Kusko.t2

Raritný mix monda a shockumentu z nemeckej produkcie je síce len kompilačný zostrih už vo svete vydaného materiálu, to sa ale na zaujímavosti jednotlivých záberov nijak neprejavuje. V podstate jediné čo sa dá dokumentu vytknúť je jeho skladba a nový komentár spájajúci vystrihnuté časti v jeden celok. O tom ale často krát kompilácie predsa sú. Kto si to uvedomí včas a má záujem sa zoznámiť s týmto vydaním dostane to, čo mu z charakteru zostrihu právom patrí. POZOR – netreba si „Mondo Cane Teil IV“ pliesť s titulom MONDO CANE 2000 z roku 1988. Oba sú to dva rozdielne projekty. Nemci sa jednoducho či už vedome alebo nie rozhodli ignorovať toto neoficiálne štvrté pokračovanie voľnej série Stelvia Massiho, čoho následkom bola ich vlastná verzia štvrtého záseku MONDO CANE vydaná v roku 1992 na VHS distribučným štúdiom „Madison Video“. V roku 2014 vychádza dokonca „Mondo Cane Teil IV“ v remasterovanej podobe aj na DVD zásluhou štúdia „NSM Records“. Ďalším dôvodom prečo vyzdvihnúť toto DVD vydanie je fakt, že stále (aspoň v dobe písania komentáru) nie sú na trhu k dispozícií nosné dokumenty vo forme DVD, z ktorých „Mondo Cane Teil IV“ kopíruje, pretože na tomto médiu zatiaľ nikde nevyšli. Ich originálne VHS verzie sú raritou samy o sebe. Obal, či u VHS alebo DVD verzie uvádza mená ako C.A. Paley (Wesley Emerson), Countess Victoria Bloodhart a Stelvio Massi na režisérskej pozícii. K tomuto výberu je nutné pridať ešte Nicka Bougasa kvôli záberom vystrihnutým z VHS vydania DEATH SCENES (1989), ale keďže sa jeho meno oficiálne neuvádzalo ani v súvislosti s DEATH SCENES v dobe vzniku, nie je prítomné ani u „Mondo Cane Teil IV“. K ďalším titulom, ktorých časti sú v kompilácii prítomné patria DEATH FACES (Countess Victoria Bloodhart, Steve Whight, 1988) vrátane segmentu „Chinese Justice“ (USA, 1937) z produkcie Minka De Rondu, ďalej DROGA STERCO DI DIO (Stelvio Massi, 1989) a pravdepodobne shockument INHUMANITIES (1989). V skratke „Mondo Cane Teil IV“ teda obsahuje kultúrne rituály domorodcov z Papua-Novej Guinei, beznádej a krutosť biznisu s drogami, popravy, mŕtvoly, zábery z trestných činov či vietnamského konfliktu, z ktorých sa priamo inšpiroval aj Ruggero Deodato pri CANNIBAL HOLOCAUST-e, a iné...

„The TV show that can't be shown on TV!“ Parodická odpoveď Michaela O'Donoghuea na ikonický MONDO CANE, pôvodne produkovaná ako televízny špeciál série SATURDAY NIGHT LIVE pre NBC, sa nakoniec pre svoj z časti rozporuplný charakter v dobe svojho vzniku na televízne obrazovky vôbec nedostala. Dnes sa toto zamietavé rozhodnutie rady javí rovnako smiešne ako obsah scénok. Obava z nepochopenia zostrihu prevládla nad zdravím rozumom, čím sa Michaelove gule neplánovane dostali do nečakaného zveráka. Krátko po tom nezávislé štúdio „New Line Cinema“ získalo práva na MONDO VIDEO a po konverzii na 35mm formát sa táto bláznivá zmeska dostáva na plátna kín. Zaujímavosťou je, že pôvodný zostrih trvajúci zhruba 75 minút bolo nutné pre kino projekciu doplniť o ďalšie pridané zábery, aby sa dovŕšilo klasickej stopáže cca 90 minút. Po čase sa MONDO VIDEO dostalo aj do platenej káblovej televízie s radou zásahov, čím sa však zámer tvorcov opäť raz nenaplnil. Po pôvodnom VHS vydaní distribučným štúdiom „Pacific Arts“ v osemdesiatych rokoch sa zostrih v roku 2009 dočkal aj svojho DVD vydania prostredníctvom „Shout! Factory“. Zmenou oproti kino projekcii sa DVD líši vypustením zvukovej stopy u piesni "My Way" (Sid Vicious) a segmentu v scénke "Church of the Jack Lord" (pieseň Hawaii Five-O), obe z dôvodu autorských práv. ### PS – videná DVD verzia vydaná v roku 2009 štúdiom „Shout! Factory“.

Rozsiahly dokument Larryho Wessela rozdelený na 3 DVD disky (DVD1 - Lemon Grove, DVD2 - San Francisco, DVD3 – Denver), biograficky mapujúci život undergroundovej legendy menom Boyd Rice a jeho kapely NON, sa počas štyroch hodín snaží obsahovo zamerať nielen na kontroverznú ikonu, ale aj na pozadie a vtedajšie rozpoloženie kultúrnej, politickej a spoločenskej moci formujúcej Boydov charakter. Alebo to on formoval svoje okolie? Na to nech si urobí názor každý sám. Blízke osobnosti ako Charles Manson či Dr. Anton Szandor LaVey a iné..., sú len dielčími kúskami v skladačke v inak bohatom živote, ktorého tvár sa mení rovnako tak ako masky Boyda Ricea. Keď sa nad tým tak človek zamyslí, tie štyri hodiny strávené pri sledovaní histórie popovej a experimentálnej kultúry Ameriky za posledných cca 50 rokov zas nie je taká veľká nálož prihliadnuc na to, že sa nakrútilo pri výrobe vyše 200 hodín materiálu a zhruba 6 rokov trvalo, než sa dokument vôbec dokončil. Pre niekoho horká, pre iných sladká malina „Iconoclast“ čaká len na ochutnanie. TASTE IT! ### „Môj život“, hovorí Rice, „je svedectvo o tom, že ak máte štipku kreativity a určité množstvo naivity v tom, čo je a čo nie je možné na tomto svete, môžete dosiahnuť čokoľvek. Moje obrazy sa vystavovali v New Yorku aj keď nie som maliar, napísal som niekoľko kníh aj keď nie som spisovateľ, vyprodukoval som niekoľko hudobných nahrávok za posledných 30 rokov aj napriek tomu, že neviem čítať noty a hrať na žiaden hudobný nástroj. Podarilo sa mi nejako spraviť kariéru v oboroch, o ktorých nemám ani páru a nemám na ne kvalifikáciu.“

Malá obsahová sonda mapujúca cez výber základných titulov klasického gialla daný žáner je ako bonusový materiál prítomná na DVD disku k filmu LA MORTE ACCAREZZA A MEZZANOTTE (Death Walks at Midnight, 1972) – vydanie štúdiom „Mondo Macabro“ v roku 2003. Dokumentom sprevádza Adrian Smith (celým menom Adrian Luther-Smith), literárny autor „Blood & Black Lace“ a iných žánrových knižiek. Dokument „Death Walks at Midnight and the Giallo Genre“ je určený pre tých, ktorí sa s pojmom giallo a jeho štruktúrou v talianskej kinematografii ešte nestretli a majú záujem sa po úspešnej projekcii záseku Luciana Ercoliho zoznámiť aj s inými prelomovými klasikami giallo žánru.

Ukrajinský pokus o vtip skrývajúci sa za klasické „grindhouse“ trailery je iba amatérskym videom dvojice kamarátov s kamerou a voľným premárneným časom v priestoroch univerzity (Donetsk National University). Segmenty pomenované ako „Mondo Toileto“, „Alien Mafia“ a „Madness on the 13th Floor“ v zmyslenej produkcii Samuela L. Bronckosteina, by sa v kontexte s témou dali spoločne označiť ako „Trailers Toileto“.

Extrémna rarita plná ultranásilia, sexuálnych deviácií a iného obskúrneho charakteru označená ako „Video Macumba“, vrhá na inak dnes už vyzretú kultúrnu ikonu hudby - Mika Pattona známeho prevažne ako speváka skupiny „Faith no More“ tieň ešte väčšej temnoty. Animálna vášeň, fascinácia ľudskou zvrátenosťou tela a ducha s túžbou prekračovať tabuizované hranice, je u Pattona zdá sa ventilovaná cez texty svojich hudobných projektov. Ak by sa tak nestalo, nebolo by pri zachovaní daného rozpoloženia mysli žiadnym prekvapením ak by spoločnosť musela o pár rokov neskôr čeliť nekontrolovateľnému maniakovi. Nestalo sa. Mike svoju, predpokladám širokú kolekciu podpultových VHS zvráteností, využíva ako stimul. Čo videokazeta, ktorú Mike označil vetou „Isso aqui é para o cu de vocês!“ (v preklade „To je pre vás sráči!“) obsahuje tentoraz nemá zmysel vôbec komentovať. Slová jednoducho nestačia na to, aby som obsah tejto kompilácie vedel vierohodne a s plnou váhou opísať. ...Ale vráťme sa ku histórií tejto, inak roky urputne hľadanej videokazete, o ktorej existencií sa často krát aj pochybovalo. Zábery, ktoré kompilácia obsahuje údajne zostrihal sám Mike Patton v roku 1991 a počas hudobného turné kapely „Faith no More“ v Brazílii aj poslal vo forme VHS trom vybraným osobám, sa stali legendou. Medzi vyvolených patril João Gordo (spevák skupiny „Ratos de Porão“), Max Cavalera (spevák skupiny „Sepultura“) a Pattonov nový objav, grafická dizajnérka Priscile L. Farias. VHS-ka sa tak nikdy nemala dostať na verejnosť, žiadne distribučné štúdio ju nevydalo a ani sa oficiálne nikde nepublikovala. Iba pre domáce použitie! Neskôr sa informácie o nahrávke dostali do časopisu BIZZ, kde získala malý priestor vo forme recenzie, pod ktorú sa podpísal João Gordo. Navnadený čitateľ si na projekciu musel jednoducho ale zájsť chuť. Dnes vďaka internetu a tým správnym ľuďom sa dostala konečne von. Trikrát hurá! ### PS 1 – V roku 1993 vydáva skupina „Ratos de Porão“ album „Just Another Crime... in Massacreland“, kde je siedma pesnička v poradí venovaná práve Mikeu Pattonovi („Video Macumba“). Úryvok z piesne – „Hey Mike, what's up with your mind?“ – myslím hovorí za všetko. ### PS 2 – Nie som si istý, či zostrih, ktorý sa po rokoch dostal na verejnosť, je na sekundu totožný s tým z roku 1991. Na to by vierohodne vedeli odpovedať iba tri osoby (Priscila je už po smrti). Uvidíme čo vyvrhne peklo časom...

Menej známe mondo krotkej „savage“ povahy, ale zato s elektrizujúcim erotickým podtextom kabaretného striptízu, sa v štýle LA DONNA NEL MONDO (Women of the World) snaží kontrastne poukázať na diametrálne odlišný život žien v domorodej Afrike a vyspelej konzumnej spoločnosti. S technickým spracovaním Jacopettiho, Prosperiho a Cavaru sa síce v tej dobe rovnať nemôže, režisérska dvojica Loy-Scattini tento deficit ale prekrýva výberom rôznorodých scén, kde sa podobne ako v kompilačnom zostrihu striedajú zábery z domorodej Afriky prekrývajúce miesta medzi vzrušujúcim tanečným striptízom či ľahko stráviteľnou a cielenou sexistickou zábavou. Samotný záver – doslova odľahčená pocta Jamesu Bondovi a známemu hudobnému doprovodu, je už len akousi čerešničkou na torte. „Sexy Magico“, sladký to dezert v tvare glóbusu skrýva v sebe podobne ako tomu bolo neskôr u seagalovky UNDER SIEGE (Prepadnutie v Pacifiku) ďalšiu a ďalšiu ženu vždy pripravenú vyskočiť na javisko, ktoré znamená svet (mondo). ### PS videná 85 minútová remasterovaná verzia, ktorá v roku 2007 vychádza na DVD zásluhou distribučného štúdia „Iif Home Video/01 Distribution“.

Renato Polselli uvádza – Všetko čo ste kedy chceli vedieť o sexe a hanbili sa opýtať. Miestami aj na to, čo ste vedieť a vidieť vlastne ani nechceli. Erotický zostrih, ktorý sa na reálnom podtexte snaží dokumentárne využiť rôzne zvrátené praktiky spoločnosti reprezentované úryvkami z novín, dáva tabuizovaným témam zelenú, aby sa v štýle mondo filmu pokúsil klinom vyraziť znudeného diváka von zo zaprášenej rakvy priemerných filmových zážitkov. To sa Polsellimu darí ale len z polovice. Sexuálna deviácia ako zdroj filmového potešenia a umenia zároveň dopláca na nesúrodú samoúčelnú štruktúru plnú nahotiniek s úmyslom šokovať. Perverzné soft-core scény sa síce striedajú s hard-core živelnosťou, ich celková úroveň však nedosahuje potrebnú kvalitu pre vyvrcholenie diváckeho zážitku :).

Dokumentárna pocta cielená na prelomovú dvojicu Jacopetti-Prosperi, ktorá posunula a definovala neskoršie desaťročia v rámci mondo žánru. Zostrih Davida Gregoryho vyrobený špeciálne pre „The Mondo Cane Collection“ štúdiom „Blue Underground“, poskytuje popri ukážkach skvelej výpovednej a historickej hodnoty (MONDO CANE 1 & 2, LA DONNA NEL MONDO, AFRICA ADDIO a ADDIO ZIO TOM) aj nostalgickú výpoveď z úst autorov na krutú formujúcu éru naturalistickej talianskej filmografie. Nový vrub označený ako MONDO CANE je zlatým písmom vytesaný do hrebeňovej kosti v knihe s názvom SVET.

Mondo Bizzaro! Voľná adaptácia románu CANDIDE z roku 1759 od svetoznámeho Voltaira, sa v Jakubiskovom štýle snaží cez snové obrazy, cirkusovú výstrednosť a absurditu myšlienkovo zahĺbiť do poznania zmyslu sveta. Filmové umenie alebo obyčajný nezmyselný trash? O tom nech si každý urobí svoj vlastný názor. Podľa mňa zbytočne prestrelená snaha dvojice Jacopetti-Prosperi, ktorá sa definitívne odvracia od dokumentárnej práce s nádychom monda, sa na sklonku filmovej kariéry pokúša prelomiť ľady, predpokladám dlhodobou snahou o sfilmovanie obľúbeného literárneho diela. Candido – mladý muž žijúci na zámku vo Vestfálsku, na búrlivom to nemeckom území 18-teho storočia, je pre smilstvo s dcérou baróna vyhostení do vyhnanstva. Jeho odopretá túžba po láske sa po potulkách svetom stretáva s naivným vytriezvením, ktorému musí čeliť nielen v tunajšom svete, ale aj v priebehu vekov až po súčasnosť. Či jeho putovanie za láskou a zmyslom života bude v závere vyhodnotené ako úspešné, je mi z odstupom času už celkom ukradnuté. Najpamätnejšia scéna filmu pre mňa stále zostáva „slow motion“ masaker v makovom poli. ### PS – slovo MONDO sa do názvu filmu pridalo až na popud produkcie, aby sa titul prepojil s úspešnou érou odštartovanou slávnym MONDO CANE. Obsahovo však Candido nemá nič spoločné s toto témou.