TERRORDROME

Ako dobre vieme, Rámania robia všetko trikrát. Moje prvé stretnutie s Rámou bolo keď som kedysi dávno našiel tú knihu A.C Clarka na polici u mojej babky. Prečítal som ju a príliš ma nezaujala, ale treba povedať že vtedy som bol ešte nedospelý jedinec a tak by som si to mal zopakovať a prehodnotiť. Druhé stretnutie bolo s Ramou ako maslom ktoré furt reklamovali v telke. Síce v chladničke na rozdiel od klasického masla nezamŕzalo na kameň, ale nikdy mi ani nechutilo. Tretie stretnutie som zažil práve teraz keď som narazil na tento kraťas, respektíve akýsi amatérsky teaser na, aspoň zatial, neexistujúci film. A tentoraz to na mňa fungovalo, má to tú správnu hardcore sci-fi tajomnú atmosféru a účinne dráždi predstavivosť. Navyše za vizuál sa tí študentíci určite nemusia hanbiť. Teraz už môžem len dúfať že celovečerné profesionálne Stretnutie s Rámou neskončí ako nejaká nezmyselná béčková naháňačka s digitálnymi votrelcami a Aštarom Šeranom vznášajúcim sa na mohutných krídlach držiac v rukách svoju neónovo žiarivú cicinu.

Neviem, títo Podivný mi prišli nejaký podivný. Pôvodnú verziu made in Romero som nevidel, asi by nebolo na škodu sa na ňu mrknúť. Pod vplyvom dákeho chemického sajrajtu sa obyvatelia typických amerických riťkároviec začnú meniť na psychopatických zombíkov čo nechcú žrať mäso, ale len vraždiť. Tento film je v mojich osobných súkromných očiach unikátny hlavne tým že som že jeho sledovanie mi pripadalo skôr ako prehliadka katalógu všetkých klišé ktoré boli kedy vymyslené. Od primitívnych ľakačiek sprevádzaných klasicky otravnými hlukovými efektami typu "BUM-ŠKRÍP", cez tradičné zachraňovanie odzadu v poslednej chvíli ( napr debilná scéna v stane so zombíkom s vidlami, to som skoro ja škrípal zubami nad neinvenčnou tuposťou scenáristov. ) až po hrdinné sebaobetovanie sa nakazeného zástupcu ( ešte pri tom mohol mávať americkou vlajočkou aby to bolo dokonalé ). Scenáristi sa skrátka opäť raz nesrali a ani len náznakom sa nepokúsili vyhnúť čomukoľvek čo už bolo prdyliónkrát požuté a vykadené. Naopak si to srali priamo skrz všetku otrepanosť sveta. Naviac často vyskakovali na scénu rôzne podivné zhovadilosti. Tak napr. keď šerif našiel chlapa so zašitými očami aj ústami, prestrihol mu nite v ústach a ten neborák sa ozval "pozor. za tebou", čo ten chlap zjedol na raňajky kryštáľovú guľu a sadu tarotových kariet ako šalát? Alebo keď do mesta nafrčí armáda a pozatvára nakazených do ohrady. Nejaký džíp ju prerazí na čo infikované osoby reagujú tak že miesto toho aby vyšli tou dierou tak proste vyvalia druhú stranu a armáda tomu nasadí korunu keď v minúte naskáču do vrtulníkov a už ich niet! Paráda. kolosálny filmový zážitok. Je na prd že film ktorý sa tak veľmi snaží byť seriózny v konečnom dôsledku pripomína puzzle v ktorom každý dielik supluje jedno klišé vyčuchnuté ako stará žuvačka. Keď však prižmúrime oči až sa zúžia do nepatrných škár, tak nám z tých Podivných predsa len ostane celkom atmosférický a vizuálne slušne vyzerajúci skorohoror s pár dobrými akčnými scénami ( umývačka áut, opravovňa kamiónov ). P.s. to ako sa pani šerifová fascinovane pozerala priamo do atómového výbuchu bolo geniálne!

V prvom rade treba povedať že nemám rád Steva Austina. Chcel by byť asi akčným hrdinom, ale je to také tupé hovado že ani svaly, hrubý krk a plešina mu nepomôžu. Naviac z neho vo filmoch furt robia takého chudáčika ktorý síce vyzerá ako vypĺznutý King Kong, ale inak je to citlivý chlap s veľkým ( priam volským ) srdcom. Aj tu sa najprv predvedie ako drsňácky vymáhač dlhov pre gangsterov, ale o chvíľu už neodvratne zistíme že je to beznádejne láskou prežratý dobrák ktorý by bez váhania daroval obličku prvému houmlesákovi a musí lámať kosti neplatičom len kvôli bratovi ktorý čučí v base. Čo sa týka deja, prevoz istej citlivej zásielky sa klasicky zmení na márovačku s nájomnými zabijakmi. Akčnému filmu viac netreba a toto béčko má akcie celkom dosť. navyše sú tie bitky a prestrelky zvládnuté natoľko slušne že nejaké opindávanie tentoraz nemá zmysel. Viac než Flinstounovský hrdina však zaujme záporák v podaní ďalšieho Lomidreva Dolpha Lundgrena ktorý pre zmenu pripomína monumentálnu socialistickú sochu. Jediné čo mu chýba je červená hviezda na čele a kosák v zuboch. Zahrať vyšinutého magora bola pre neho vždy malina a aj tento jeho "Nemec" je zábavne nebezpečná kreatúra. Za zmienku stojí oná, všetkými spomínaná kokteilová scéna kde Dolph exceluje. Celkovo fajn drsné béčko ktoré môže v rámci možností prekvapiť v podstate len pozitívne.

Tragický akčák ktorý v sebe spája tie najhoršie prvky céčkových filmov, predovšetkým teda veľké množstvo tupých žbleptov bez mozgu čo sa vydávajú za seriózne dialógy a akčné sekvencie pohodlne vylúpené z iných filmov. A že ich tu je priam chorobné množstvo, vrátane záverečnej hromadnej prestrelky americkej armády s bolševikmi z Invasion U.S.A a taktiež naháňačka autobusov z Červenej Horúčavy. Wynorski svoj povestný talent notorického sračkára jednoducho nezaprie a rokmi ho zdá sa ešte zveľaďuje. Hlavný hrdina mi bol nejaký povedomý, až som zistil že ho poznám z Policajnej Akadémie kde prudil ako Lassardov synovec. Potom tu boli dvaja černosi, jeden zlý a druhý dobrý, ale keďže som to sledoval iba jedným okom tak som si myslel že je to ten istý. Čo už, stupído omýlo, na tom aj tak hovno záleží. Každopádne ak to pozerá človek ktorý vykradnuté scény nepozná, môže sa naivne domnievať že to zas taká úplná bieda nie je. Ale je!!!

Druhé Sawo je stále fajn. Dvoch prikovancov nahradila celá skupinka uväznených podozrivých existencií v pascami a plesňou zamorenom baráku. V ich telách koluje pomaly pôsobiaci jed a pre získanie protilátok sa budú musieť účastníci prinajmenšom trochu zmrzačiť. Skupinke neprekvapivo dominuje osvalený zúrivý kriminálnik ktorý ostatným, vrátane diváka, ešte viac znepríjemňuje chvíle utrpenia. Je to lacný spôsob ako z toho vytrieskať väčší nervák, ale budiž. Čo sa týka oných pascí a prekážok, za zapamätanie stojí jedine jama plná striekačiek, zbytok vyfučí z hlavy ako prd z aerodynamického tunela. Teda snáď až na tú klicami obitú pálku v hlave. Napriek všetkým výhradám to bol fajn hororový srajler a záverečná pointa/zvrat je opäť luxusne kruťácka, zasa ma dostali a ja som len rád. Strýko Jigsaw je síce prežratý rakovinou, ale ešte stále dokáže precízne zorganizovať sadistické mucheche s morálnym ponaučením - vážte si svojho života, lebo inak vás donútim šúchať sa dolu kopcom holou riťou po žihlave a k tomu počúvať slovenský hip-hop ( neviem čo z toho je strašnejšie ). U mňa dobré.

Tak predovšetkým, už sme videli filmy ktoré boli v rámci coolovosti celé zelené či modré, ale tento hnačkovitý žltohnedobiely sajrajt je už naozaj vrchol. Namazať objektív kamery zriedeným hovnom je vyložene umelecká chuťovka. Tvorcovia však v podstate splnili všetko čo si predsavzali, od béčkového akčáku s Van Dammom natočeným za pár toliarov niekde v Rumunsku nečaká nikto nič a ani sa ničoho nedočká, takže všetko je kurva tutti-frutti. Teda, úvodný vražedný záťah Žán Klóda je pekný a ja som na chvíľu vážne dúfal že to bude celkom slušné, PRDLAJZ! Potom totiž začne ten drsňák hrať na husle a opatrovať puťku ktorú zneužíva pasák odvedľa, za čo mu ona ukáže ako správne zaobchádzať s korytnačkami. Aaaaaachhhh... Máme vo filme dvoch machrov na bojové umenia, diváci si teda budú naivne myslieť že to budú samé bitky, ale mi ich pekne oserieme a väčšinu deja zahlušíme pindami a chujovinami až sa z toho všetci tí hlupáci krásne poondia frustráciou, BU-HE-HE! Adkinsa a Van Damma je na takú východoeurópsku telenovelu s rómskym komparzom predsa len škoda. No dobre, raz sa celkom pekne pobijú, ale to je tak všetko a film sa s vypätím všetkých síl došuchce až po mimoriadne nudné finále kde miesto logicky očakávanej veľkej bitky uvidíme len jedno pif, jedno paf a jedno bonusové puf. Šlus a Amen.

Som Mladistvý mimozemský chuj so svietiacimi dlaňami! Chudák emzácky manekýn putuje po zemi aby ho nenašli zlí fuj-fuj galaktický skinhedi so žiabrami na ksichte. Hlavne a predovšetkým musí však väčšinu stopáže riešiť svoje osobné citové problémy ktoré mňa osobne zaujímajú asi ako minulotýždňový program Irackej televízie. Takže tu máme Tvajlajtom nakazené emoscifi nudiace svojimi tragickými výlevmi a najdôležitejšia informácia ktorú sa dozvieme je že príslušníci vyvolenej kozmickej deviatky milujú len raz a navždy. Bléééé... Okrem toho ešte hrdina zistí že dokáže vysoko skákať a v noci si môže svietiť na cestu dlaňami. Aspoň že záverečný súboj sa dá pozerať, je tam lejzrometná prestrelka a aj nejaká tá obluda ( a morfujúci pes ). Z ciciny vycucaný stredoškolský blábol ktorého story je zjavne dielom automatického generátora mydlových bublín.

To sa takto dvaja prebudili a zistili že sú na nejakých starých hajzloch prikovaný reťazami k rúre. Okrem záchodovej misy plnej maďarského gulášu dominuje miestnosti hlavne mŕtvola chlapa s koltom v ruke. Psychopatický inžinier a svojrázny mesiáš zvaný Jigsaw rozbieha jednu zo svojich sadistických hier ktoré majú účastníkov naučiť vážiť si života. Hráči dostanú do vienka pílky, ktorými sa však reťaze prerezať nedajú a použiťeľné sú len na odrezanie vlastnej hnáty, do čoho sa samozrejme nikomu príliš nechce. Jednoduchý námet, účinný teror. Hustú atmosféru trochu rozriedujú flashbacky z ktorých sa dozvedáme čo predchádzalo prábe prebiehajúcim udalostiam, ale zasa v nich uvidíme aj nejaké ďalšie obete ako napr. chlapa predierajúceho sa tunelom plným ostnatého drôtu. Osobne ma potešil Danny Glover ako policajt vyšetrujúci prípad ktorému z toho začalo hrabať, akurát že skapal dosť biedne. Záverečný zvrat bol bohovský, je síce možné polemizovať nad logickými súvislosťami, ale úplne ma to dostalo a čučal som ako puk, spokojne sa usmievajúci ako so mnou tvorcovia filmu umne vydrbali. V zásade nemám námietky.

Dolph Lundgren režíruje sám seba ako bubeníka rockovej kapely čo zachraňuje ruského prezidenta aby mu hnusný teroristi nenasypali lentilky za golier a kravatu neomočili v roztopenej čokoláde. Samotný Dolph sa snaží až do roztrhania a aj po rokoch je to stále poriadne nabúchané hovado ktorému sa aj buldozér radšej úctivo pakuje z cesty, akurát že s biednym rozpočtom a ešte biednejším scenárom toho veľa nezmôže ani keď sa potentuje do vybíjaných kožených rockerských slipov. Väčšinu filmu samozrejme zaberá motkanie sa chodbami, kecanie a dôjde aj na nevyhnutnú traumu z minulosti kvôli ktorej Dolphov hrdina odmieta zobrať do ruky zbraň. Kurevsky dramatické, človeku sa napätím tají dych až zmodrie ako králiček Azurit! Záporáci sú bohužiaľ tiež len banda nounejm ruských vagabundov a v konečnom dôsledku sa z celého filmu dajú zapamätať dohromady dve veci, zmárovanie zloducha gitarou a prepichnutie hlavy bubeníckou paličkou. No, aby som zasa nepreháňal, ešte je tam aj dáke štandardné bum-bum-bác a solídna záverečná bitka Dolpha s hlavným grázlom.

Otec Merrin vyhnal z Lindy Blair Satana len aby mohla na pekelnú strednú školu kde sa to priam hemží počmáranými magormi a natupírovanými parochňami made in 80-te roky. Musel som sa smiať keď tam tí rádoby stredoškoláci cez prestávku poskakovali ako blázni a jeden tancoval s kostrou. Keď dievčatá šlohnú pankáčom auto a nasypú doň odpadky, oni na oplátku znásilnia sestru hlavnej drsňáčky a to tak že brutal gang-bang. Od tej chvíle im začína čoraz zajebávať ( a nie je to len tým že sa evidentne nevedia rozhodnúť či sú homoši alebo nie ) až to skončí vraždou ďalšieho dievčaťa. Scéna keď ju ten pološialený zmrd zhodí z mosta je celkovým vrcholom filmu. Záverečná pomsta už potom nemá v podstate čo ponúknuť aj keď tam sexi Linda v čiernom oblečku máruje zlých chlapcov kušou a pascami na medvede. Človek na ten masaker čaká celý film ale ono to napokon neprinesie bohvieaké uspokojenie, lebo tá ekšn je tak nejak chladne stupídna a obsahuje nevyhnutnú porciu blbiniek. Oceniť treba pozoruhodnú atmosféru pošahaných 80-tych rokov a aj podarený dobový soundtrack. Zaujímavosťou je rola nevinnej hluchonemej panny pre Linneu Quigley ktorú inak poznáme skôr ako vyšinutú striptérku čo tancuje na hroboch.