majo25

Ako väzenie dokáže byť školou života. Dnes možno ničím neprekvapí, ale na svoju dobu (prelom 40. a 50. rokov) musela byť pre nežnejšie pohlavie ženská väznica drsňačina. Nechýba síce klasická šablóna - nevina hlavnej predstaviteľky, jej šok z väznice, tyranizujúca bacharka, solidárne spoluväzenkyne a aj ten prerod naivky na drsňáčku, ale napriek tomu má príbeh svoju silu a dobrú dramatickú linku. Herecky síce iba priemer, ale ostatné veci to ťahajú. Napr. aj silná kritika väzeňského systému.

Môj vôbec prvý egyptský film. A dopadol asi podľa očakávania - rozporuplne. Záver sa síce nesie v takom svojskom noirovskom duchu, ale väčšina filme je klasická dráma o polochromom predavčovi novín, ktorý má až prehnane rád ženy. Polochromom preto, pretože pri behu dokáže behať, ako keby chrómy vôbec nebol. Mal som tiež problém s postavami a ich chovaním - pre Európana je ťažké odlíšiť, kedy sa postavy iba rozprávajú, kedy sa hádajú a kedy už po sebe štekajú ako besné psy. Často je to totiž nejednoznečné.

Komorný príbeh na poloopustenom ľadovci v talianskych alpách predstavuje taliansky život z úplne iného súdka, ako sa nám bežne vybaví (pláže, ostrovy, námestia plné ľudí,  temperamentných ľudí). Tá netradičnosť je asi najcennejšou hodnotou filmu. Tou druhou je vkusný humor, ktorý stojí hlavne na strete dvoch odlišných generácií. Vcelku príjemný, nenáročný filmík s nepreťahovanou stopážou, v ktorom mi chýbala iba nejaká silnejšia dramatizácia.

Nečakané dobre vystihnutá ťaživá atmosféra s dvojiciu mladých ľudí, ktorí sa ocitli na opačnej strane stráženej hranice dvoch nemeckých republík. Svojou silnou bezútešnosťou mi neraz pripomínala ranné slovenské filmy. X-krát sa spomenie veta "ja som tú hranicu nevytvoril/la" na silné podčiarnutie toho, za čo vinia postavy svoje osudy. Záverečná tragédia to celé iba korunuje. Svoju drobnú rolu tu hrá aj politika a komunistická propaganda, ktorá silí nenávistné emócie ešte nedávno jedného národa. Vo vedľajšej postave ruského vojaka sa predstaví mladučký Horst Buchholz.

Film so zaujímavou a aj silnou témou, ktorou myslím v tej dobe prelamoval isté tabu. Jednak témou rasizmu a rebélie, jednak brutalitou...píše sa rok 57, takže väčšinou sa toho na obraze ešte ukázať nemohlo, ale veľa vecí si divák mohol domyslieť. Obaja mladí herci v hlavných úlohách boli skvelí - Hudson i Poitier. Na ich vzťahu sa vykresluje povstanie keňských Kikujov, v boji, v ktorom sa každá zo strán cíti byť dotknutá a bojuje o to svoje. Svätá vojna domorodého kmeňa vie rozohriať emócie tak, že aj mne pri obrazovke dokázala viac rozprúdiť krv.

Čakal som, že sa príbeh bude viac odohrávať vo vlaku, čo sa však nestalo. Vo vlaku dochádza iba k vražde, všetko ostatné sa už deje v bežnom mestskom prostredí, čo z filmu robí tuctovú kriminálku. Na vyšetrovaní v podstate nie je nič výnimočné. Výnimkou je akurát záver s nečakaným (treba povedať, že aj menej uveriteľným a krkolomnejším) odhalením vraha. Keďže záverečná naháňačka nemá žiadny význam, v konečnom dôsledku nejde o žiadny mysteriózny triler, ale o bežnú detektívku, s tunajším vysoko nadhodnoteným hodnotením.

Málo známy sci-fi seriál rozpráva príbeh o mimozemšťanovi-bojovníkovi, ktorý sa za trest dostáva na Zem. Zažíva na nej kultúrny šok a musí sa veľa učiť. Svojou naivitou si rýchlo získava sympatie, keď berie všetky frazeologické významy, príslovia doslova a dvojzmysly nechápe. Síce ľudom pomáha, ale je k tomu viackrát dotlačený svojím spievodcom - malým lietajúcim robotom s obrazovkou, ktorý chápe ľudskú kultúru a zvyky tiež po svojom. Vznikajú z toho úsmevné príhody, na ktorých seriál svojou odľahčenosťou stojí. Do hlavnej role bolo obsadený Martin Kove, známy predovšetkým zo záporných rôl, ale tu si získava svojou neokrôchanosťou sympatie. Má jednu schopnosť a to supersilu, ale občas sa objavia aj nejaké drobnosti, napr. práca s počítačom a tvorba superčipu. Síce sa nejedná o nič svetoborné, každá epizóda je zasadená do iného prostredia a navzájom nijak nenadväzujú, ale vcelku je to príjemné sympatické dielko. Škoda, že je to ďalší seriál z 70. až 80. rokov, ktorý zostal neukončený.

Taká jednoduchá slovenská komédia dedina versus mesto či tradície versus socialisticko-továrenská moderna, ktorá neurazí, ale po toľkých rokoch snáď už ani nedokáže pobaviť. Zaujímavé by bolo sledovať ju pred 72 rokmi, či by to bolo inak. Samozrejme, potešia hlavne mladí herci, neskorší výkvet SND na čele s Pántikom a Dibarborom, kvôli ktorým sa film predovšetkým oplatí vidieť.

Celkom sympatický bábkový film o nebojácnom hrdinovi, v ktorom sa miesia rôzne prvky ako nebo a boh na jednej strane a peklo, čerti a Zubatá s kosou na tej druhej. Väčšinou je to také odľahčené a občas aj vtipné. Bábky sú trocha väčšie a v prípade rúk používajú ruky (bábko)-hercov, s čím sa pri vyjadrovaní dá viac vyhrať.

Menej známa, ale poctivá vojnová dráma ale aj príbeh o obyčajnej žene, akých mohli byť desiatky a taká pocta všetkým tajným agentom, ktorí nasadzovali životy a pomohli tak k výhre Spojencov na Nacistami. Ústrednú herečku síce nepoznám, ale spolu s už ostrieľaným Treworom Howardom a mladým Ustinovom vytvorili dobrú trojku. Filmu nechýba dostatok dramatických i tých vypätejších scén a keďže je natočený iba pár rokov po skončení vojny, jeho príbeh vyzerá celkom autenticky.