SeanLSD

V kontexte českej filmovej rozprávky posledného štvrťstoročia v podstate skvost, čo znamená, že sa človek k smrti nenudí, film z neho vyžmýka nejaký ten kus emócie a obsahuje istú dávku napätia, nápadu, originality v tradičnej schéme filmovej rozprávky ľudového typu. Zaujme osvieženie exteriérov nepozemskou islandskou krajinou a špeciálne efekty úmyselne balansujúce na hrane klasických kostýmov stvárňujúcich živly a modernej digitálnej podoby európskej úrovne - v pamäti utkvejú hlavne dažďové schody do nebies a prekvapivo nakrátko a jediný krát ukázaná živlami zalievaná a snehom zasypávaná zemeguľa.

Najvyvinutejší ľudský mozog na Zemi sa veľmi ľahko presvedčí, že to pre neho rozhodne nie je to správne miesto... a hoci to sledujeme v nanajvýš otrepaných ( a bohužiaľ veľmi realistických ) situáciách, Jerry Goldsmith svojou hudbou opäť jednoducho kúzli zázraky.

Namiesto pohnutia a romantiky som cítil len podráždenie nad touto neúprimnou moralitou, modernizujúcou klasický príbeh o náprave ega a narcizmu. Zostalo to len na povrchu aj to ešte veľmi príšerným a protivným spôsobom. Mali mu vziať nielen krásu, ale aj prachy, veď stále zostal boháčom a s tým už sa dá kadečo podniknúť! Nevedel som sa zbaviť dojmu, že dievča balí účelovo, len preto aby sa zbavil kliatby a len preto, že jediná prejavila záujem. A navyše nato, aký mal byť odporný, vyzerala tá jeho kérka plus strieborné čiary celkom štýlovo, kdejaká gotická alebo emo-pipka by po ňom rovno skočila. Dopozeral som túto zhovadilosť len zo zvedavosti, či zostane taká povrchná až do konca. PS – A k tomu ma ešte dráždila spomienka na môj vlastný, rukou písaný milostný list, ktorý nikdy takú odozvu nemal, a ešte som pri ňom aj zostal chudobný...

Na rozdiel od predchádzajúcich i nasledujúcich Goyerových filmov, tento má dušu, hoci je možno najotrepanejší. Mám pokušenie hodnotiť vyššie, než by si zaslúžila mdlá réžia. Mladosť a smrť, to neprestane fascinovať a hlboko zasahovať, zrejme až dovtedy, kým sa ma prvé neprestane dotýkať a druhé bude smrteľne blízko. Z prirodzenosti, nečiernobielosti, vierohodnosti a ľudskosti postáv PREHLIADANÉHO by sa mohli učiť scenáre, ktoré dokážu totálnu plochosť a primitívnosť zakryť dvojhodinovou smršťou šokujúcich zvratov a prekvapení.

Ach, tie znudené americké decká !!! Ako len zľahka dokážu zo zábavy upliesť hru so smrťou, čierne v biele premeniť a z bieleho krvavé. Zo smrtiacej hry vedúcej do pekiel potom frašku, čo je na smiech i mrazivá. Chytrá, nenáročná a mladistvá dávka napätia.

Samozrejme, že je SPONGEBOB určený deťom! - ktoré užívajú psychedelické látky... ( alebo budú ( možno aj vďaka tomuto seriálu :- ))

Režijne je to opäť neuveriteľne presné a prekvapivo sebaisté, hudobne, strihovo, herecky, ale Troy Duffy za tých 10 rokov zas tak mnoho nápadov nenazbieral. Vôbec síce nezabudol na to, čo robil dobre, ale celkove sa zmohol iba na totálnu recykláciu prvého filmu - a to nielen u výrazových prostriedkov a štylistických postupov, ale aj mechanizmu rozprávania - a to už tak ľahko neprepáčim.

Tak som si konečne doplnil Bayovu filmografiu a možno príliš neskoro, aby som vedel posúdiť, aké to bolo pred 10 rokmi, keď som ešte nepoznal desiatky Michaelových demolačných naháňačiek v plnej rýchlosti, a to ešte za omnoho debilnejších hrdinov a okolností. A tak bez snahy rozoberať to hlbšie hovorím, že to malo poriadne gule a žiadny cit ( pre mieru ani korektnosť ), a ako celok dejovo hlúpe a obrazovo chaotické, že mi chýbala tá elegantná dravosť, videoklipová vyváženosť a skutočnejší humor, celkove akási priehľadnosť a čistota jednotky.

Jedno z najočakávanejších pokračovaní... - a také nesmierne sklamanie! Vyzeralo to celkom pekne, ale chýbala tomu atmosféra a vlastne aj zmysel. Možno si prvý SILENT HILL idealizujem, ale taký prepad, navyše s tvorcom, ktorý ma naposledy tak nepredstaviteľne príjemne prekvapil ( SOLOMONA KANEA som schopný vynášať do nebies ), sa očakávať nedal. Možno patrí Basssett k tým tvorcom, čo dokážu za málo peňazí veľa muziky a čím väčší rozpočet, tým horší film... Ešte len teraz som NAOZAJ zvedavý na jeho ďalší počin. Na SILENT HILL: REVELATION radšej zabudnime - najviac o ňom vypovedá nielen to, že som sa sám potme jediný raz nezľakol ( dobre no, tak okrem zajaca! ), ale že zo strašného Pyramid Heada sa stal kolotočár..

Tretí Malleho film a zase natoľko odlišný, pritom stále perfektne kombinujúci klasickosť a originalitu! Nezaraditeľná a provokatívna dadaistická fraška, ktorej môžu jej streštenosť závidieť všetky bláznivé komédie, jej nenapodobiteľnosť mnohí avantgardisti a jej novoty väčšina tvorcov „novej vlny“... ___ Seriózny filmár Louis Malle si neváha po Queneauovom vzore robiť srandu zo seba, tradičnej filmárčiny i mladej generácie, do ktorej ho často, ale zrejme neprávom, zaraďujú. Ako v MILENCOCH vystihol priam esenciálne jadro francúzskej romantiky a vo VÝŤAHU NA POPRAVISKO dokonalú atmosféru noirovej kriminálky, v ZAZIE mimoriadne výstižne zvizuálnil buričského, revolučného ducha avantgardných hnutí a tvorivého chaosu, ktorý ich sprevádza, a zostal pritom dokonale svoj. ___ Môžu nastať rozličné prípady... Buďto teoretický divák pozná výnimočnú literárnu predlohu a ( nakoľko mať aspoň približne predstavu, čo od tohto filmu očakávať, asi nie je možné ) cíti zvedavosť, ako si tvorcovia poradili so spracovaním tak absurdne skvelého, ekvilibristického, jazykovo vycibreného a tematicky unikavého diela. Alebo netuší, o čo ide a potom musí nutne zostať totálne vyplieskaný – ak náhodou nezaspí od nudy ( čo sa mi samotnému prihodilo pri prvom sledovaní ). ___ Ťažko hodnotiť, do akej miery sa Mallemu podarilo preniesť do filmu čo najviac z originálnej treskutosti a sofistikovanej irónie Raymonda Queneaua. Hoci sú mnohé situácie skutočne úchvatné, technicky prekvapivé a tvorivo nápadité, že by ma to zas tak nejak strašne oslovilo, sa nedá povedať... Každopádne je to ale unikát, skutočne iniciačné filmové dielo Veľkého kolégia patafyziky, výnimočné a osobité, na ktoré nejde zabudnúť... už len preto, že sa mu nič iného nepodobá.