TERRORDROME

Tak už aj ja mám toho Hobita za sebou. Aký bol? Nuž, hlavne dlhý predlhý, dlhší než môj vyplazený jazyk po 12 hodinovej smene v práci. Hneď na začiatku to bolo fajn. úvodná legenda o trpaslíkoch a zničenie ich mesta drakom Vajglom, respektíve Špakom bolo veľmi pekné. Dokonca aj predstavovačka trpaslíkov čo sa všetci nasrali k Bilbovi sa mi páčila. Potom sa už ale začalo prejavovať že sa film vôbec nemá kam ponáhľať a dáva si so všetkým pekne na čas. Než napokon výprava opustí Hobitín prejde trištvrte hodina a to už pozornosť pekne otupuje. A nervydrásajúce naťahovanie pokračuje, scéna s pažravými zlobrami bola skvelou ukážkou úplnej zbytočnosti a infantilného šaškovania. Jackson sa síce snaží tú rozprávku uhnať pomocou Gandalfových vážnych pohľadov na serióznu predLOTRovskú variáciu, ale ako hovoria češi - Fotr je LOTR a tak sa mu to príliš nedarí. Ono je to ťažké byť epicky vážny keď sú hlavný hrdinovia taká banda trpasličích paznechtov čo len žerú a kúpu sa v elfskej fontáne. Najhoršie bolo keď na scénu pritancoval machom obrastený čarodejník a liečiteľ ježkov Radagast hnedý. Prídomok Hnedý zrejme poukazuje na jeho diagnózu že keď sa poriadne nacecá tak nedokáže udržať obsah čriev a vyfarbí si ním spodky. Skrátka ďalšia "výhra". Každopádne celá tá Neočakávaná Cesta spočíva hlavne v tom že naša partia ide-ide a furt naráža na rôzne pokrútených kriplov čo si na nich brúsia zuby. Osobne mi to prišlo na tri hodiny dosť jednotvárne Trpaslíci, hobiti, orkovia, trollovia, zlobri, škreti a pod. sú vlastne všetko jedna a tá istá háveď, akurát rôzne veľká. Spomedzi nich vytŕča jedine ten albín s vidličkou miesto ruky čo je tu za hlavného záporáka. Toho bumbaja s obrovským lalokom na brade beriem potom skôr ako vtip, zvlášť keď vystrihne to svoje muzikálové číslo pripomínajúce staré Disneyovky ( a ten jeho hlod pred smrťou je vyložený trapas, Arnold mal v Komande lepšie hlášky ). Čo zamrzí je fakt že taký obludný projekt je scenáristicky rovnako nemohúci ako ľubovolná Seagalovka. Načo si namáhať hlavy, keď sa družina ocitne v srabe odniekiaľ sa proste vynorí Gandalf, mávne bakulou a všetkých zahráni. Sralo ma aj to stupídne recyklovanie Pána Prsteňov, trebárs ako Gandalf zasa pošepká motýľovi aby priviedol na pomoc orlov. Nielen u Jacksona platí že čím viac digitálnych efektov, tým menej samotnej fantázie. Ale náju sa aj nejaké klady, potešila ma scéna ktorá bola paradoxne tá najsamoúčelnejšia zo všetkých, áno bitka kamenných obrov. Aj mela v podzemí kde sa márovali zástupy postavičiek bola dobrá a vizuálne nápaditá. Aby som nezabudol, plesnivý kanibalský santusák s deviatimi zubami Gloch/Glum tiež potešil, niektore jeho ksichty by sa dali zarámovať. Nie som žiadny fanúšik LOTRA a toto ma už vôbec netento, ale predovšetkým vzhľadom na celkovo mizernú úroveň Hollywoodskych fantasy filmov je Hobit slušná voľba. Len neviem čo je to možné označiť za pochvalu.

Moment, len si musím spomenúť o čom to presne bolo. Posledné diely sú už spletené ako rohož, takže dá zabrať ich odlíšiť. Éééé, asi to mám. Saw teda pokračuje, pokračuje a pokračuje... a okrem odhaľovania nových Jigsawových komplicov neprináša nič nové, len stále prešľapuje na mieste ako tiger v klietke. Na prvý pohľad sa oproti minulému dielu pritvrdilo v oblasti brutality. Hneď v úvodnej scéne musia obete venovať na svoju záchranu čo najviac vlastného mäsa. Pupkáč si začne odrezávať sadlo a černoška ho musí tromfnúť tým že si odsekne ruku. Taký nezáväzný hnus na začiatok, po ktorom už pokračujeme v tradičnom komplikovaní tejto sadistickej telenovely. "Skúšaným" sa tentoraz stal niekto komu človek skutočne praje krutú smrť - riaditeľ poisťovne! Ten kravaťácky zmrd premýšľa len nad tým ako nevyplatiť klientom ani fuka a preto musí zákonite skončiť ako žrádlo pre toho dreveného maňasa na trojkolke. Zasa raz musí jeden chumaj blúdiť nejakou zhnitou barabizňou a "zachraňovať" iné obete, čo samozrejme drví pôvodnú Jigsawovu myšlienku na prach, pretože tí chudáci vôbec nemajú možnosť urobiť čokoľvek pre svoju záchranu, len tam stáť či sedieť a čakať na smrt. Do najväčšej absurdnosti to dotiahne ten kolotoč s brokovnicou, čo je naozaj ukážka vymletej scenáristickej túžby po krvi. To by som teda neveril že akurát ja, starý milovník krvákov a trashu budem šomrať na nezmyselné filmové násilie, ale svet je plný prekvapení. A ano, aby nebol divák o nič ukrátený aj tentoraz do hry vstúpi ďalší "komplic", aj keď len taký provizórny. Pred pozeraním sa doporúča vyvŕtať si prstom dieru do hlavy ako prevenciu pred nechceným premýšľaním nad zápletkou ktorá vôbec nedáva zmysel, či aspoň minimálnou uveriteľnosťou vražedných hier. Uniesť celé osadenstvo poisťovne bez toho aby si to ktokoľvek všimol je maximálne jednoduché ( stačí si len nasadiť prasaciu masku a omámiť obeť kusom plesnivého syra ) a vybudovanie strašideľného zámku s množstvom komplikovaného mučiaceho hardwéru už ani nestojí za reč, to je pre Hoffmana ako skladať si Lego! No, viac si už nie som schopný z toho vybaviť, ale koniec je stále otvorený a tak môžem len dúfať že nabudúce už to bude konečne definitívne finále, lebo inak si scenáristi tejto série vážne koledujú o tubu horčice narvanú do konečníka, to by ich určite prekvapilo viac než najvychytanejšia Jigsawova mechanická hračička.

Jednotka bol blábol kde ožili umelohmotný pandrláci s hviezdami a pruhmi vytetovanými na svalnatých zadkoch a v záplave digitálnych efektov zachránili svet pred nejakými hastrošmi z podvodného mesta. Dvojka má navrch, lebo sa už toľko nevyžíva v hi-tech chujovinách-cyber-čačkách-mačkách-hračkách a radšej stavia na "realistickejšiu" formu akcie. Teda až na tú komickú blamáž na horách kde poletuje hromada ninjaTarzanov na lanách medzi kopcami, to bolo pomerne otrasné. Ale inak sa to drží skôr pri zemi, takže miesto rozšupnutých somarín s turbooblekmi sú to skôr tradičnejšie prestrelky, kopanice a tankové bitky. Naviac hneď na začiatku urobia tvorcovia tú najsympatickejšiu vec, zabijú toho striptérskeho vola Channinga Tatuma a nahradia ho osvaleným drvičom Dwayne Johnsonom. Po obsahovej stránke je to samozrejme stále tá istá patetická blbosť o hrdinných amerikáncoch a pri dialógoch ktoré sa tu prednášajú má divák chuť strčiť si do uší handry namočené do horľaviny a zapáliť ich. No a hlavný záporák je taký o ničom blbec čo vyzerá ako bezprízorný robot ktorého vyrazili z Daft Punk lebo nič nevedel. Zato hromotĺcky ničomník Firefly bol fasa, štek (hav-hav ) Bruce Willisa poteší ( "si v poriadku? Mám zvýšený cholesterol!" ) a Wu-Tangáč RZA ako ninjamajster bol také malé psycho. Celkovo žiadny zázrak, ale fajn bezduchá akcička s peknými výbuchmi.

Majster záhradník nechal mačetu a hrable v Mountfielde, nafasoval kolty, konzervu fazule a odcválal za mohutného prdenia do zapadajúceho slnka. Ííííííhááááá! Ako hovorí príslovie - kto zbraňou tento, zbraňou aj potento, takže aj veľký bandita sa napokon dostane do spŕšky olova bez dáždniku a jeho fúzatý ksicht skončí v pekle kde nebude môcť ani na veľkú. Našťastie pre neho bol Satan vždy ponikavý jedinec a nechal sa nalákať na ponuku o výmene jednej biednej duše za viac biednych duší. Tohoto mexičana nemali nasrať a už vôbec nie zabiť. Vyhrabe sa z hrobu, opráši kérky a predvedie im princíp rošamba. Najväčšia prča je, že Danny Trejo začal takmer pred sedemdesiatkou dostávať hlavné role v akčných filmoch. Má veľké šťastie že kameru v tomto filme mal v rukách nejaký malý génius, ktorý dokázal fyzicky náročnejšiu akciu zamaskovať svetlom a tieňmi tak, že to vyzerá vizuálne veľmi dobre a zároveňi sa nedá poznať že v zábere je mladší náhradník, zatiaľ čo Trejo vtedy sedel v kyslíkovom stane kde žuval chalapeňos. Scenár nestojí za reč a hlavný hrdina má permanentne jediný naštvaný výraz, ale v takom béčku nejde o nič viac než prezentáciu efektného násilia na pozadí priblblej story o pomste. Nebyť prekvapivo našlapaného vizuálu, dostatočného množstva akcie, krvi a extra slizkého Belzebuba Mickey Mousa Rúrku bola by to jasná srajda. Takto je to poctivá zábavná srajda, ale samozrejme pre vybrané publikum. P.S. Dina Meyer je stále nevyužitá.

Ono je to, čisto technicky vzaté, o nejaký ten chlp lepšie než štvorka, ale zasa trpí syndrómom úplne zbytočného pokračovania ktoré nemá vlastne žiadny dôvod existovať. Zamotaná hrča okolo Jigsawovej svojráznej snahy spasiť mrzké duše vybraných jedincov sa ešte viac a viac zachumláva a príbeh sa pritom vôbec nikam neposúva. Séria Saw je defakto v štádiu rozkladu nezlúčiteľnom so životom a tvorcovia tú zdochlinu pitvajú pinzetami až kým z nej za mohutného výkriku "HEURÉKA" nájdu smradľavé čosi čo potom použijú ako ťahák do ďalšieho dielu. A tak sa dozvedáme že Jigsaw mal celý čas okrem kravy Amandy aj ďalšieho pomocníka a to priamo z policajných radov. No hurá, v ďalších dieloch sa asi dozvieme že značka Jigsaw je vlastne celá mafia ktorej Vatikán platí výpalné aby sa zbor kardinálov aj s pápežom na čele neocitol v horúcich kreslách s luskáčikom na orechy v rozkroku. Celý film, je rozdelený na tri príbehové línie ktoré sa rafinovane prepletajú tak aby v tom bol čo možno najväčší bordel. Tá prvá je vlastne zákopový súboj agenta Strahma s detektívom Hoffmanom ( on je Jigsaw junior ). To práve týto dvaja mi v predošlom dieli splynuli v jedného a aj tu bol občas problém poznať kto je kto. Druhá linka sú nepostrádateľné flashbacky do minulosti ktoré nám ukazujú ako Jigsaw zverboval Hoffmana do svojho gangu. Flashbacky sú samozrejme jediná možnosť ako do príbehu natlačiť už dávno mŕtvu postavu a zároveň charizmatického maskota Tobina Bella alias Johna Kramera alias Jigsawa. Posledná a línia je potom konečne tá ktorá by mala byť prvá, teda boj uväznených osôb o život v zapascenom teráriu. Škoda že tí účastníci sú také strašné hovädá ktoré síce dokážu pasce dopredu prekuknúť ale potom začnú zrazu divoko hysterčiť, čo má za následok neodvratné a zbytočné fiasko. Kyvadlo v úvode ponúkne detailný pohľad na črevá, ale inak je tento diel, čo sa sadizmu týka, vcelku krotký. Piata Píla v tomto štádiu už pripomína regulérnu televíznu minisériu a je si sebou taká istá že natvrdo počíta s ďalším dielom, takže necháva veci otvorene otvorené.

Teda, čo všetko tu človek nenájde. Jeden by neveril, ale traja už hej a tak niet pochýb že je to pravda. Ako už názov prezrádza, jedná sa o ľahko eroticky ladený snímok ktorý nám ponúkne nekoľko veľmi vkusných záberov na takmer obnažené ľudské telá vo vysoko umeleckom, miestami až abstraktnom prevedení plnom metafor na odvekú snahu ľudstva... zamrdať si až vyletujú mozgy z hláv! Tri scény a v každej z nich jedna ženština plus piati urastený čuráci ktorí jej to naperú do každej diery čo nie je chránená privareným oceľovým plátom a búchajú do nej z každej strany ako sfetovaný hipík do bonga. Nie som expertom na túto sériu, ale konkrétne tento diel poznám vďaka účinkovaniu Amee Donovan pre ktorú som mal vždy slabosť. Aj ona u tu do seba nechá nastrkať hromadu nemalých klád a popritom ešte vtipkuje a rozdáva úsmevy až do konca aj napriek bolestiam v zadnici. Táto scéna totiž bohužiaľ ukončila jej pornokariéru, pretože jej jeden z aktérov ( neprekvapivo to bol čierny princ ) doslova natrhol riť a ona tak musela minúť svoju gážu na zašitie a plastiku análu. Odvtedy vraj už len tancuje niekde v bare. Nuž škoda. Bezdejové hardkóóór porno hviezdičkami radšej nehodnotím. Amee to má odo mňa za 5, ale ostatné dve sa mi nepáčili takže smola.

Jigsaw je mŕtvy, nech žije Jigsaw! Bohužiaľ však u tejto série platí že čím viac je Jigsaw mŕtvy, tým sú scenáristi živší, čo diel od dielu stále viac smrdí prieserníkom. Najlepšia scéna sa odohrá hneď na úvod, keď uvidíme Jigsawovu detailnú pitvu. Zbytok filmu je potom len samoúčelne sadistický chaos kde sa tvorcovia snažia diváka zmagoriť vŕšením neprehľadnej zmäte absurdného kolotoča situácií. Čo sa mňa týka vyšlo im to perfektne, pretože počnúc scénou s úchylným tlsťochom som definitívne prestal chápať čo a prečo sa deje a už len rezignovane čučal na pohyblivé obrázky. Štvorka operuje s tým istým konceptom ako trojka, teda že "hrdina" absolvuje akýsi kurz sebapoznávania behom ktorého zachraňuje či zabíja "odsúdencov". Táto sťa špagát zauzlená adventúra nie je ani zďaleka taká napínavá ako prostý boj o vlastný život z prvých dvoch dielov a vďaka svojej fatálnej prekombinovanosti aj pekne nasierajúca. Amokofilné tendencie má aj neustále naliezanie tisíc a jedného prehrávača s odkazmi na kazetách od pána inžiniera. Ten chuj snáď musel vykúpiť všetky diktafóny v celých Júesej! Ako bonus mi tam potom dve fimové postavy splynuli v jednu a tak som sa už len mohol dementne diviť že mi niečo uniká. No neva, aspoň trocha srandy. Hustenie bludných zvratov dosiahne vo finále gargantuovské rozmery, takže Jigsawovo uisťovanie že hry ešte len začínajú mi reálne nahnalo hrôzu do útrob mojej tráviacej sústavy, odkiaľ potom unikla druhým koncom s príslušným zvukovým efektom. Jediným pozitívom tak paradoxne zostáva práve to čo vo väčšine filmov skôr prudí, teda flashbacky v ktorých uvidíme začiatky Jigsawovho spasiteľského besnenia a jeho prvú obeť. Nedokážem si teraz dosť dobre predstaviť čo sa môže odohrávať v ďalších dieloch, ale však to zistím. A budem nepochybne kurevsky prekvapený...

Sága pokračuje. Jigsaw, inžinier s diplomom červeným od krvi všetkých nehodných ktorý si nevážili dar svojho biedneho života má už smrť na jazyku a opuchnutý mozog, ale "šou mast gou on", takže aj na márach snuje siete do ktorých hodlá lapiť viac zbytočných existencií. Keď ich zabije tak konečne pochopia aký sú radi že žijú, respektíve žili než si podrezali žily. Zmyslu to dáva čoraz menej, ale diváci sú krvilačný takže scenáristi musia zapojiť oba mozgové závity aby ich nakŕmili vytúženým drasťákom. Už od začiatku je jasné že je niečo zle, vražedné úlohy sa totiž zjavne vôbec prežiť nedajú, čo si bohužiaľ odserie aj Dina Meyer ktorá bez úžitku preplachtila aj predošlým dielom. Podľa pravidiel tretích dielov postavili tvorcovia zavedený koncept Saw na hlavu a "hrdina" príbehu tentoraz nebojuje o svoj život, ale o životy ľudí ktorí nesú vinu na smrti jeho syna. Musí sa skrátka vždy rozhodnúť či ten ktorý "vinník" skape alebo nie. Scéna s holou ženou v mrazničke je naozaj mrazivá, topenie sudcu v prasacom svinstve len rutinne nechutné a pri černochovi v centrifuge už som strácal pozornosť, čo nie je dobre. Niekoľkonásobne záverečné zvraty prinášajú do deja dávku prekombinovanej schizofrénie keď sa skaždým ďalším nádychom dozvieme že skúšaný bol vlastne niekto iný než sa doteraz myslelo. Keď Hollywoodsky scenárista začne chrliť rozuzlenia, pomôže mu len kameň do hlavy. To najhoršie zo všetkého však bola postava hysterickej kačice Amandy ktorá by si za svoju jebnutosť ( inak sa to nedá nazvať ) zaslúžila našróbovať metrový drúk do zadku. Chudák charizmatický Jigsaw si mohol za svojho nasledovníka vybrať aj niekoho rozumnejšieho, napr. figurínu z výkladu s karfilolom miesto hlavy. Narobil by menej chujovín a dalo by sa sním aj lepšie porozprávať.

Nebol som a ani nebudem Argentovým fanúšikom, na Phenomenu som sa pozrel lebo mám na ňu spomienky z detstva. Chuťovkové zábery ktoré som si pamätal tam boli, ale než k nim konečne došlo prešla väčšina filmu ktorá sa ťááááááhala ako hodina matematiky a malátne tempo je ešte umocnené typicky taliansky mrchavým scenárom v ktorom sa snúbi ignorantstvo s komickosťou. Celá škola je paf z námesačnosti hlavnej hrdinky, ale to že okolo nich vyčíňa vrah je každému srdečne u riti a nikto sa takou prkotinou nezaoberá. Hrdinka sa vie rozprávať s hmyzom takže môže použiť muchu miesto GPS, prípadne si zavolať na pomoc včely. No, napokon dôjde na akciu, kúpeľ v nádrži plnej mŕtvol a červov, zmutovaného sunčeka a šimpanza ktorý to vie s britvou lepšie než Jack Rozparovač. Do filmu občas znenazdajky zapeje nejaký ten metalový song, čo je síce úplne od veci ale páčilo sa mi to. Ono to má dobrú atmošku a nebyť žuvačkového tempa hodnotenie mohlo byť aj vyššie, scenáristické diery by sa už nejako vsiakli.

Štandardné brakové barbarské fantasy a ženská variácia tupého barbarského borca Deathstalkera ( kde ostatne Lana Clarkson hrala tiež ). Zápletka je maximálne barbarsky vymakaná, do pokľudnej barbarskej dedinky vtrhne banda odkundesov s hrdloreznými úmyslami a čo barbarsky nezabijú to odvlečú do otroctva. Mala sa tam práve konať barbarská svadba, takže pre ženícha to bola vlastne šťastná náhoda že ho odvliekli do kráľovkého bordela, ale jeho barbarská nastávajúca sa ho zlomyseľne vydá "zachrániť". Pokiaľ tam tí otrhanci a polonahé barbarské devy bojujú je to fajn barbarská sranda, horšie už je keď hocikto z nich otvorí svoju barbarskú hubu aby niečo povedal, to je potom skôr tragédia. Najvtipnejšia barbarská scéna je rozhodne mučenie vyprsenej barbarice Lany úchylným barbarom Arnoštom a jeho barbarské roztopenie v kyseline. Prihriaty orientálny bordeldedo bol tiež rozkošný a rolu tu dostal aj samotný Karl Marx ( "neboj sa dievčatko, nechcem ťa znásilniť, len ti prečítam Komunistický Manifest" ), ktorého sa dá zabiť len prepichnutím jeho majestátnej barbarskej brady. V závere sa utlačovaný barbarský ľud vzbúri a v barbarsky monumentálnej minútovej bitke zvrhne barbarského tyrana. Barbarská blbosť, ale miestami tupo barbarsky zábavná a odhaľovanie barbarských ceckov vždy poteší barbarské oko znalca barbarského filmového umenia.