Hamaradža

Poloimprovizovaný fever dream. Prekvapilo ma, že som vôbec nemal problém s termo-estetikou, práve naopak, pôsobí ako vyvrcholenie motívu neónovej generačnej derealizácie, započatého v Spring Breakers. Aggro Dr1ft je skutočne ešte viac snový, ešte viac transcendentný. Aj to old school AI-čko tvoriace halucinogénne vzory na farebných plochách tu funguje prekvapivo dobre. S čím som mal problém väčší je takmer úplne absentujúci príbeh. Otrepaný žánrový gýč nájomného zabijáka s dobrým srdcom a rodinou, ktorá o ničom nevie, je tu našróbovaný na grécky epos, v ktorom démonickí bohovia na nebesiach ovládajú pohyby záporákov, ktorých sa dá poraziť iba odrezaním ich medúzinej hlavy. Je to pôsobivý koncept, ale akosi príliš riedky na 80 minútovú stopáž. Neudrží pozornosť po celú dobu, najmä s tak repetitívnymi a často bezobsažnými dialógmi. Po prvom zhliadnutí zatiaľ najslabší Korine, uvidíme čo mi ukáže to ďalšie. 3,5*

Hodnotím rovnako ako som hodnotil knihu (prvý diel, zvyšné ma ešte len čakajú). Oproti tej pribudli pomerne nejaké vkusné dejové linky navyše, stopáž je primeraná, je to rovnako pútavé, zábavné a rovnako vnútorne prázdne, na efekt.

Na to aby som si to poriadne užil tam bolo až príliš veľa sebareflexie. Mount vedel, čo robí.