Ten Druhy

Bolo to tak vypointované, že som mal z toho husinu, fakt silné emócie. A konfrontácia dvoch (len zdanlivo) rozdielnych  svetov (burani - pražáci) bola naozaj precízna.  Príbeh, ktorý dospel k tragickému koncu doslova strhol všetkých (priamo i nepriamo zainteresovaných) k osobnej účasti.  Babička utopeného chlapca bola chvíľkami neznesiteľne protivná ježibaba, až ma dvíhalo zo stoličky, R. Rázlová podala výborný výkon. Vaculík vo svojej úlohe prešiel do subjektívnej roviny traumatickej spomienky... Tento diel - zatiaľ najlepší.

Pozerám len tretiu časť a mám pocit, že som ich videl aspoň 20. Prostredie je pekné, spočiatku aj slabý náznak atmosféry, ale napätie stále žiadne, akcia nulová a jediný horor, aké je to pomalé! Popravde som už celkom unavený. Postavy chodia do kostola, počúvajú kázanie farára, potom debatujú pred kostolom a cestou domov z kostola.  Žeby seriál sponzoroval Vatikán? Pane bože, je to ubíjajúce.

Prítomnosťou detského herca (herečky) je to tak trochu Sám doma - hororová edícia, no slepý veterán US Navy ma neprestal baviť. Svoj účel film splnil, remeselne bol zvládnutý veľmi dobre. Možno som dúfal, že sympatická žena, ktorá sa starala o 12 ročnú slečnu v hlavnej úlohe, bude mať významnejšiu, nielen epizodickú, rolu. Jej brutálny mord na začiatku ma zaskočil. Tak to ale bolo so všetkým, film potreboval 15 min. na rozbeh, našťastie. Žiadne dlhé motanie okolo horúcej kaše a žiadna nuda. Aj prekvapivý zvrat ako bonus. U mňa spokojnosť.

Také uruguajské tapas, iným slovom vcelku vydarená jednohubka, teda remeselne zvládnutá "vyvražďovačka" s dobrou temnou atmosférou, efektívnym gore a uveriteľnými postavičkami. Skupinka divákov sa zíde v kine, niektorí nie preto, aby si pozreli Frankesteina, ktorého práve hrajú, ale aby sa ukryli pred dažďom alebo sa oddávali erotickým radovánkam. Je tu partička tínedžerov, mladý párik, jedna opustená slečna, asi 11 ročný chlapec, čo tajne pozerá tento neprístupný film, aj zanedbaný starec, ktorý nemá kam ísť... Film premieta mladá dcéra nemocného premietača a v hľadisku je vraždiaci psychopat (Come Ojos = Požierač očí). Medzi filmom na plátne a dianím v hľadisku je vždy nejaká súvislosť. Skrátka, je to film vo filme s množstvom odkazov, taká pocta talianskemu giallu a jeho pokračovateľovi: americkému slasheru. A dážď vonku zvýrazňuje nostalgiu.

Tam kdesi vonku sa túla veľký zlý vlk. Možno je tých vlkov viac. Občas niečo šuchne, občas niekto vystrelí. Ani nevieme či trafil, žiadnu akciu nevidíme. Pritom sa po lese povaľuje toľko častí ľudského tela! Hlboko v horách sú dokonca naaranžované mŕtvoly. A vlk to určite nebol, lebo ten by ich nepriviazal o strom. Do konca filmu chýba už len asi 15 minút a zatiaľ nulová gradácia, žiadna dramatizácia a pomalé tempo, iba zmätené chodenie po lese a nejaké tie indície... Našťastie sa nakoniec predsa len niečo stalo. Za peknú hudbu a záverečné ling-čchi dávam 3 *.

Hneď z prvých záberov sa na mňa valil kolotočársky vizuál. Veľkolepý rozjazd a pestrými farbami hýriaci jas v ťažkej retro atmosfére ma okamžite vrátil v čase do 90. rokov 20. storočia k hororovým antológiám, seriálom a programom, ktorými nás sprevádzal nejaký teatrálny rozprávač, čo súkal z rukáva svoje múdosti a iné frázy, akože mimochodom komentoval príbehy, trochu nešikovne kládol otázky a dával nám chrobáka do hlavy. Aj tu je pán Dark, pohrebný rečník a prvoplánový funebrák. Tie jeho poviedky boli strašné. Prevládal v nich čierny humor a žánrovo sa približovali ku groteske. A príbeh o prezervatívoch? To bola čistá agitka, ktorú by mohli premietať ako odstrašujúci príklad v rámci výchovy k partnerstvu, manželstvu a rodičovstvu. Treba sa správať zodpovedne. Nepokazme si to!

Nedávno som videl horor "Z" a tak som si pozrel aj Come Play, lebo som bol zvedavý ako sa tvorcovia popasujú s námetom imaginárneho priateľa. Či na základe známej schémy rozpracujú nový variant ošúchaného príbehu. Na začiatku to bolo sľubné... Hoci je aj tu zaostrené na rodinu s malým synom, tento chlapec je autista, preto sa navyše riešia problémy s tým súvisiace. Zároveň je načrtnutých viacej vzťahov: medzi deťmi v škole, medzi dospelými atď. Kým vo filme "Z" vládne taká retro nálada, v horore Poď sa hrať (Come Play) sú moderné technológie všadeprítomné. Je to pochopiteľné, keďže pomáhajú samotárskemu chlapcovi s poruchami reči zaradiť sa do života. Na druhej strane však ide o moralitu, ktorá ukazuje ako nás moderné technológie ešte viac izolujú. Prostredníctvom tabletu a mobilu sa totiž do nášho sveta pokúša preniknúť monštrum, ktoré chce byť jediným priateľom osamelého chlapca. Aké názorné skĺbenie sociálnej drámy a hororu! Tu však inovácie končia a pokračuje osvedčené klišé. Hoci cítiť väčší rozpočet (ako pri "Z"), ani samotný Larry nie je príliš strašidelný. Je to taký prerastený bubák, pred ktorým sme sa v detstve ukrývali pod posteľou. Skrátka, jednohubka, ktorá nenadchne, ale ani neurazí.

Film V zajatí spracováva podobnú tému ako nedávny seriál Odhalenie (The Act, 2019). Toxický vzťah dcéry na invalidnom vozíčku a prehnane starostlivej matky, ktorá jej vymyslela choroby, aby si ju ešte väčšmi pripútala, tu má iný vývoj aj vyvrcholenia. Nechýba sklad liekov v dome, ani Ridocaine, liek pre psov, ktorý dcére podáva, aby mala necitlivé nohy. Hlavné postavy strhávajú na seba takmer všetku pozornosť, no pritom nie sú nejako zvlášť sympatické, ale zase ani nie sú nesympatické. Spočiatku som sa obával či to utiahnu a dokážu zaujať. Vyzerali obyčajne, no vo výsledku možno pre to boli väčšmi uveriteľné. Príbeh bol vcelku dobre vygradovaný, napínavý a mal drajv. Film má i žánrové označenie horor, no bál som sa iba nachvíľu, aj to na konci, keď som si už myslel, že tomu dievčaťu úplne preplo a stala sa z nej prehnane starostlivá dcéra. Iba na chvíľu. Našťastie... 3,5

Rodičom je spočiatku jedno, že ich malý syn má imaginárneho priateľa, ktorý sa volá Z. Pripisujú to jeho predstavivosti. Príbeh má však dobrú plazivú atmosféru. Chlapec postupne mení svoje správanie a jeho matka to začne vyšetrovať až zistí, že jeho kamarát je skutočnejší ako si myslela – a je démon. No režisér je asi viac posadnutý jedlom a stolovaním, stále ukazuje rodinu ako sa stretáva pri raňajkách a pri večeri, čo zaberá pomerne veľa času:) Samozrejme, ponúka aj hrôzostrašné momenty a hoci z nich vidíme iba záblesky, v tomto prípade platí, že menej je viac a navyše sú dobre spracované, dokonca aj tie, ktoré vieme dopredu predvídať. Nebudeme si klamať: „Z“ určite nie je Zázrak, neprináša nič čoby sme doteraz v hororových filmoch nevideli. Za príbeh, trochu zvláštny koniec aj za to, že ľakačky fungovali sa tento film však oplatí pozrieť.

Čistý priemer, predvídateľné, iracionálne, násilné a tým nemyslím len krv, ale aj, že je to pritiahnuté za vlasy. Meter a pol vysoká dievčina (13) tu stojí proti niekoľkým 150 kg neonacistom. Kde asi vezme tú silu a ten dôvtip na víťazstvo, keďže je zrejmé, že film sa neskončí po štvrťhodine, to je tá správna otázka s nejasnou odpoveďou. Nakoniec bol z toho survival, ktorý vcelku ušiel. No hoci dievčatko všetky prekážky v hre o život prekonalo, filmu sa klišé prekonať nepodarilo.