Martin741

Reziser Frank Capra /Mr. Deeds goes to Town/ natocil jeden z najpozitivnejsich, najkrajsich filmov. Tento dostal nazov Mr. Smith goes to Washington, a pribehovo pojednava o mladom senatorovi /James Stewart/, ktory prichadza do vysokej washingtonskej politiky. Nasledne zistuje, ze tato je plna korupcie, intrig a veru aj nasilia. Takmer cely film sa odohrava v Kongrese a Senate, s ulicou sa stretneme len minimalne. Ak vobec. Frank Capra natocil tento film na zaklade romanu The Gentleman from Montana, pricom zaujimave je, ze nazov tohto statu sa vo filme ani raz nespomenie. James Stewart filmu suverenne kraluje, najma jeho ohnivy prejav - zaverecna rec - na konci filmu je fakt tazko zabudnutelna udalost a pre mna jeden z najstrhujucejsich filmovych hereckych vykonov. Celkovo vsak Mr. Smith goes to Washington je idealisticky, naivny film, co vsak nepovazujem za chybu. Namet je totizto nadcasovy, a ma co povedat aj v tomto roku. Ako zaujimavost moze sluzit aj ten fakt, ze vtedajsie Nemecko /Tretia Risa/ a Sovietsky Zvaz zakazali film premietat v kinach. Nebol v sulade s oficialnou ideologiou tychto statov. Klenot svetovej kinematografie. 100 %

Nadherny film. Frank Capra bol fakt rezisersky megatalent, ktory proste nemozno spochybnit. Filmu dominuje Longfellow Deeds, ktory necakane zdedi velku cast penazi, a odchadza do mesta /New York/ z kludneho vidieka. V roli pana Deedsa sa predstavil Gary Cooper, ktory uz mal za sebou prestup z Paramount Pictures do Columbia Pictures. Reziser Frank Capra chcel angazman prave Garyho Coopera, dokonca produkcia filmu Mr. Deeds goes to Town musela stat kvoli tomu, aby bol Cooper volny /mal hrat v dalsich filmoch/. Zaroven pre samotneho Garyho Coopera je tato jedna z najpriznacnejsich roli, pricom pri nom herecky zaziarila aj Jean Arthur, ktorej kariera bola nakopnuta k lepsim metam prave vdaka tomuto filmu. Samotna Jean Arthur samozrejme vo filme povodne vobec nemala byt, uvazovalo sa o Carole Lombard, ale ta na poslednu chvilu /tusim par dni pred prvou klapkou/odriekla svoju herecku ucast. Tak dostala rolu pani Arthur. Zaujimave prostredie US vidieka 30. rokov urcite stoji za pozornost, dalej vysoko vyzdvihujem herecky vykon pana Garyho Coopera a Jean Arthur. Dialogy su prepracovane. Isteze z filmu sa siri ista naivita a idealizmus, ten vsak rozhodne nie je na skodu. Film Mr. Deeds goes to Town bol nominovany v 5. kategoriach na Oscara, a jednu sosku si odniesol domov samotny Capra. Tusim za reziu, ale to nie je az tak podstatne. 100 %

Nadherny silvestrovsky evergreen. 93 %

- "Takze Vy nam nechcete pomoct? Abych Vas mohl vysetrit, na to nemam potrebne vybaveni. Taky nejsem gynekolog". - Nadherny, ale hodne smutny film, v ktorom exceluje Rudolf Hrusinsky /Hrdina ma Strach, Vrah Skryva Tvar, Vyssi Princip/. Ten sa predstavil v roli lekara, ktory odchadza na vidiek najst pohodu, klud a dusevnu vyrovnanost. Namiesto toho nachadza nedoveru a nepochopenie miestnych. Nakoniec vsak odbornymi vedomostami sa mu predsa len cosi podari. Filmu dominuju herecke koncerty Hrusinskeho, ale oplati sa spomenut aj viac vybornych hercov : Somr, Obermaierova /Kladivo na Carodejnice/, Tichankova. Nadhera, dalsi krasny dokaz toho, ze aj za najtuhsej normalizacie vznikali kvalitne a pamataniahodne filmy. 95 %

Moj prvy film od Jacques de Ray-a. V hlavnej roli sa predstavil Vino Lentura, ktory sa zamotava do coraz zlozitejsieho a komplikovanejsieho klbka udalosti. Film ma hodne z noiru, ale to este automaticky neznamena, ze ide o kvalitnu vec. Tocili sa totiz aj priemerne noir-y. Pravdupovediac, francuzske noir-y vobec nemam rad, pre mna je stale najlepsi europsky noir 3rd Man s Wellesom. A za rok 1978 by som dal urcite vyssie The medusa Touch s mojim oblubencom Richardom Burtonom. 69 %

Taliansku Kinematografiu sledujem od filmov Spencera a Hilla. Tento film pojednava o sympatickej laske medzi zenou a muzom a ich vzajomnom suziti/laske/porozumeni. Sympaticka vec, ale na DVD by som film nechcem. Stacila mi telka. 69 %

Digitalne utvorena pocitacova priserka nahana partiu miestnych buranov kdesi v Irsku. 5 %

Budem komentovat len strucne : vykal. 0 %

S postupujucou normalizaciou zacali popri kvalitnych reziseroch /Vavra, Lipsky, Menzel/ tvorit aj sudruhovia neschopni reziseri. Krasnym prikladom moze byt Matula, ale chodit netreba prilis daleko /Vojtech Trapl a dalsi/. Pribeh je prilis detsky, siti na deti a na detske vnimanie sveta. Herecke vykony su tragicke, snad len Somr a Mistrik vedeli hrat. Rezia hrozna, scenar je uplne demetny a nepomoze ani zasadit dej do pohranicia s Nemeckom. 5 %

Nudny film talianskej kinematografie o tom, ako skupina vaznov predstupi pred publikum a hra shakespearovske hry. Taviani bol artovy velikan /Padre Padrone, I Sovversivi/ ale po 80 -ke jaxi ....... nestiha a nevladze 20 %