ A POZERAJ vlastne ani nie je film ako taký - je to ultimátna autorská vízia, je to presvedčivé sprítomnenie toho šialenstva, je to očité svedectvo, je to 628 dedín spálených so všetkými obyvateľmi... - a vy ste tam. Každá vojna plodí netvory, ale táto bola nimi už stvorená a stala sa ich vrcholným dielom.

Vrátil som sa dnes z takej malej túričky úplne zdrchaný a uzimený a nevediac, do čoho idem, pustil si film, ktorý trval 63 dní absolútneho teroru v zamrznutej divočine. Neviem si predstaviť, že sa to dá prežiť.. a nechcem zažiť jedinú stotinu z toho.

Nejaká ženská s 15 stovkami rozpočtu sa pokúša konkurovať chlapovi, čo natočil VOTRELCOV. Ok, veď veľký James Cameron začínal veľmi podobne. Ale podarilo sa jej to jedine s dátumom premiéry. Stále je to však lepší film než DS9 alebo RIFT. Oceňujem na ňom, že sa aspoň snaží o nejaký príbeh, ktorý má hlavu a pätu, aj keď pozostáva hlavne z toho, že vedkyňa, ktorá má neprestajne výraz, že sa nevie vysrať, hoci sa jej strašne chce, sa pohráva s dajakým podmorským sopľom a ono to nedopadne...

... alebo dobrodružstvá hračkárskej ponorky. Najhoršie je, keď nemáš prachy na efekty, ale zároveň sa ti nechce pracovať na dobrom scenári. Pekná posádka tejto hračkárskej ponorky má tú jedinú výhodu, že sa nebojí ukázať monštrá... napr. veľkú igelitovú tašku (akurát tento týždeň som čítal, že jednu našli už aj na dne Mariánskej priekopy) alebo plastelínové slnko metajúce vajcia žabích mužov... Ale žeby to nejak zvlášť bavilo alebo dávalo zmysel, to sa veru nedá povedať...

Hodinu sa všetci tvária, ze sa niečo deje, ale nedokážu to zahrať.. a potom sa presne v hodine niečo zjavi a ja chcem aby bol už koniec. Sakra - ...a tak som sa na to tešil!