Kusko.t2

„Hello, porn star. I want to play a game.“ Porno paródia riedkeho ejakulátu a chabej prvoplánovej výroby predstavuje postavu Jigsawa známeho zo série SAW ako chladnokrvné zvrhlé prasa očisťujúce súčasný porno priemysel od jeho skazených detí. Spočiatku neznámy dobrodinec a fanúšik starej dobrej klasiky síce čo sa týka svojej bábky veľkým zmyslom pre detail neoplýva, to sa ale o jeho kreatívnych spôsoboch výberu medzi životom a smrťou povedať už nedá. Mučiaci kolotoč úderného kalibru z chladnej oceli je potrebné premastiť vhodnou emulziou, lepivým bičíkovcom či aromatickou červenou tekutinou. Pozdvihnime teda čaše a nohy bojovníčok, ide sa na vec! ### Radový pokus o vtip na úkor klasiky sa síce ráta, všetko dobré a zábavné sa ale v konečnom zúčtovaní topí v tom istom zaváraninovom pohári. SAW naruby! Kdejaký záškodník s fixkou v ruke by sa kľudne s čistím svedomím mohol uchýliť na inkriminovanú etiketu označujúcu tento filmový vývar uložený na poličke dnom nahor v neznámej filmotéke pripísať za oficiálny názov písmeno „S“ – MAS„S“, t.j. označenie nevalnej gulášovitej hmoty.

„Video Violence... When Cable Is Not Enough“. Dvojica pouličných buranov – (ne)kultúrnych referentov jedného malého ospalého mestečka, má po vyplienení domáceho teritória globálnejšie ambície presahujúce hranice kraju. Nečakaný obrat z tajomnej organizácie držiacej sa viac menej v úzadí, sa po prvej kapitole úspešného podniku začína orientovať na diváka káblovej televízie. Pirátske vysielanie kanálu WGOR! prináša širokej verejnosti goretesktné snuff šplechy prostredníctvom programu „The Howard & Eli Show“, kde sa nič netušiace obete stanú súčasťou jedného veľkého boja o prežitie pred kamerou narušených psychopatov slintajúcich a na plné ústa šklebiacich sa úchylov pri každom záreze do živého. Nie je preto ničím nezvyčajným, že sa duo komediantov čoraz viac dostáva do povedomia a obývačiek obyčajných ľudí, ktorí hľadajú inšpiráciu na dlhé chladné večery. Vlastná show, provizórne štúdium, vykuk za klávesami vždy pripravený ukončiť hlod zvučkou či širokým bielym úsmevom a samozrejme nič netušiaca hosťujúca slečna pre gore vyvrcholenie, to sú hlavné príčiny obľúbenosti programu. Sponzori a spriaznené duše sa hlásia o slovo. Bravo! Na takýto program sme čakali. ### Voľné pokračovanie pilotného záseku z požičovne sa presúva v druhom vydaní do amatérskeho filmového štúdia, aby zabojovalo o diváka aj na druhom fronte svojim umom a originalitou. Snuff, snuff, snuffy...

Amatérsky hororový trash lacnej výroby, na ktorého záznam poslúžila obyčajná VHS kamera. Plné pásky filmového materiálu sa v strižni následne upravujú do podoby konečného zostrihu, aby niekoľkodňová práca nevyšla na zmar. Editorovi na to stačí iba skromných 8 hodín! Výsledný VHS zostrih, distribútorom prelepený jednoduchých obalom, je pripravený v čiernej plastovej škatuli. Zostáva už iba utrieť prach v políčkach vybraných videopožičovní a pripraviť tak miesto pre ďalší z rady v podstate zbytočných titulov. ..."Video Violence" čaká na svoju prvú obeť. Je teda zrejmé, že to žiaden zázrak nebude, keďže film išiel rovno na video, nemusí to platiť ale vždy absolútne. Cohenov trash príbehom zabŕdajúci do problému snuffu nie je ale svetlou výnimkou v tmavej diere zabudnutých odpadkov. Práve naopak. Je preto trocha prekvapujúce, že sa pre neho niekto vôbec zohol a zremasteroval pôvodnú podobu aby oprášil zašlú spomienku prostredníctvom vydania DVD. Sto ľudí, sto chutí. Recyklovanie je predsa v móde. A aby tých zaujímavostí nebolo málo, film sa po VHS výrobe a úprave dostáva rovno do požičovní vo forme VHS pod názvom "Video Violence" ako som už spomínal, tým sa ale jeho VHS eskapáda ešte nekončí. Príbeh situovaný do priestoru videopožičovne, ktorú vedie Steve a jeho mladší spoločník, sa zrodil v hlave režiséra Cohena, v reálnom živote pôsobiaceho v jednej z lokálnych video pobočiek. Prichádza tak s nápadom na film a vlastnou zmyslenou myšlienkou hľadajúcou odpoveď na otázku – prečo si sakra stále od neho zákazníci požičiavajú slashery a iné krváky a ohŕňajú nos nad krásnou klasikou zlatého veku. "Video Violence" je tou humorne podanou fiktívnou odpoveďou.

Po úvodnom dvoj-projekte Joselita Rodrígueza preberá žezlo a režisérsku stoličku Benito Alazraki lokačne opúšťajúci Kubu pre potreby novej zombie vlny, aby zasadil svoje semienko úspechu kdesi v Mexiku. Či už je to Kuba alebo Mexiko, Santo sa na nedostatok zloduchov z pomedzi živých sťažovať nemôže. Práve naopak. Jednoducho mu falošné wrestlingové súboje, ktoré majú už dopredu známeho víťaza nedokážu naplniť túžbu udrieť si do živého, urputne brániaceho sa protivníka zubami, nechtami. Mexiko nie je ale žiadna, cigarami zadymená Kuba. Tu ide o život! Lepšie povedané o smrť. Je to miesto, kde „Zubatá“ ožíva, aby mohla znova vykosiť svoj popolavý trávnik a zbaviť ho tak nežiaducej buriny vo forme klíčiacich ľudských hláv. ...Šmik. S tvrdou a studenou rukou záhrobia, ktorá nepozná bolesť , Santo teda nerátal. Fakty ako prekvapený výraz a pulzujúca žila na čele zásobujúca krvou preťažený mozog ukrytá pod maskou šampióna, sú znakom duševnej neistoty. Pre Santa ale žiaden problém. Po mexických fazuliach nadúvajúcich trenky zápasníka, iba druhý vážny problém. Vďaka dobre živenej postave je zvládnuť zombie mátohy v oblečkoch značky „Peter Pan“ malina, respektíve aby sme zachovali tradície, fazuľa. Chilli con carne pre víťaza! PS – z mojej strany je skutočne nutné oceniť satelitnú techniku a rozmiestnenie kamier na území Mexika, ktorou vládne Santo a jeho pod čiernou kapucňou zahalený protivník. Nová, „čierna“ forma Ku Klux Klanu nepozná hraníc...

Filmové, vďaka svojej druhoradej existencií aj zdegenerované dvojča svojho o pár dní staršieho brata SANTO CONTRA CEREBRO DEL MAL sa namiesto toho, aby sa krčilo kdesi pod šedým kabátom a žužlalo si vychudnutý prst, hlási o slovo. Dvojprojekt „Santo contra cerebro del mal/Hombres Infernales“ – dvojhlavá kreatúra, ktorá neľudsky opustila svoj filmový chrám počatia ako Quasimodo túžiaci po láske a osobnom kontakte s ľuďmi, sa dostáva bez varovania na dosah teplých slnečných lúčov. V tomto prípade sa ale o duševne čistej existencií hovoriť nedá. Režisér a teda aj filmový otec Joselito Rodríguez sa svojho nepodareného výtvoru potrebuje jednoducho zbaviť keďže tajne kopuloval s..., strkal svoj „prst“ tam kde nemal (rodina, základ spoločnosti), aby ochránil svoju váženú povesť. Zabudol ale, že materské znamienko sa prehliadnuť nedá. Ale teraz už jednoznačne a fakticky. „Santo contra hombres infernales“ vzniká teda v rovnakom období ako chronologická prvotina „Cerebro del mal“. Vyzerá to tak, že sa kľudne mohlo jednať o jeden filmový kotúč, ktorý sa pod rukami editora neskôr rozdelil na dva, aj keď trocha kostrbaté projekty. Pozor, klonovanie ale degeneruje. V tmavej zafajčenej strižni je to ale asi ťažko rozpoznať. Po nevyhnutných chirurgických úkonoch so štipkou alchýmie je výsledkom nezaujímavý a obsahovo hluchý zostrih obsahujúci dokonca aj zábery použité v predchádzajúcom „Cerebro del mal“ a to samozrejme vrátane hereckého komparzu, v podstate rovnaké scénky ale trocha inak (iný pohľad kamery, nové hudobné číslo či pieseň) a plno hluchých miest bez akcie, kedy sa čo i len steblo trávy, prípadne obočie nepohne. Utláčaný dobrák Santo sa ani napriek malej filmovej účasti, tesných trenkách a šťastného finále nemôže cítiť ako hrdina hviezdnych kvalít. V príbehu odčlenenom od prvej časti z dôvodu zbytočnosti sa tomu čudovať ani nedá. Napime sa radšej čistej Santovky a spláchnime tento dole krkom ťažko klesajúci kus polotovaru.

Základná analýza spoločenského a kultúrneho rozruchu, ktorý mal v osemdesiatych rokoch vo Veľkej Británii na svedomí fenomén tzv. VIDEO NASTIES. Nezmyselná krížová výprava a hon na čarodejnice, zhmotnená nenávisť vkrádajúca sa cez média a politiku do mysli vtedajšej spoločnosti, ukazuje na vinníka skoro všetkých nemorálnych a odsúdenia hodných činov – na srdcom čiernu VHS kazetu. Tá ako zdroj pekelného zla musí byť spálená! Milovníci hororu a príbuznej filmovej zábavy blúdia po videopožičovniach a horúčkovito zháňajú svoje obľúbené filmy. Nakoľko sa vybraným filmom, ktoré tvoria menovitý zoznam tzv. „Video nasties“ pripisuje celá rada protizákonných činov spoločnosti, požičovniam je tento škodlivý materiál zhabaný. K nadvláde sa dostáva obludná CENZÚRA! Lepšie zajtrajšky sú v nedohľadne. Vtedajší úsvit domáceho videa a videorekordérov sa len tak nepodarí umlčať. Po vyhlásení BAN-u boj ani z ďaleka nekončí...

V roku 1995 bol režisér Joe D'Amato hosťom Eurofestu (organizátor podujatia Trevor Barley/Roman Nowicki). Údajne sa jedná o jeho jediné interview v anglickom jazyku a súčasne jeho posledné verejné vystúpenie, ...aspoň tak sa v krátkosti uvádza na začiatku tohto video zostrihu. Na fakte, že sa Joe v konverzácií v anglickom jazyku cíti trocha ako ryba na suchu, čo je zrejmé asi v každej otázke položenej zvedavým kritikom vedúcim interviewu, je podpísaná prevažne jazyková bariéra. Možno aj preto je niekedy odpoveď podsúvaná nepriamo položenou otázkou, aby Joe nemusel tak ťažko hľadať slová a loviť v pamäti. Skutočná výpovedná hodnota a pokus o zavedenie malej sondy do duše sa v rámci 12-tich minút dá asi ťažko očakávať, ...koniec koncov autor sa o to ani nesnaží. Amatérske video z festivalu nazvané „Joe D'Amato at Eurofest“ je len retrospektívny hrubý zostrih bežného diváka s kamerou, do záberu ktorej sa priplietla hviezda filmového trashu a porna - Joe D'Amato. Spod rúška tajomstva sa ani tentokrát nepodarilo nič odkryť. Záujem pretrváva. Pac a pusu Joe.

Zvedavé oko pokukujúce po osobe Daria Argenta a jeho tvorbe, zostáva čiastočne opäť “iba“ za závesom opony strážiacej kultového režiséra. Dokument “An Eye for Horror“ by som preto prirovnal skôr ku odvážnemu fanúšikovi, ktorému sa podarilo vymaniť z obliehania priateľov a produkčného štábu Argenta tým, že sa mu podarilo prelomiť bariéru lemujúcu okolie známeho tvorcu prelomovej éry talianskeho hororu, aby sa aspoň na chvíľu stal jej súčasťou. Ten je však po niekoľkých minútach v pravidelných intervaloch slušne požiadaný aby opustil daný priestor a vrátil sa späť tam, kam patrí. Musíme si tým pádom vystačiť aj s klipovými ukážkami majstrových klasík aby sa necelú hodinu trvajúca minutáž mohla naplniť. Nakoľko sa niektoré Argentove filmy radia do mojej osobnej, ale aj svetovej kategórie top hororu, je stále sa na čo pozerať. Obzvlášť ak sú doprevádzané autentickou hudbou a niekedy viac či menej aj zákulisnými informáciami a zábermi, ktoré sú tvorené prevažne rozhovormi známych tvorcov a blízkych, prípadne iných s potrebou vyjadrenia, a jednoduchou biografickou štruktúrou, prierezom tvorby a práce Argenta na poly filmu. Stále sa ale bezpochyby jedná o vyzdvihnutia hodný doplnok do čierno-červeno-žltej, dnes už trocha vyblednutej talianskej trikolóry.

Pre “vykoľajených“ Disney fanúšikov expresu túlajúceho sa namiesto cestičiek a zákutí Severného pólu po bordeloch a iných “whorehousoch“ Talianska očakávané vyvrcholenie známej klasiky. Sex je metla ľudstva, to Penocchio dobre vie. Nakoľko sa nemalé percento spoločnosti točí okolo tejto reprodukčnej činnosti, nemohlo ani samotné Disneyho dielo zostať nepoškvrnené. Preto sa po rokoch inak stále príjemná kreslená rozprávka mení na údernú porno paródiu s pulzujúcim údom hlavného hrdinu. Talian Geppetto, ako stále osamelý starší muž túžiaci po synovi, si príklad a výchovné ponaučenie od svojho kresleného amerického menovca brať teda nemôže. Nie je to síce žiaden zručný rezbár, ale aspoň môže po nociach namiesto vankúša prehovárať ku drevenej figúrke s dlhým nosom. Žiadostivá Modrá víla má ale s bábkou iné plány. Dlhý tvrdý nos sa jednej čarovnej noci mávnutím prútika razom presúva do tesných slipov, aby bol vždy pripravený zvládnuť nápor fantázií...

Nevalné “krčmové“ video Sophie Robbins – režijného prízraku v ľudskej podobe, traumatizujúce už od samého titulného úvodu vrátane titulkového umierania zvukom inak výborných gotikov zo skupiny “The Sisters Of Mercy“. Vidieť a počuť tento “hrubý domáci produkt“ na vlastné oči a uši, Milosrdné sestričky by sa na mieste umlátili s cigaretou v ústach vlastným “strunovým krucifixom“. ### Hlavná postava kraťasu – manželstvom otrávený Todd, po rokoch už nie ochotný sa ďalej dennodenne pozerať na svoju chátrajúcu družku. Áno, sľúbili sme si, že budeme spolu kým nás smrť nerozdelí, nakoľko sa jej ale moc neráči zavítať do tichej domácnosti, treba jej otvoriť dvere do korán a pripraviť hostinu. Tá má ale teraz asi iné plány... Great story! Now can we grab a lunch?