Motinski

Takto ľudsky podané príbehy by som vedel pozerať veľmi často. Frank Capra rozpráva s ľahkosťou, James Stewart hraje parádne a Donnu Reed som si obľúbil v momente. Bezchybne natočené, silné, jednoduché, príjemné, kúzelné, bodka. Pre mňa osobne aj ťažko napodobitelné v dnešnej dobe ale témou stále aktuálne. Práve som objavil ďalšiu klasiku o ktorej neviem povedať jediné negatívum. Od začiatku do konca som bol v tom, pri 2 hodinách necítil slabé miesta a verím že po každom pozretí zažijem opäť minieufóriu šťastia. Život je krásny obsahuje nadprirodzené prvky (anjel) a ajtak ide o najviac uveritelný film s podobnou zápletkou aký som asi videl. Očakávania som si nastavil vysoko (bodaj by ne, podľa hodnoteni) a s kľudnym svedomím môžem povedať že sa naplnili.

Prijemná retro oddychovka na decembrové obdobie. Nápaditá v detailoch, obvzláštnená zábavnou hudbou a klasickým príbehom o dobrote aj chamtivosti po peniazoch. Najviac sa mi páčila výprava, všetko pôsobí elegantne uhladene, prostredie povojnového Švedska má šmrnc, no nemôžem len chváliť. Titulná postava bola malo výrazná, čo sa dá vlastne trochu povedať aj o ostatných.  Hlavná mrcha nie je tak úplne mrcha, s dramatickými motívmi aké námet ponúka sa dostatočne nepracuje a finále je strašne obyčajné, až by som povedal bez emócií. Z tohoto by skúsený režisér spravil vianočnú klasiku pri ktorej na konci tečú divákovi slzy. Ajtak som ale rád za európsku produkciu lebo pri súčasnom Hollywoode to mohlo dopadnúť aj ako infantilná hovadina plná moralizovania. Bavil som sa, tempo nemá grády, ale film to ani nepotrebuje. Ide sa pekne pohodovo a ani chvíľu som sa nenudil. Nejedná sa ale ani o žiadny zázrak a imaginárny Robin Hood (našťastie iba v dvoch scénach) bol trochu úlet vedľa. Aspoň podľa mňa.

Vidieť Arnieho v komediálnej polohe kde musí využívať mimiku tváre býva často bolestné a ani tento film nie je výnimka. Dokonca budem asi jeden z mála čo mu  prial (aspon prvú polovicu minimálne) aby zlyhal v hľadaní hračky okolo ktorej sa celý príbeh točí. Áno, je tu veľa úsmevných momentov a áno, pre mladšie publikum pôjde o sympatickú blbinu čo prvotriedne klišé (otec zanedbáva syna, blížia sa vianoce a chce sa polepšiť) servíruje na prekvapenie nenútene. Občas ale film prestrelí až moc (záverečný let, gang santov) a postava Myrona bola na facky od začiatku do konca. Scény so sobom si budem pamätať asi jediné aj dlhšie po dopozeraní.

Milý film, s nulovým dejom a jednoduchými postavami. Nie že by mi to až tak vadilo, no čakal som niečo viac. Nechať sa unášať detskou fantáziou je osviežujúce len do určitého momentu a ajkeď som vedel že tu nenájdem vážne motívy, nedokázal som sa úplne naladiť na rozprávkovú vlnu. Hlavne pri konci som si uvedomil že mi chýbala nejaká silnejšia scéna alebo zvrat. Pozeralo sa to príjemne a užíval som si animáciu, no v prvom rade ide o zameranie pre deti. A to čaro aké v podobných filmoch cítim som tu nenašiel. Tým nechcem povedať že dospelým nemá Totoro čo ponúknuť, ja osobne som ale príbehom iba prefičal bez výraznejších pocitov.

Po Endgame u mňa Marvel radikálne stagnoval. Minimum filmov a seriálov malo autorskú viziu a väčšinou išlo o všeobecné sklamania ako u fanúšikov tak laikov. (česť výnimkám). No a potom tu máme Lokiho. Seriál ktorý prišiel z čista jasna a dokáže fungovať samostatne bez ohľadu na to že sa stále nachádza v širšom univerze. 2. séria potvrdila kvality prvej, je osobitá, prešpikovaná vizuálnymi detailmi, nenútene vtipná, silná v charakteroch, zvratoch a celkovo v scenári. Ten je miestami až zbytočne zložitý, čo pri podobných experimentoch s časovými paradoxami býva bežné, no chvíľu už mi liezlo na nervy že neviem čo sa naozaj deje. Občas som mal dokonca pocit že sledujem marvelácky Tenet. Dost mi vadila aj postava Sylvii (hlavne v prvej polovici), no inak som bol spokojný. Celá séria je ambicióznejšia ako hocičo od MCU za dlhé obdobie. Záver bol totálny banger a keby mi niekto povedal pár rokov späť že Tom Hiddleston bude jeden z mojich obľúbencov, vysmejem ho. Lokiho seriálová púť je týmto uzavretá (aspon dúfam) a určite sa k nej niekedy opätovne vrátim. Jediná slabšia časť mi prišla tretia, no ostatné epizódy, ajkeď nie sú dokonalé, vyvolávali pocit že sledujem malý zázrak čo sa týka súčasných komiksoviek. 8/10

Niekde medzi 2 a 3*. Priklonim sa ale k slabšiemu hodnoteniu lebo ma napadá množstvo filmov (aj priemerných) s vianočnou tématikou ktoré si v budúcnosti určite pozriem radšej. Jack Frost je ultra jednoduchá rozprávka čo nikoho výrazne nenaštve, no po pravde, dlho som nevidel takto predvídatelný príbeh. Humoru je málo a sentiment nezabral. Rozbeh bol trochu zdĺhavý, no paradoxne ma asi na celom filme bavil najviac. Obživlý snehuliak mohol byť postavička s ktorou sa dá vymyslieť kopa vtipných situácii, tu som ich videl možno tak 3.(maximálne). Pochválim aspoň za to že som sa nenudil.

Už dávnejšie som napísal že sérii dochádza šťava, no až teraz je dielo dokonané. Žiadna pasca mi neprišla zaujímavá (tu už sa ide čisto po krvy), tvárenie sa že je príbeh prepracovaný pôsobi smiešne, únavne aj obohrato. Vlastne už v polovici som rezignoval a film dopozeral len z povinnosti. Hoffman stratil akúkoľvek motivačnú uveritelnosť a charizmu (nie že by ju niekedy mal nejak obrovskú) a koniec nebol dôstojnou bodkou za hlavnou dejovou líniou ale fackou logike. Karikatúrou vlastnej zložitosti a zbytočného pridávania postáv do skladačky. Kebyže si nedám predsavzatie že pozriem úplne všetky diely, práve by som so Saw filmami skončil. S trpkou príchuťou kam to až zašlo a spomienkou na dokonalý Wanov začiatok.

Oproti Hollywoodskej verzii ktorú si s Dumasovym románom ja osobne spájam najviac, je toto spracovanie určite ponurejšie. Dýcha z neho neohrabanosť 17. storočia, dôležitým hybateľom deja sú zákulisné intrigy a postavy mušketieriov nie sú len hláškujúci frajírci s mečom. Páčilo sa mi nasvietenie, kamera a hlavne strihy pri súbojoch. Tých nebolo až tak veľa, no keď už, stálo to zato. Mladý D'Artagnan mi zo začiatku trochu vadil, no rychlo som si zvykol, určite by som ale prijal viac Kardinála Richelleu. Ten bol trochu nevyužitý. Záver solidne navnadil na pokračovanie ktoré si určite dám v kine a nezabudnite že medzi titulkami je ešte jedna scéna. Nie moc podstatná, ale poteší.

Jediné čo mi naozaj sadlo bol Bill Murray (ajkeď aj on občas prehrával) a 80's praktické efekty, hlavne pri scénach s duchmi. Inak som ani poriadne nechcel veriť že film točil Richard Donner. Humor ma nebavil vôbec, väčšina vtipov je sílenych, vianočné kúzlo nulové a prerod zlého človeka na dobráka málo uveritelný, až by som povedal zrýchlený. Tesne pred záverom mi hlavná postava ešte stále prišla ako bezcharakterný strýko držgroš a zrazu strih, otočka o 180 stupňov. Na Vianočnej kolede mám najradšej záver, tu na mňa nefungoval vôbec. Nevidel som všetky filmové adaptácie, no táto je v mojich očiach jedna z najslabších.

K filmu mám viacero výhrad, začnem ale pozitívami. Joaquin Phoenix mi hlavnú postavu predal. A to som čakal trochu iný typ charakteru, no zvykol som si rýchlo. Všetky bojové scény boli nádherne natočené, dianie na bojisku prehľadné a hudba v pozadí dodala ten správny efekt nelútostneho zabíjania. Zájsť do kina sa oplatilo hlavne kvôli nim. Bitka pri Slavkove je fantastická, ale to napovedali už trailery. Keďže som spomenul hudbu, premostím ňou k negatívam. Nie úplne mi sadla pri osobných scénach mimo vojnových konfliktov. A to sa mi stáva v historických drámach málokedy. Okrem Napoleona a Jozefíny som nenašiel žiadnu inú výraznú postavu, fakt ani jednu. Ich zložitý vzťah  nie je natoľko pútavý aby utiahol pomalé pasáže, dialógy škrípu a občas mi vadilo aj nasvietenie scén. (hlavne v interiéroch) Striedanie farebných filtrov celkovo dosť rušilo. Ridley Scott vie čo chce divákovi povedať, no tu jasne ukazuje že director's cut prospeje a pridá množstvo momentov ktoré pre komplexnosť chýbajú. Aby som to uzavrel, Napoleon je poctivý veľkofilm, mimo stretov armád ale ponúka mdlé scény, občas lacnejší vizual (vpád do Moskvy) a pachuť nenaplneného potenciálu. Pri 158 minútach som sa ale nenudil a zvládnem aj rozšírenú edíciu. Dokonca sa na ňu aj teším.