Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Horor

Recenzie (4 581)

plagát

Zapeklité dědictví (2024) 

Nevýrazná detektive-based komédia, ktorá nevyužíva dobre nič z toho, čo má k dispozícii (postavy, prostredie). Ploché konverzačky a scény nevýrazných postáv. Podpriemerná vec z Poľska.  Osobné hodnotenie: 60% (**)

plagát

Barvy zla: Červená (2024) 

Solídne vedený a natočený príbeh podľa knižnej predlohy, miestami pripomínajúce momenty škandinávskych krimi filmov. Postupne rozbalená zápletka s menšou pozorností a bez hlbšieho predstavenia postáv – dozvieme sa o nich len absolútny minimum. Finálne vyvrcholenie/rozuzlenie je z pohľadu daného žánru priemerné a bez výrazných momentov. Pravda však je, že po dlhom čase je to jeden kompaktný a ucelený poľský film, za ktorý Netflix sa nemusí hanbiť. Osobné hodnotenie: 74% (***)

plagát

Portál (2023) 

Film, ktorý so svojou koncepciou a CGI efektami akoby pripomínal „menej známy svet“ J. K. Rowling. Je však vedený a budovaný omnoho pomalším tempom. Herecky nevýrazná jednohubka. Christoph Waltz miestami bohužiaľ podobne nevýrazný ako kedysi Johnny DeppOsobné hodnotenie: 63% (**)

plagát

Condor's Nest (2023) 

Totálny prešľap a nízkoúrovňoví akčňák s jednoduchým scenárom (vypátranie uprchnutých nacistov, v našom prípade jedného konkrétneho). Arnold Voslo je von z formy.  Ani druhý film Phila Blattenbergera nezaznamenáva úspech. Osobné hodnotenie: 55% (*)

plagát

Zedník (2023) 

Najväčším problémom The Bricklayer je, že scenáristicky a z hľadiska vedenia príbehu je na úrovni lacných B-čkových filmov. Renny Harlin kedysi režíroval také filmy ako Die Hard 2, či Cliffhanger. Tie časy sú už preč a rozhodne nečakajte lepší snímok, aký tento režisér v posledných rokoch vypustil zo svojich rúk. Bojové scény sa ešte držia na nejakej úrovni, akčné scény sú už spíš nízkoúrovňové. Combo Aaron Eckhart / Nina Dobrev je nádejné, ale je to vidieť len miestami. Z daného projektu by sa dalo vyťažiť viac. P.S.: Veľkým smútkom sledujem, že v poslednom čase aj Aaron Eckhart sa vydal smerom „lacných filmov“. Osobné hodnotenie: 66% (**)

plagát

Zimné prázdniny (2023) 

Citom natočený film s jemnou a solídnou dávkou humoru. Pekné vedenie príbehu, dobrá práca s kamerou (hlavne postprodukcia) a pomalé rozbalenie charakterov postáv, ktoré niekam smeruje. Záver je však menej „grandióznejší“ a bolo by dobré vedieť, že po nejakom období kam sa dostali hlavné postavy filmu. Paul Giamatti dobrý ako vždy (nominácia na Oscara je pochopiteľná), vo vedľajšej roli Da'Vine Joy Randolph funguje spíš polovičným nasadením (zaujímavé rozhodnutie o pridelení Oscara v kategórii najlepšia herečka vo vedľajšej roli – každopádne herečke aj touto cestou gratulujem!). Osobné hodnotenie: 82% (****)

plagát

Dobrý člověk (2023) 

Zach Braff, alias JD, dokazuje, že s cca desať ročnou periódou si dokáže vyrukovať s nejakým kompaktným a uceleným scenárom. A keď je to potrebný, tak to vie aj zrežírovať na slušnej úrovni. Príbeh A Good Person je plných bolestí, kde osobné tragédie postáv sa nedá len tak rozdeliť. Zápasenie so závislosťou na oxycodonu (tabletky na tlmenie bolesti), snaha vyrovnať s nevyrovnateľnou tragédiou, pokus o vyrovnanie vzťahov s pozostalými – film so známymi prvkami príbehu, ktorými sú bohužiaľ stretávame v živote čoraz častejšie. Ten potrebný plus k filmu dáva predovšetkým dvojica Florence Pugh / Morgan Freeman, ktorá odvádza dobrý a uverejniteľný herecký výkon. Osobné hodnotenie: 80% (****)

plagát

Pěkná rebelka (2024) 

Životopisný film o Gianna Nannini, rocková rebelka z Itálie s úžasným hlasom (miestami pripomínajúca Joan Jett). Základná koncepcia je klasická a medzi inými je tu venovaná pozornosť ku vzťahu medzi otcom a jej dcérou (Gianna). Škoda, že druhá polovica filmu je menej dynamická. Film drží nad vodou skvelá a pre mňa doposiaľ neznáma Letizia Toni (tá podobnosť medzi ňou a skutočnou Gianna je tu). Osobné hodnotenie: 73% (***)

plagát

Vrah naoko (2023) 

Dobre rozohraný true-based príbeh, na čele s Glenom Powelom, ktorý si svoju rolu užíva naplno a ukazuje tú časť jeho hereckého repertoáru, ktorú sme ešte nevideli. Dialógy podobne ako aj scény miestami sú viac predpovedateľné akými by mali byť, ale servírované takým Linklaterovským štýlom, ktorý je akceptovateľný. Chémia medzi Powelom a Arjonou je miestami omnoho lepšia, ako v prípade so Sydney Sweeney. Škoda za ten urýchlený a pomerne dosť nevypracovaný záver, ktorý výsledok u mňa znižuje na silnú trojku. Osobné hodnotenie: 76% (***)