Hamaradža

3,5* Mne dnes tento Casanovov levanduľový freakshow debut sadol, hoci nie je ktovieako sofistikovaný a hlavným účelom bolo nepochybne najmä pobúriť, či exhibovať. Mne sa však tieto znetvorené obrazy so skromnou stopážou vryli do pamäte a ja mu venujem aj štvrtú hviezdu, so slabosťou pre "iné" filmy a s dôverou že keď trošku dospeje, bude akýmsi španielskym Cronenbergom.

Drinking game na večer s priateľmi: Daj si panáka vždy, keď Coppola povie, že film financoval sám. 3,5*

Neuveriteľne pôsobivé melancholické requiem - audiálne zachycujúce "život a smrť melódie", vizuálne potom koniec dňa ako i tisícov životov z teroristických útokov na americké dvojičky. Mrazivé, ale krásne.

K úplnej spokojnosti mi tu chýbala ešte trochu väčšia zainteresovanosť tvorcu, Herzog tu skôr zaujato zaznamenáva než by sa nejako vyjadroval. Inak sa ale samozrejme nejdem tváriť že som z jedného dokumentu čoilen zďaleka porozumel Budhizmu vo všetkej jeho komplexnosti a kráse, napriek tomu som nesmierne fascinovaný.

Tak vzrušujúca, hutná, dve hodiny gradujúca hororová extáza s minimom žánrových klišé, uzavretá tak nevzrušujúcim, nič neriešiacim, až béčkovým vyvrcholením. Ale miestami som sa pozeral cez prsty, to hej.

Život podľa tradícii predkov má nepochybne svoju poetiku, "slobodných" ľudí som vo filme videl mnoho, "šťastných" už pomenej. Skoro sa mi až nechce veriť, že ich práve Herzog so svojim nemeckým cynizmom, v týchto vodku-chlastajúcich lovcoch, unavených, umorených životom a prácou, videl. Pre mňa to bolo najmä o tých nekonečne verných psoch.

Masterpiece, ktorému by hodinka-dve navyše iba pomohli.

Kuffa je mi nesympatický a názorovo i hodnotovo na kilometre vzdialený človek, ale jeho záslužnú prácu so sociálne slabšími (hoci väčšinou nie príliš efektívnu) uznávam a do istej miery obdivujem. V scéne s rómskou lezbičkou ktorá má "vystúpiť z vlaku" sa však vyfarbil ako presne to pomýlené, "džender" bľabotajúce individuum, ktorým je i dnes. Ľúbme svojích blížnych, ale iba ak sú hetero kresťania.

Vydarená žánrová hra s dobrým nápadom a žiadnym väčším esom v rukáve.

Akoby pokračovanie starého Bambiho, taktiež o spoznávaní pravidiel života v prírode spolu so všetkými radosťami (a ich poetikou, nehou, až jemnou religiozitou) i starosťami (nielen tými ľudskými či predátorskými, tu i tými dospelejšími, sociálnymi, intrigami iných zajacov, akoby ešte desivejšími, než všetky psy či líšky dokopy). Niekedy síce trochu moc skrátené (polhodinka navyše by vôbec neuškodila) no i tak vyspelé, jemné a krásne dielko - snáď sa niekedy dostanem i ku knihe. 4,5*