SeanLSD

Práve tu mal Verhoeven fantastickú šancu - spájajú sa tu totiž v mimoriadne príťažlivej zmesi obidve základné témy jeho amerických filmov - originálne sci-fi na jednej strane a provokatívny sex na druhej. Nikto nemôže byť dokonalejším voyeurom a zvrhlíkom než neviditeľný muž, ktorý zošalel z tej obrovskej moci a ľudskej bezmocnosti zároveň. Tak prečo vznikla iba povrchná naháňačka s výbornými efektmi ? TRESTUHODNE NEVYUŽITÝ POTENCIÁL !!!

Brilantné ! Perfektné !! Absolútne !!! Na niektoré diela proste nemám iných slov. Nespomínam si práve na veľa iných prípadov, v ktorých bola dokonalá kniha takto dokonale a doslova prevedená do filmu s tým, že fantastický výber hereckých predstaviteľov ešte mnohonásobne znásobil jej kvality. Tu niet čo dodať. Všetka česť, obdiv a uznanie každému zúčastnenému.

Kedysi jeden z tých absolútne najobľúbenejších filmov... čo na tom, že som odvtedy už podobných, snáď aj lepších videl hromady ? Páčil sa mi dokonca viac, ako prvý diel a poznám ho dokonale naspamäť. Napriek tomu mu v televízií nikdy neodolám.

Sly mal celkom šťastie, čo sa týka filmov, do ktorých sa dostal – predsa len je polovica jeho diel prvotriednou akčnou klasikou. Cobra ukazuje, aké by jeho filmy boli, keby také šťastie nemal . .

Niekoľko vytrhaných motívov z najslávnejšej klasiky prispôsobených tupému publiku, ktoré dvíhajú z podpriemernosti len postavy Achillea, arogantného a ctibažného a Hektora, silného charakterom ( "Chceš zomrieť za lásku, ale nevieš nič o smrti, ani o láske." ). Zamrzí Odysseus, ktorého mohli pokojne s Achilleom vymeniť, pretože on bojovať skutočne nechcel. A zamrzí toho potom tak veľa, že je škoda menovať. Stručnejšie budú klady. Vezmem TRÓJU na milosť ako kroniku smrteľných omylov a nesprávnych rozhodnutí, vedúcich ku katastrofe, už od chvíle prvého pohľadu hlúpeho mladíka na krásavicu ( lebo pocit osudovej lásky som Orlandovi neveril ani sekundu ), ale aj Achilleovej arogancie a sily, Hektorovej múdrosti a mužnosti, Menelaovho hnevu a Agamemnonovej chamtivosti. Filmu by výrazne pomohlo, keby sa sústredil iba na Hektora a Achillea, podobne ako sa podarilo vynikajúco spracovať iba pasáž z celého cyklu mýtov o Artušovi a jeho rytieroch v PRVOM RYTIEROVI, pretože ich súboj je rozhodne famóznym najsilnejším momentom inak nijak zvlášť oslnivého filmu a tvoril by vynikajúce vyvrcholenie hodné zapamätania. Takto je iba scénou, ktorú si naisto zapamätám, ale čo sa dialo potom, to mi nejako z mysle vymizlo. Vlastne aj čo sa dialo predtým... len dopĺňam tváre z filmu do toho, čo poznám z Homéra. A nemyslím si, že by práve to malo byť údelom sfilmovaného eposu eposov za milióny babiek...

Spielberg zase raz ukázal, že je génius a absolútny, neodškriepiteľný kráľ Hollywoodu a hoci väčšinu jeho filmov obľubujem nesmierne, celkom uvažujem, či to nie je jeho najlepšie dielo v tomto tisícročí. Uvediem len 3 dôvody ___ 1 - vďaka detailom a scénam, ktoré vám zostanú v pamäti aj po stovkách iných filmov - horiaci vlak a telá v rieke sú snáď najapokalyptickejšie momenty, čo som kedy vo filme videl ( a to poznám celého Emmericha, ktorého ničenie sveta tak nesmierne baví ) ___ 2 - že dokáže z absolútne každého herca vytĺcť pamätný výkon - mazanie chleba arašídovým maslom v podaní inokedy tak stuhnutého Toma Cruisa vám vymrští pocit bezradnosti, zmätenosti a strachu priamo do mozgu - a hrôzou rozšírené oči Dakoty Fanning na zadnom sedadle uháňajúceho auta sú pôsobivejšie než všetky smrteľné laserové lúče dokopy, ukazujú, kto odpradávna bol, je a zostane majstrom v narábaní s detským hercom ___ 3 - a čo je hlavné, je faktor prekvapenia, že Pán Režisér dokáže dať divákom presne to, čo očakávajú, keď predvedie monštróznu skazu, ktorú majstrovsky stupňuje stále viac, ale v poslednom momente, ked sa zdá, že tie pravé, naozaj bezuzdné orgie efektov ničiacich všetko, čo poznáme, ešte len začínajú, dej náhle utne. Prozaicky, jednoducho a nekompromisne. Akoby sa naslintanému, dychtivému publiku vysmial. Je to ako vedro ľadovej vody na hlavu nekriticky a bez miery a vkusu kopenej komercie, ktorá chce vždy viac a väčšie. Tej podľahol už nejeden skvelý tvorca s takmer neobmedzenými možnosťami. Ale Steve nie, a to si to mohol dovoliť viac, než ktokoľvek iný. BRAVO, MAJSTRE !!!

To je masaker ! - majsterštyk, aký nemá páru... Keď máte odvahu, vžite sa naplno a predstavte si, ako sa vám nenápadne, po kúsočkoch stráca pôda pod nohami... Ako vám odpadávajú sklíčka z mozaiky skutočnosti a normality... Ako sa svet pomaličky ponára do náručia zla a zvrátenosti... Ako sa vám vlastná predstava o svete i sebe samom rozteká ako piesok medzi prstami... a vy to vidíte, vnímate, pozorujete a so všetkou svojou racionalitou sa ustráchane lepíte na všetky istoty, ktoré nikdy nemuseli dokazovať svoje oprávnenie... - až teraz... - a ako zúfalo zlyhávajú... - a ako ladne sa všetko zvrtne do zajatia šialenstva. Nepochopiteľné. Nezachytiteľné. Šialené !

Craven sa vrátil k svojmu najslávnejšiemu dieťaťu a zase raz vytrel oči tým, čo si mysleli, že dobrodružstvá snového zabijaka sú už tisíckrát omleté a obohrané. Hranicu medzi snom a bdením preťal ďalšou medzi filmom a skutočnosťou a využil tak metódu, ktorú potom o pár rokov dôkladne poobracia na všetky strany scenárista jeho VRIESKACEJ série Kevin Williamson. Dej je viacmenej pokojný, spolieha sa na jemné náznaky a znepokojivé znamenia, tušenia, čo ho ešte viac približuje k realite, v ktorej „niečo nehrá“, pôsobivo buduje svet pocitov, kde niečo nie je s kostolným poriadkom. Tým, ktorým to príde na slávnu sériu dosť málo, to potom bohato vynahradí v rozbúrenom závere.

I. Helgeland je brilantný scenárista, ale prvá práca je predsa len prvá a VLÁDCOVI SNOV chýba niečo, čo by ju spájalo dohromady. Je to iba sled epizód a bizarných úmrtí, ktorým chýba zjednocujúci, nosný príbeh. Všetky nápady, ktoré tu za niečo stoja, vlastne pochádzajú ešte z BOJOVNÍKOV SO SNAMI. Na jednej strane mi to príde ako mlátenie prázdnej slamy, na druhej sa zas vracia taký ten dobrý stredoškolský duch a správne rocková 80.-ková atmosféra. Strašidelné scény sú viac strašidelné, rovnako ako je to silnejšie emocionálne a zdá sa, že aj herci sú prirodzenejší – hudba viac pracuje s originálom, Harlin je obratný remeselník, je o kus lepší ako Russell, ktorý v BOJOVNÍKOCH nestihol predviesř režisérsky takmer nič, aby do krátkej stopáže stihol narvať nabitý scenár. A Freddy teda napokon predsa len zabil všetky deti z Elm Street, to je pochmúrne zistenie a depresívna skutočnosť.

Neexistuje veľa prípadov, kedy by sa 3. pokračovanie nejakej série aspoň v niektorých aspektoch vyrovnalo famóznej jedničke. Wes Craven je späť a panebože, vidno to – hlavne ak si na pomoc prizval niekoho ako Frank Darabont, ktorý sa v tej dobe ešte len mal prejaviť a ďalších 2 scenáristov. Výnimočne je viac rúk, viac rozumu a vznikol príbeh skutočne hutný, ktorý len tak hýri nápadmi – tak krásna schopnosť vťahovať ľudí do svojich snov, osobité postavy s vlastnými charaktermi, vracajú sa starí známi a dokončujú svoj boj s peklom, naďalej sa rozvíja príbeh – dozvieme sa, kto to vlastne Fred Krueger bol a veruže bastard stovky maniakov je dostatočne pôsobivý rodokmeň. Pribúda duchárska a zombácka rovina a dej je tak krásne vypointovaný, že tvorí spolu s prvou NOČNOU MOROU vynikajúco uzavretý a komplexný príbeh. Napokon vlastne len škoda krátkej stopáže, s toľkými postavami sa dalo vyhrať viac, rovnako ako s atmosférou, a faktu, že to vlastne nebolo strašidelné, čo je trochu problém celej série, ktorá má pritom tak ohromný potenciál. Razantné syntetizátory Angela Badalamentiho z toho robia trochu taškaricu, do toho trochu vedy, trochu fantastiky a hlavne ten fakt, že bezvýchodnosť situácie, ktorú Craven vymyslel, je tu ešte zintenzívnená izoláciou na psychiatrií a nútením do spania. Škoda len, že sa celá tá séria už od začiatku posúvala niekam úplne inam, ako mala. Tento diel som mal vždy najradšej, ale s postupom času musím uznať, že ma vždy viac bavil ako desil, kým originál ma vo svojich silných okamihoch vystraší vždy znovu a znovu.