Hamaradža

Výtvarník Lynch bol vždy výnimočný nie len ako vynikajúci režisér, ktorý viedol hercov na miesta v ich mysli, kam nikdy nenahliadli, ale i organizátor, v zmysle využívania nesmierne talentovaných spolupracovníkov/priateľov (Freddie Francis, Peter Deming, Frederick Elmes, Angelo Badalamenti, Jack Fisk, Mary Sweeney atď.) na uskutočnenie svojich surreálnych vízii. Jeho producenti (Dino De Laurentiis, Deepak Nayar atď.) ho zas pomyselne držali na vodítku, tlačili ho, aby boli jeho výtvarné vízie zrozumiteľnejšie. V Inland Empire si Lynch okrem réžie sám robil kameru, strih, písal scenár a film si zväčša aj sám produkoval – a vidno to na ňom. „Prelynchoval“ sa, stratil sa vo svojej fantázii do takej miery, až miestami úplne stráca kontakt s divákom (a improvizujúcim štábom, ktorý zväčša netušil, o čom vlastne točia. Najväčším faux pas tu pravdepodobne bude tá odporná digitálna kamera. Prvá hodina ešte ako-tak udržala moju pozornosť, no po tej tretej je u mňa výsledná emócia – najmä nezáujem. A to sú minimalistickí Rabbits jedna z mojich najoblúbenejších Lynchoviek.

Jedna z najsofistikovanejších pixaroviek - ale tentokrát to pre deti naozaj nebude.

Vrchol neprofesionality. Po zhliadnutí dvoch celých dielov nerozumiem, kto tento koncept schválil (je veľmi nejasné kto je diskutujúci a kto moderátor, najmä zo strany neustále zavádzajúceho konzervatívneho demagóga J. Danišku, ktorý rád skáče do reči hosťom, nenecháva ich diskutovať a preceňuje svoj intelekt) a najmä, prečo z peňazí daňových poplatníkov. Miestami táto diskusia troch konzervativcov proti jednému liberálovi pripomína bukkake.

Poliaci znova bodujú. 4,5*

Filmársky, režijne, herecky klasicky Vinterbergovská extraliga. Akurát ten príbeh mi prišiel akosi čudesne štylizovaný, alkoholu tu boli prisudzované akoby magické schopnosti dodávania šarmu, energie a mladosti - keď z praxe vieme že takto to úplne nefunguje. :) Potom som mal aj problém napojiť sa na širšiu spoločenskú rovinu filmu o akejsi konštantne opitej spoločnosti v ktorej žijeme. Skôr sa mi na jazyk dostávalo slovné spojenie "Hangover pre intošov". Koniec pekný. 3,5*

Toto som pozeral iba kvôli tomu že ide o frajerkin guilty pleasure. Nakoniec nešlo o také zlo ako som čakal, celkom milá neškodná zabava, s ľahkým optimistickým príbehom a minimom fekálneho humoru. Zvažoval som tretiu hviezdu.

Po prvej sérii pre mňa 9,5/10 a absolútne zásadná seriálová záležitosť. Okrem psychologicky vymakaného scenára a perfekcionistickej réžie z iného sveta, musím vychváliť najmä unikátny spôsob zapájania samotného diváka do vyšetrovacích procesov. Spôsob, akým sú vedení herci, akoby bol zľahka "posunutý" či "asynchrónny" oproti príbehovej rovine, vďaka čomu divák samotný hľadá nezrovnalosti v gestikulácii, či mimike podozrivého, spája si súčasný prípad s predošlými, vidí nové súvislosti vďaka čomu sa začínajú nakláňať jeho "urobil to/neurobil to" váhy. Samozrejme, nie že by seriál z divákov vychovával reálnych detektívov, skôr to beriem ako veľmi inovatívny rozprávací postup, umožňujúci väčšie ponorenie do deja, sebavedomé vedenie diváckej pozornosti - ako i príjemné nepodceňovanie jeho inteligencie.

Katka Jonisová je takým malým klenotom VŠMU.

Chcem dvojku po 40tich rokoch, v ktorej by sa filmári (stará generácia i tá súčasná) vyjadrovali napríklad k Video on demand.

Človeku sa ani nechce veriť, že tvorca temného Eraserheada dal tri roky po ňom život takémuto krásnemu, jemnému, krehkému a pomerne priamočiaremu príbehu. Po desiatich rokoch zhliadnuté druhý krát a znova som bol očarený. Poklad.