Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Horor

Recenzie (4 571)

plagát

Cocaine Godmother (2017) (TV film) 

Zatiaľ (takmer) v každom podobnom filme dostal slovo P. Escobar. Málo kedy sa hovorilo o „človekovi“, bez ktorého by sa nedostal tam, kam sa dostal. Tento akýsi svojský životopisný film o žene G. Blanco, ktorá z určitého pohľadu bola podobne nekompromisná ako P. Escobar. Už samotný začiatok filmu naznačuje, že režisér G. Navarro sa nebojí dotknúť sa aj veľmi citlivých tém (dievčatko robí to čo mama). Avšak všetky tieto témy sú zobrazené len „obecne“ (zbytok si musíme domyslieť), takže také obrazy ako u napr. Scorseseho nečakajte. (Myslím si, že tvorcovia sa to ani neodvážili spraviť). Potom je tam pomerne veľký skok a už sa dostávame do „biznisu“. Ostané zložky (neustála naháňačka políciou, vojna medzi kartelmi, ako sa stal z dobrého človeka zlý) by som nerozobral, pretože je to natočené tak, ako to už dávno poznáme. Avšak jednu vec by som predsa len spomenul: vzťah G. Blanca s Carolinou – tá je pomerne intímna a zo strany G. Blanca otvorená, avšak pre samotný život G. Blanca kľúčovou záležitosťou. Ale jeho konečné zobrazenie taktiež nie je tak hlboká, aká by mala byť. Zachytenie poslednej dekády života G. Blanca sú už „rutinnou záležitosťou“. Catherine Zeta-Jones ako G. Blanca ma prekvapila. Ešte som ju nevidel takú chladnú a horlivou naraz – avšak toto neplatí pre všetky scény. Film, ktorý vo svojom žánru je jednoduchým doplnkom príbehu P. Escobara, kde samotný menovaný hrá na vedľajších husliach. Osobné hodnotenie: 72% (***)

plagát

Finální portrét (2017) 

Druhý film S. Tucci (ako režiséra) by sa dal charakterizovať ako vznik samotného „finálneho portrétu“. Je to pomalý, „zbytočne“ predĺžený a emocionálne len miestami „výbušný“. Najviac emócií (paradoxne) obsahuje hádka G. Rusha so S. Testud. Zbytočne odklony od hlavného príbehu, G. Rush je však super. Osobné hodnotenie: 63% (**)

plagát

Náš boj (2018) 

Film o manželovi/otcovi (najmä otcovi), ktorý sa snaží vysporiadať s tým, že jeho manželka jeden deň bez vysvetlenia opustí celú rodinu. Film/Réžia: zobrazenie problémov jednoduchého človeka v práci („šéf“ versus priateľ) a v rodine (výchova dvoch detí) sú občas len povrchné, ale za to takmer z každej scény je možné cítiť akúsi ľudskosť a to, že čo vidíme, nie je „len výmysel“. So zbytočným „prešľapom“ Oliviera (R. Duris) a so záverom nie som spokojný. Osobné hodnotenie: 75% (***)

plagát

Člověk, který přijde (2009) 

Prvú polovicu filmu vidíme očami mladého dievčatka a vidíme to, čo v roku 1943 neďaleko od Boloni „máme vidieť". Druhá polovica je už o boji, respektíve o tom, ako ľudia sa snažia zachrániť vlastný život a život svojich priateľov pred nacistami/fašistami. Posledných 30 minút je dosť silná káva a pozeral som na to s krvácajúcim srdcom. Osobné hodnotenie: 80% (****)

plagát

Blaze (2018) 

Mám rád E. Hawka, herca. E. Hawk ako režisér ešte nenašiel cestu k môjmu srdci, a ani jeho ďalší pokus. Životopisný film Blaze Foleyho sa snaží byť až príliš nezávislým. Ešte k tomu príbeh je veľmi pomalý, príliš filozofický a v podstate bez dynamiky Pri takej dĺžke film s tak pasívnym príbehom môže dosiahnuť len malé „úspechy“. (Druhá hviezda je za pesničky.) P.S.: „Každé dievča sa radšej zamiluje do nešťastného chlapa ako do „šťastného/úspešného“ chlapa, pretože by ho zachránila svojou láskou.“ Osobné hodnotenie: 62% (**)

plagát

Tajomstvo môjho úspechu (1987) 

Skvelá oddychovka, ktorá aj v dnešnej dobe funguje takmer bezchybne. Prečo? Jednak jeho príbeh je univerzálny (a má čo povedať aj dneska) a jednak preto, lebo ako „nostalgický film“ funguje parádne. Skvelá AOR hudba (skvelý titulný song od Night Ranger). Prekrásna Helen Slater a skvelý parťák s menom J. Pankow. P.S.: Jeden z mojich obľúbenejších filmov v hlavnej roli s M. J. Foxom (samozrejme vedľa tých top klasik – asi viete na ktoré myslím). Osobné hodnotenie: 84% (****)

plagát

Nedotknuteľní (2017) 

Americká verzia filmu Intouchables. Bál som sa toho, že akú verziu natočia Američania. Výsledok? Ja osobne nie som sklamaný. Hneď na úvod je však potrebný povedať, že americká verzia nedosahuje na kvality toho európskeho. V európskej verzii sú postavy totiž ešte viac ľudskejší a majú v sebe viac (čistejších) emócií. A celý mi to príde oveľa úprimnejší, kde vážnosť príbehu a humor sú v rovnováhe. Za to v americkej verzii je to spíš o tom, ako sa K. Hart snaží prekonať sám seba. Ku podivu celkom sa mu darí, ale na charizmu a elegantnosť Omara Sy jednoducho nemá. Každopádne trojica B. Cranston, K. Hart a N. Kidman odviedla kus práce. Malá rola pre J. Margulies potešila. P.S.: Scéna „nákup hot dog-u“ bola cool. Osobné hodnotenie: 80% (****)

plagát

Ja, knedlička (2018) 

Film o tom, ako mladá slečna ide proti spoločenským predpokladom. V prvom rade film je však hlavne vidieť tak, že sa tu jedná o boj s predsudkami, boj za to, aby človeka nesúdili podľa toho, ako vypadá. D. Macdonald hrá primerane a z celkového hľadiska ani jeden z hereckých výkonov nedosahuje lepšiu známku ako „slušný priemer“. Keď film pomôže ľudom s menšou sebadôverou, tak potom z určitého hľadiska svoj cieľ dosiahol. (Ale nezabudnúť na to, že celý film má až príliš „USA feeling“.) P.S. J. Aniston aj po piatej X vo skvelej forme. Osobné hodnotenie: 71% (***)

plagát

Tolkien (2019) 

Fanúšikovia svetoznámej knihy (a na základe ich natočených filmov) budú spíš sklamaní, pretože ozajstné a hlboké detaily o vzniku vesmíru Tolkienových postáv sa prakticky nedozvedia nič. Film spíš zachytáva život mladého Tolkiena, ako sa dostal na výšku a ako sa hral so slovami (ale ani tu nečakajte nejaký hlbší zážitok). Máme tu zobrazenie kľúčových postáv, priatelia a životná láska (celkom slušne hrajúca L. Collins) a Tolkienovu účasť v prvej WW. Film chce byť naraz životopisným, „dobrodružným“ a romantickým – ale tá rovnováha tu nie je. V mojich očiach je najbližšie k tomu poslednému menovanému. Osobné hodnotenie: 72% (***)

plagát

Ben Is Back (2018) 

Podobný príbeh, aký má „Ben is Back“, sme vo svete kinematografii už videli niekoľko. Takže spíš budú zaujímavejšie herecké výkony. No ani tu však nič prevratného nestalo. J. Roberts hrá matku, ktorá vie byť tvrdá a zároveň bojí sa o svoje dieťa, aby sa zase nedostal na zlú stranu. U nej som cítil viac emócií ako u L. Hedgesa. On tu by mal byť ťahúňom, ale spíš je pasívnym. Seba obvinenie je pri takýchto príbehoch klasickým elementom, ale z tejto škatuľky sa nedokáže dostať – čo ma mrzí. Vedľajšie postavy, ďalšie členy rodiny, nie sú dostatočné zapojené do príbehu. To je taktiež škoda. Úprimne povediac, záver som čakal iný (ten by som teraz nekomentoval). Osobné hodnotenie: 73% (***)