Hamaradža

Cením znovuobjavenie a pripomenutie príbehu zabudnutého v čase (skrz staré archívne materiály), ako i krásnu hudbu. Čo sa formy týka - istý slovenský filmár povedal, že Forgács je nevkusný človek/umelec a ja s týmto tvrdením v zásade nemám problém.

Chytrá, presná a vťahujúca žánrovka. Pri "hadej" scéne sa zo všetkých strán sály ozvalo kolektívne "Uff". Už len pre tieto momenty stojí za to chodiť do kina.

Prvú polovicu, kým sa Trierov divácky sadizmus drží vrámci mnou akceptovateľných a vstrebateľných medzí, som si pretrpel a preplakal. Tú druhú už som bol pre vlastné psychické zdravie nútený sa emočne odpojiť a iba akceptovať Larsovu unikátnu a krutú scenáristiku, považovať ju za silný a špecifický výrazový prostriedok. Nadpozemsky úžasná Björk.

Jednotlivé Cate-ine persóny milo i pomerne vtipne štylizované, zaváňajú mi však samoúčelným exhibicionizmom a to nielen po istom čase už otravne expresívnymi hereckými kreáciami, ale najmä film samotný obsahovo pôsobí "pretentious", za veľkými (cudzími!) slovami, manifestami veľkého kultúrneho významu (fakt ma ako také zaujímali skoro všetky!), akoby sa neskrývalo nič, iba prázdna schránka a zopár vtipných obrazových kontrapunktov. Vo výsledku sa na jazyk dostáva slovné spojenie zbytočná, no pekne nasnímaná nuda pre kaviarenských pseudointelektuálov. 2,5* ale Rosefeldtovi to príliš nezazlievam, keďže pôvodne šlo o viac-obrazovkovú umeleckú inštaláciu a nie celovečerný film, ktorý je imo pre tento koncept nevhodnou formou.

(Zhliadnuté s príšerným českým dabingom, ospravedlňujem sa) Príbeh Jane je krásny a nepochybne inšpiratívny, samotný dokument trošku nudí svojou konzervatívnou formou, ako i lacnými stock footage, čo sa dá pochopiť, keďže ide o film na zákazku pre National Geographic. Niekde medzi 3 a 4*, k vyššiemu hodnoteniu ma trochu nakláňa môj srdcový Philip Glass.

Hodnotená samozrejme nie zvrátená ideológia, ale megalomanská výpoveď doby, parádne nasnímaná dvojhodinová vymýváreň mozgov. Hitler kričí. Dav tlieska a heiluje. Filmový strih je krásny vynález.

Neodolateľne roztomilo a svojsky štylizovaný Kaurismäkiho pohľad na americký sen.

Natočené dobre, ale prečo?

Slušná zábava bez jediného hluchého miesta - ale bezpečná stávka na istotu idúca dávno vyšľapanými cestičkami, podobne nepotrebný prívesok prvému dielu akým bol Trainspotting 2. 3,5*

Bohatá večera o mnohých chodoch.