Defaultovna

Uf, slušný nárez. Pohľad na zhulených naštvaných invalidov, hrajúcich ruskú ruletu vo mne vyvolal zimomriavky ktoré budem predýchavať ešte nejaký čas...

Film môjho detstva, z ktorého som si pamätala len krásnu Oliviu a skvelý soundtrack. Keď sa mi po rokoch dostal do rúk, bola som sklamaná. Ale spomienky sú spomienky.

Prekrásne, zhliadnuté trikrát a vždy sprevádzané spoločnosťou papierových vreckoviek. Scéna so slzami vo fľaške je tak silná, tak emotívna, že si odrazu prajete, kiežby bolo všetko na svete tak ľahko riešiteľné. Animácia je prekrásna a dialógy úsmevno-smutné. A ozaj, som aspik. :-)

Proste nemám rada šťastné americké rodinky s nekonvenčným prístupom k výchove typu Roseanne, Step by step, Cosby show a iné.

Mám rada Juliette Binoche a okrem toho som vďaka tomuto filmu spoznala hudbu Sondre Lercheho, inak nič zvláštne.

Tak akosi som čakala viac, nápad mal obrovský potenciál. Jediné čo fungovalo stopercentne, bol soundtrack a áno, hovorím to aj kvôli Love will tear us apart od Joy Division pri scéne v bare. :-)

Vôbec nie som sklamaná, naopak - Relikvie smrti I. sa mi pozdávali o poznanie viac než Polovičný princ, možno práve tým, že režisér sa konečne držal konceptu do takej miery, ako sa mal, a neodvádzal zbytočne pozornosť pubescentno-pseudovtipnými vložkami typu - kto-je-do-koho. Aj keď Grint je čím ďalej, tým menej sympatický, a na svadbe mi chýbal Krum na ktorého som sa teda osobne tešila :-))) , tie 4 * si film zaslúži.

Gwyneth ako vždy krásna, Daniel presvedčivý, spoločný príbeh Plathovej a Hughesea pre mňa osobne zdrvujúco silný. Podobne ako pri Control, koniec vopred viem ale slzám sa jednoducho neubránim.

Od Bena som čakala viac než len znôšku všetkých možných klišé americkej romantickej komédie.

Naozaj neviem, prečo som sa na toto tak trochu aj tešila, zrejme som čakala obdobu podľa mňa celkom vydarenej Manituovej topánky. Ale toto bolo niečo príšerné.