corpsy

Chcel by som tu porozoberať koniny typu - ako to, že tá ,,amazonka,, ktorá takmer celý život strávila v divočine, dokáže v závere bez problémov ovládať náročný počítačový systém - lenže to by bolo zbytočné. Je to proste spektákel od The Asylum a to hovorí za všetko. Tak šťastnú ôsmu plavbu Sindibád!

Kevin Costner v žánrovom filme! Zdá sa to neodolateľné. A ono vlastne aj svojim spôsobom je, pretože Kev robí čo môže a občas vykukne na povrch niečo, prečo sme ho mali pred 25 rokmi tak radi. Ako hororový prírastok však tento film nieje ničím, čo by zarezonovalo, všetkých tých hrôzu naháňajúcich aspektov žánru ( atmosféra, gore, pointa ) je tu poskromne, alebo sú nedotiahnuté a môžme naozaj vďačiť tejto - poviem to úprimne - vyslúžilej superstar, že snímok neklesol pod priemer.

Škoda, že sa tu niekto snažil o ´´umelecký´´ horor. Od kamery až po herecké výkony, všetko pôsobí ako niečo pre artových divákov. Bez nejakej tej akčnej dynamiky. Snáď môžme byť spokojný aspoň v oblasti masiek a trikov, kde si tvorcovia uvedomovali, že tvoria horor pre pravých fanúšikov.

Takže musí existovať zlo, aby bolo dobro. Ale kde sú teda hranice? Hororový žáner si akosi ustálil, že východné zeme európskeho kontinentu, sú automaticky prostrediami odkiaľ sa návratnosť ( v živom stave ) rovná nule. A čo ak je to tak?

Film z dôb, keď začínal úpadok moderného teen hororu. Avšak ešte stále sa na to dá pozerať, narozdiel od dnešných rádoby ´´hitov´´ pre mládež typu UNFRIENDED, THE GALLOWS alebo OUIJA. Ide síce o nadprirodzené snímky, ale v celkovom kontexte zapadajú do tej istej kategórie. Mladí sa v tej dobe nepotrebovali ovešať všelijakými príslušenstvami dopomáhajúcimi dostať sa čo najľahšie do sociálnych sietí, viď prvý vyššie zmienený ´´spektákel´´, stačil telefón. Áno, obyčajný telefón, zázračný to výdobytok techniky, ktorý ešte pred 10timi rokmi znamenal takmer vrchol spojenia medzi obyvateľmi tejto planéty. Dnes, v dobe keď sa ľudská sloboda vešia na net, pôsobí toto dielo, ako svieži závan niečoho, čo bolo dostačujúce na to, aby to človeka postrašilo na necelú hodinku aj pol.

The Asylum si poradil aj tentokrát. A stačilo mu k tomu ,,profesionálne,, trikové mužstvo od Tiny Juggernaut, trápneho Briana Krauseho, škintavé ženské duo a patos hodný nejakej náboženskej sekty. Gratulujem.

Paul Logan nebude nikdy ani náhražkou Arnieho, Sara Tomko sa tu hrá na Michelle Rodriguez, zvyšok je typický The Asylum ansámbel. Story? Nasr@ť! Triky? Detto. Prečo teda tá jedna hviezda jasná? Hovorím vám niečo momentálne poblúznenie mysle?

Nejde o to čo, ale ako. Ak pominieme skvelé gore a masky, ostáva len nehumorná blbovina, ktorá sa chce podobať majstrovským dielam rannej tvorby ostrovného suseda Petra Jacskona.

JO-HO-HO, Mikuláš náš dobrodinec je tu! A má pekne zatočenú palicu, aby mohol pekne oddeľovať hlavičky od tiel. A má aj armádu zoškvarených pomocníkov, ktorý sa veľmi snažia, aby sa svojmu pánovi a jeho vražednému talentu vyrovnali. Európska šialenosť, ktorá robí našej kontinentálnej hororovej produkcii dobré meno.

Je tu veľmi badateľné, že ide o The Asylum production. Ale predsa, niektoré momenty sú ako z iného súdku. Vyvolajú patričné napätie a majú profesionálny nádych. Možno by sa toto štúdio mohlo obrátiť na hororovú nôtu. Podotýkam, s minimálne tak dobrým kolektívom, ako tu.