majo25

Trochu zbytočné sa vracanie na planétu, v ktorej sa plnia želania a ktorá už v hranom seriáli patrila medzi tie menej zaujímavé. Zachraňoval to ale nepriateľ v podobe emancipovaného robota.

Starosvetská romantická dráma zo všetkým, čo k tomu patrí, sympatické duo (Howarda som v takejto polohe ešte nevidel), ale v tom filme fakt nejde o nič iné, len o spriaznenosť dvoch duší. Samozrejme, keď opomenieme, že sú obaja ženatí a na konzervatívne 40. roky bolo príliš odvážne priznať tento začínajúci vzťah. A tak klamú a mlžia, kde a kedy ich to len napadne. Ak by nešlo o drámu, vyzeralo by to ako klasická komédia. Samozrejme, neveru treba odsúdiť, o tom žiadna dišputa, len tomu chýbajú silnejšie prvky. Čo sa ale dá oceniť, sú predovšetkým kvalitné herecké výkony a dnes už menej typické železničné prostredie.

Aj Jesse musí pochopiť, že pez peňazí sa v cudzom svete existovať nedá no a bez práce nie sú ani koláče. Pekný a poučný je aj záver, ale najlepší je zo všetkého vkusný humor.

Atypický noir, v ktorom nefiguruje femme fatale, ale naopak homme fatale. Príbeh o žene s psychickou poruchou, ktorá smeruje od desiatich k piatim. Schizofrénia (tá skutočná) je nezávideniahodná psychóza, ktorá robí s človekom divy, dokáže vyvolať nielen stavy úzkosti, depresie a paranoie, ale dokonca aj preludy. Všetko toto zažíva aj hlavná hrdinka, ktorej sa postupne rúca svet pod nohami. Joan Crawfordová ztvárnila rolu myslím veľmi dobre. Stále som však čakal, či príde aj nejaká príbehová nadstavba, ktorá by ozvláštnila taký jednoduchý polorodinný príbeh o medziľudských vzťahoch v dvoch-troch interiérových lokáciách, možno aj s nejakým zvratom. Nestalo sa.

Ešte počas prebiehajúcej vojny natočil nemecký režisér Lang film o okolnostiach po atentáte na Heydricha. Síce sa odkláňa od skutočnosti, ale to vôbec nevadí, film je predsa fikcia a jeho dej je zaujímavejší ako skutočnosť. Občas síce zbytočne patetický (je až úsmevné, ako takmer všetci Česi fandia atentátnikovi aj za cenu strát na živote ich blízkych), ale hlavne k záveru aj pekne akčný a napínavý. Vidíme zaujímavú vyšetrovateľskú prácu gestapa, Brian Donlevy alias atentátnik Svoboda bol dobrou voľbou. Zaujímavý je aj záver, ktorý sa nenesie v happyendovskom duchu.

Klasická rozprávka z kráľovského prostredia, v ktorej veľký priestor dostávaju čary a kliatby. Bábky sú pekné, aj keď pohybovo obmedzené. Celkovo veľmi podobné našim bábkovým rozprávkovým TV inscenáciám.

Vhupnutie do seriálu a gro toho, o čom seriál pojednáva, je rýchle a ani akčné či humorné scénky nenechávajú na seba dlho čakať. Martin Kove aj zo svojou neokrôchanosťou si hneď získava sympatie. Akurát až neuveriteľne rýchlo si zvykáva na pre neho úplne cudziu kultúru a zvyky ľudí.

Výprava do sveta, kde neplatia galaktické zákony, ale zákony mágie. Epizóda obsahuje viac fantázie než rozumu, aj keď záver osvetľujúci dávnu históriu a mytológiu (Lucifer) mal zaujímavý presah.

Mal som asi väčšie očakávania, než ukázal výsledok. Viac epický, viac hĺbavý, menej príkry v zmysle: nezabíjajme sa, nezničme si planétu ako to urobili Marťania. Trojdielna miniséria mi pripomínala poviedkové minipríbehy, ktorých jediným spájajúcim článkom bol šéfastronaut Wilder, ktorý sa snažil uvidieť a pochopiť Marťanov. Časté skoky v čase, rýchla kolonizácia Marsu a nedostatočne vysvetlené konanie Marťanov, či ich dávnych tieňov. Na druhej strane, forma a spracovanie boli ok, trochu streotypné a poplatné dobe, v ktorej seriál vznikol (všetko moderné bolo plechové, predmety či budovy), ale v zásade ok. Lokácie na Malte podarené. Atmosféra bola tiež prítomná, ale časom sa vytrácala. Uvítal by som, ale diely boli o dosť skrátené, pretože poldruhahodiny je na takéto tempo príliš.

Od záveru som mal isté očakávania a tie sa bohužiaľ nenaplnili. Prvú polovicu záverečného dielu tvorí taký obyčajný minipríbeh, ktorý síce nenudí, ale je ako vystrihnutý z nejakého úplne iného seriálu. Od príjazdu hlavnej postavy Wilder na Mars sa to podstatne lepší. Čakal som ale nejaké epickejšie zavŕšenie, dovysvetlenie jednaní marťanov, prípadne nečakaný zvrat. Záver však len tak doznel, síce s dávkou filozofických rečí, ale nebolo to príliš ono.