Ten Druhy

Nemusel som dlho premýšlať, aby som usúdil, že Súmrak je film špeciálnych funkcii, určený pre špecifické publikum (tínedžerky, ženy v domácnosti, a pod.). Vlastne ide o snímku, ktorá z hľadiska cieľového adresáta spĺňa svoju funkciu. Hoci je Súmrak príliš pomalý a statický, nepôsobí rušivo. Podmanivé sú v ňom azda len zábery kamery na prírodnú scenériu a dialógy, ktoré vytvárajú dojem autenticity. Inak film nefunguje: žiadna gradácia, napätie, ani atmosféra. Aj chabý náznak akcie po zhruba 80-minútach nudného čakania sa rýchlo rozplynie, skôr než sa stihne rozvinúť. Pritom Súmrak mal dobré predpoklady: sychravé prostredie buranského amerického zapadákova, zakázaná láska, znepriatelené vampírske klany... Ale, čo z takých perfektne vystajlovaných upírov, keď sa nemajú k činu? - Len bezkrvný divácky zážitok.

Démonická skazka o miniatúrnych zloduchoch, ktorá sa dostala do tieňa známejších hororových filmov s podobnou témou - Gremlins (1984) a Critters (1986), ktoré vznikli v rovnakom období. Aj Ghoulies je takisto horor ladený zľahka komediálne. Má viacero predpokladov zaujať: opustené šľachtické sídlo s tajomnou minulosťou, schátralé hroby s podivnými nápismi skryté v zarastenej záhrade, neviazaná študentská párty a nerozvážna evokácia démonov... Bercovicimu sa miestami darí budovať strašidelnú atmosféru,občas aj vzbudzovať desivé obavy a zdynamizovať príbeh. Len ten humor, a vôbec, miešanie žánrov je akési rozpačité...

Spočiatku nenápadný filmový príbeh, ktorý vychádza zo skutočných udalostí prekvapivo ponúkne viac, než by sme od neho čakali. Rozvíja sa pomaly, postupne graduje a napokon pochmúrnou atmosférou môže konkurovať hororom. Režisér Mario Azzopardi realisticky zobrazil život v izolovanej náboženskej sekte, ktorej členov kruto psychicky aj fyzicky týra fanatický vodca Roch Theriault, ktorého presvedčivo stvárnil frankokanadský herec Luc Picard. O brutalitu samozvaného mesiáša vo filme naozaj nie je núdza (amatérska operíácia žalúdka, amputácia ruky, sexuálne násilnosti v prítomnosti detí) a vstúpenci sekty nemajú pokoj ani po smrti – napr. z kostí jednej mŕtvej konkubíny si urobí Theriault náhrdelník. Samozrejme, film Divoký mesiáš má aj psychologickú rovinu, režisér preniká do myslenia Rocha a jeho deviatich žien. Pozornosť venuje aj kurátorke (hrá ju Paula Jackson), ktorá sa po policajnom zásahu podieľa na objasnení prípadu a zároveň sa pokúša vyrovnať s vlastnou minulosťou.

Makabrózny humor, perverzity, veľké kozy, absurdné hlášky, afektovaní herci a do nechutnosti predlžované gore scény, takto možno charakterizovať Kaufmanov Terror Firmer - film o filme, v ktorom sa režisér stáva jednou z filmových postáv. Ako inak: slepým nezávislým režisérom, ktorý stráca kontrolu nad svojou novou snímkou. Vcelku logické až na to, že výsledkom je takmer dokonalý chaos, v ktorom hľadanie masového vraha sotva stmeľuje príbeh. Na Terror Firmer treba mať v prvom rade silný žalúdok.

Tento historický film, ktorý František Vláčil nakrútil na motívy románu V. Kornera, rozpráva o rozporoch medzi rehoľnými dogmami a každodenným životom. Vláčil konfrontoval postoje a názory Ondřeja (Petr Čepek), ktorý túži po láske k žene a deťom, s krutými ideálmi a dogmami jeho priateľa bezcitného askétu Armina (Jan Kačer). Išlo o nadčasovú tému, prostredníctvom ktorej Vláčil vypovedal aj o spoločenskej realite 60. rokov 20. storočia, teda o rozpore medzi komunistickou dogmatikou a túžbou po slobodnom živote. Myslím, že film Údolí včel je dodnes divácky príťažlivý najmä kvôli svojmu výtvarnému riešeniu a myšlienkovej hĺbke.

Film Michaela Cimina neprináša výpravné obrazy vojnového ničenia, naopak vojnu vo Vietname necháva znovu prebiehať v psychike filmových protagonistov, ktorí sa k nej neustále vracajú v spomienkach a nedokážu sa zaradiť do priateľskej malomestskej spoločnosti, v ktorej vyrastali. Lovec jeleňov patrí skôr do skupiny rekapitulujúcich vojnových filmov, ktorý kladie viac otázok než odpovedí a viac ako spoločenské príčiny a politické dôvody vojny si všíma následky, ktoré nesie zanecháva na bežnom človeku. Vo filme sa síce zvýrazňuje etnický pôvod mladých vojakov, ale zaujímavý kontrast: potomkovia ruských emigrantov bojujúci proti komunistickému Vietnamu, ostáva nevyužitý. Lovec jeleňov je miestami veľmi uťahaný a rozvláčny... Mierne skrátenie aspoň o takých 15 - 20 minút by mu zrejme nezaškodilo, ba naopak, ešte by vylepšilo celkový dojem.

Jeden z pamätných hororov, ktoré vznikli v bývalom východnom bloku, ktorý si zakladá na postupnej gradácii deja a na mrazivej atmosfére . Vlčica je vlastne strašidelná gotická historka o prekliatej grófke zo zámku, ktorá sa z nevyjasnených dôvodov mení na vlčicu. Aj protagonista Wosinski je v podstate romantický hrdina, ktorý vzdoruje neznámej hrôze. Tento poľský horor narába s tajomstvom, obsahuje veľa znepokojujúcich podnetov, ktoré držia diváka v napätí až do prekvapujúceho a otvoreného konca. Navyše spracováva niekoľko zaujímavých tém ako posadnutosť, kliatba a odvrátenie od cirkvi, ktoré nikdy nestrácajú na diváckej atraktivite. A ešte: príšerné vytie vlčice v snehovej búrke je zvukom, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda. Nazdávam sa, že Vlčica je aj s odstupom času pôsobivým diváckym zážitkom. Dávam 5 hviezd, a nielen z nostalgie.