Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Horor

Recenzie (4 561)

plagát

Interview s Bohem (2018) 

Veľmi dobre a zaujímavo rozohraný film, kde alfou a omegou je ten „rozhovor“, v podstate (zdanlivo) rozložený na tri časti. Zaujímavo koncipovaný rozhovor o viere, o spáse a o ďalších veciach. Nejako ma to chytilo a to prepojenie príbehu Paula s daným „rozhovorom“ nebol zlý. Avšak ten záver mi príde trošku nedopracovaným – odpustenie a prepojenie drobných vecí síce nie je zlé, ale čakal som ešte niečo navyše. Ešte raz – podľa mňa základný koncept nie je zlý a k filmu a hlavne k „rozhovoru“ sa ešte vrátim. Osobné hodnotenie: 77% (***)

plagát

Podfukárky (2019) 

Hromada lacných gagov, ktoré navyše ešte sú prezentované trápne. Dvojica A. Hathaway a R. Wilson sa síce snažia, ale ten výsledok nie je dobrý. Pointa až v záveru, ale ani tá nie je plnohodnotná. V tejto forme v podstate zbytočný a nefungujúci film s mnohými slabými momentmi. Osobné hodnotenie: 58% (*)

plagát

Malá čarodejnica (2018) 

Milé prekvapenie z Nemecka. Aká má (aká by mala) byť čarodejnica? Aj na to dostaneme odpovede. Rozprávka jak pre malých tak aj veľkých, ideálne napasované na zimné prázdniny. P.S.: Malá čarodejka a havran Abraxas tvoria dobrú dvojicu. Osobné hodnotenie: 72% (***)

plagát

Strach o dceru (2018) (TV film) 

Neskutočne povrchný a predpovedateľný thriller na úrovni TV filmu. V danom žánru existuje niekoľko lepšie natočených snímok, nehovoriac o kvalite hereckých výkonov. Osobné hodnotenie: 58% (*)

plagát

Pozor na oči! (2018) 

Začína sa to sľubne – vtipne rozohrané vypovedanie na policajnej stanici. Francúzka komédia, ktorá postupom času stráca dych a hlavne ten záver mu nerobí príliš dobre. Dvojica B. Poelvoorde a G. Ludig to drží pri živote. Osobné hodnotenie: 69% (**)

plagát

Avengers: Endgame (2019) 

U „recenzii“ prvej časti tohto príbehu som napísal: „Alebo ako to povedal môj kamarát: „Čo je piesok, tak by mal zostať pieskom. Čo je popol, nech zostane popolom.“ Uvidíme, ako to dopadne.“ Tak teraz sme to konečne videli a myslím si, že budú ľudia, ktorí s výsledkom, ktorý je kompromis, nemusia súhlasiť. Posledné záverečné dielo veľkého príbehu, postupne budovaný v priebehu 10 rokov, obsahuje všetko, čo od toho na dnešné pomery a dostupnej techniky očakávame. Veľká porcia zvláštnych efektov, PC tuning na 1000%, príbeh s niekoľkými zvratmi, obetavé a oddané herecké výkony a jeden veľký záverečný boj. Ale keď rozoberieme na kúsky ten trojhodinový pasáž (ktorý ako celok „paradoxne“ funguje pomerne dobre, je napínavý a dynamicky vyvážený), tak predsa len nájdeme zopár vecí, na ktoré by podľa mňa režisérska dvojica mala dať väčší pozor. Aby som spomenul dve z nich: 1) Samotné vyriešenie toho, aby „všetko bolo také, aké to bolo predtým.“ Dalo sa predpokladať, že to bude založené na „Back to Future“, ale to, ako to nakoniec spravili, už len z hľadiska teórie, mi príde „trošku prehnané“. Na jednej strane sa mi páčilo, ako sa snažili jednotlivé kúsky z predchádzajúcich filmov využiť (prípadne spojiť) a predovšetkým to považujem za pekné gesto (úcta a spomienka). Na druhej strane však mi príde, že nie vždy sa to poradilo dobre (napr. prvý Avengers) 2) Postava Thanosa – kým v „Nekonečnej vojne“ jeho postava dostala dostatočnú pozornosť, tak tu, až na záver samozrejme, má málo priestoru. Keď už sme pri záveru, ten záverečný boj je veľkolepý, ale čakal som, že bude trošku dlhší a hlbší. Z hľadiska hereckých výkonov v podstate nemám čo vytknúť, R. Downey Jr., Ch. Evens, S. Johannson a J. Renner u mňa berú všetko, o humor sa postará Ch. Hemsworth a „Rocket“. Pozornosť pre jednotlivé postavy je rozložená rovnomerne. Srdce mi krváca, že pre trojicu ikonických postáv to bol posledný film (pekná a dojímavá rozlúčka na konci „Proof that Tony Stark has a Heart“ a hláška „I am Iron Man“ (pekná spomienka na prvý Iron Man) mi ešte dlho zostanú v pamäti). Ale je jasné, že pre budúce pokračovanie tejto ságy to museli spraviť a hlavne museli ukázať, že ani Avengers nie sú „nesmrteľný“. A tu zostáva otázka. Ako ďalej? Čo je možné vymyslieť z hľadiska technického riešenia (veľkolepé efekety) a hlavne z hľadiska scenára/príbehu, čo sme ešte doteraz nevideli? Tieto veci budú kľúčové do budúcna, keď Marvel Studios chce udržať nejakú kvalitu a aby nespadol do jamy seba opakovania. (Peniaze by nemali byť na prvom mieste.) Záverom chcem povedať, že na tento film (a tu mám na mysli aj „Nekonečnú vojnú“) ešte dlho budeme spomínať, pretože aj keď sa to nepáči, alebo áno, tak istým spôsobom so svojou mohutnosťou, veľkoleposťou, technickými prvkami, príbehom a počtom áčkových hereckých postáv trošku rozšíril tie hranice kinematografie, o ktorých sme mysleli, že sa už „nedajú“ rozširovať (schválne však nechcem porovnávať s trilógiou LOTR). Filmy, ktoré pre podobné nadchádzajúce snímky budú veľkou inšpiráciou. PS.: Challenge for DC is real! Osobné hodnotenie: 89% (****)

plagát

Skutočný Rocky Balboa (2016) 

Kto inšpiroval Stalloneho, kto inšpiroval vznik „Rocky“-ho? Kto bol skutočný Rocky? Aj na tieto otázky viac-menej dostaneme odpovede zo životopisného filmu Chucka Wepnera. Inak samotný film je spíš priemerný, s klasickými prvkami („sláva“, nevera, falošné prostredie, nová láska) a okrem L. Schreibera bez výraznejších hereckých výkonov. R. Perlman a N. Watts teraz zostali na vedľajšej koľaji. Osobné hodnotenie: 71% (***)

plagát

Hlboká voda (2017) 

Film o človekovi, ktorý si na svoje plece vzal viac čo by zvládol. Zachytávanie ťažkých dní na lodi a každodenný zápas človeka s vodou je zachytená na priemernej úrovni. Z hereckej stránky slušne odvedená práca a prekvapilo ma, že C. Firth si vyskúšal seba aj v takej roli, v ktorom sme ho ešte nevideli. Nemá sa za čo hanbiť. P.S.: „S kalendárom sa nedá vyjednávať!“ Osobné hodnotenie: 70% (***)

plagát

Moje matka (2005) 

Film so silným príbehom, ktorého pozadie je zakladaná na skutočných historických udalostiach. O spomínanom príbehu by som spíš neprezradil nič, bez menej informácií bude ten vnútorný emocionálny pocit ešte väčší a úprimnejší. Keď už som u slova „úprimný“. Práve takto by som charakterizoval diskutovaný snímok. Je to ľudský, čistý a hlavne úprimný. Z hereckej stránky veľmi silné a hlavne skutočne ľudské výkony, okrem hlavnej postavy T. Majaniemi exceluje dvojica M. Lundqvist a M. Nyqvist. Celá koncepcia filmu (príbeh spoznáme cez spomienky dospelého Eerona a z rozhovoru s jeho „matkou“) je dobrá a menšie nedostatky (menšie „zaváhanie“ (a zabudnutie na niektoré menšie detaily) pri vybudovaní vzťahu medzi Eeronom a Signe) sa dajú tolerovať. Som presvedčený, že podobný film by západ natočil len veľmi ťažko. Osobné hodnotenie: 91% (*****)

plagát

The Last Word (2017) 

Zahrať si postavu Harrieta je skutočným darom pre takých herečiek, ako Shirley MacLaine. Irónia a sarkastický humor a to všetko vo vyváženej miere. Film, pardon, „nekrológ“ o žene, ktorá bola výnimočná, úprimná a bez kompromisná. Žena, ktorá si chce ponechať po svojom odchode určité dedičstvo a nie vo forme značného bohatstva. S. MacLaine aj v takom veku je vo skvelej forme, a rolu Harrieta si užíva v plnej sile. A. Seyfried dobre dopĺňa jej hru. Film so svojou náplňou a niektorými (výukovými) scénami si určite nájde zopár záujemcov, ktorí si to budú chcieť spustiť znovu. P.S.: „Nemali ju rád, pretože ju nemohli riadiť.“ Osobné hodnotenie: 80% (****)